tomka3 Reagujem na marjankaj:
Zamestnanec má nárok na obidve náhrady, to nespochybňujem. To sa mu i vypláca. Ja ako SZCO sa momentálne zamýšľam nad daňovo uznanými výdavkami a na to, aby mi to daniari nevyhodili z účtovníctva - nakoľko mi to ekonóm naúčtoval do daň. výdajov - mne to len a len vyhovuje z pohľadu zaplatenia dane.
Odsek e) pojednáva o tom, kedy vyplatený výdaj za cestovné náhrady bude daňový. Je tam podmienka, že daňovník(v tomto prípade je to zamestnanec) musí byť vlastník.
Keďže vlastníkom je leas. spoločnosť, daňovník nie je vlastníkom a v tomto prípade ide o to, že vyplatenie takéhoto cest. príkazu zamestnancovi bude pre mňa ako SZCO výdajom neovplyvňujúcim základ dane.
Dobre to chápem??
Odsek e) sa vzťahuje na SZČO. Zamestnanec predsa nemá vozidlo v obchodnom majetku.
Teda ak SZČO ide na pracovnú cestu vlastným vozidlom nezahrnutým v obchodnom majetku.
Váš ekonóm postupuje podľa zákona.
Zamestnanec môže použiť aj iné auto, napríklad svojho brata, alebo manželky a má nárok taký ako keby bolo jeho. Jeho auto sa môže pokaziť, a potom by nemal na čom ísť na pracovnú cestu. Myslím, že je to v záujme zamestnávateľa, aby sa tá cesta uskutočnila, veď on zamestnanca posiela na pracovnú cestu.
e) výdavky (náklady)
daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 87) a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu;87)
ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, 87)