obcianske zdruzenie moze zalozit a byt spolocnikom v s.r.o.

súhlasím - vznik, činnosť a zánik občianskych združení právne upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
každá právnická osoba vzniká podľa obchodného zákonníka dňom zápisu do obchodného alebo iného registra. občianske združenie, ako právnická osoba, vzniká registráciou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne všetkým za odpovede.

Z JUDIKATÚRY NAJVYŠŠIEHO SÚDU SR
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 1996, sp. zn. Obz 5/95.

• Obvodný súd Košice 1 uznesením z 11. novembra 1994 rozhodol, že sa povoľuje zápis v odd. Sa vo vložke číslo 533/ V I. D., investičný fond, akciová spoločnosť, so sídlom v K. do obchodného registra. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. novembra 1994.

• Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že týmto uznesením bol porušený zákon, zrušil ho a vec vrátil Obvodnému súdu Košice 1 na ďalšie konanie. Sťažnosť odôvodnil tým, že na založení tejto akciovej spoločnosti sa podieľal medzi inými Zväz stavebných podnikateľov Slovenska so sídlom v Bratislave. uvedený zväz vznikol, 24. mája 1991 registráciou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky podľa § 6 zákona č. 83/1990 Zb. Združenie takto vzniknuté podľa § 1 ods. 3 písm. b/ zákona č 83/1990 Zb. nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, pretože to nie je ich cieľom a na takúto činnosť sú určené iné právnické osoby uvedené v Obchodnom zákonníku, prípadne v iných predpisoch. Toto obmedzenie je plne v súlade s § 19a ods. 1 Obč. zákonníka. Ak Obvodný súd Košice 1 povolil zápis v obchodnom registri, porušil tým § 19a ods. 1 Obč. zákonníka, § 1 ods. 3 písm. b/ zákona č. 83/1990 Zb. (v znení neskorších zmien) v spojení s § 200b ods. 1 O. s. p.

• Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal sťažnosť pre porušenie zákona podľa § 240 O. s. p. v znení účinnom do 31. decembra 1992, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosti nemožno vyhovieť.

Z odôvodnenia:

1. V konaní o vykonanie zápisu do obchodného registra je súd povinný skúmať, či sú splnené predpoklady pre vykonanie zápisu vyžadované právnymi predpismi (§ 200b ods. 1 O. s. p.).
   
2. Občania majú právo slobodne sa združovať. Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov v politických stranách a politických hnutiach, na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, v cirkvách a náboženských hnutiach (§ 1 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov).
   
3. Ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť, ktorá je vyhradená politickým stranám a politickým hnutiam alebo organizáciám združujúcim občanov na zárobkovú činnosť, bez omeškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho rozpustí (§ 12 ods. 3 písm. a/ cit. zákona).
   
4. Z ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., na ktoré generálny prokurátor v sťažnosti poukazuje, nevyplýva, že by občianske združenia nemohli vyvíjať zárobkovú činnosť. Zákon upravuje režim vzniku a pravidlá fungovania občianskych združení v širšom zmysle, keď ani použitie pojmu združovanie občanov v názve zákona neznamená, že sa týka skutočne len združovania občanov. Ustanovenie § 2 ods. 2 cit. zákona výslovne umožňuje, aby sa členmi združení stali aj právnické osoby. Z uvedeného hľadiska je zákon všeobecným i keď predmetom jeho úpravy sú predovšetkým združenia všeobecne považované za združenia súkromného práva. Ust. § 1 ods. 3 potom len vyjadruje, že niektoré typy združení, ktoré sú charakteristické špecifickým predmetom svojej činnosti, nie sú predmetom úpravy tohto zákona, ale upravujú ich zákony špeciálne. Takto sú z predmetu úpravy vyňaté politické strany a hnutia, cirkvi a náboženské spoločnosti a združenia, založené za účelom zárobkovej činnosti alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní.
   
5. Zárobkovej činnosti sa len nepriamo dotýka ustanovenie § 8 ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého jedným z dôvodov odmietnutia registrácie združenia je i skutočnosť, že z obsahu stanov vyplýva, že ide o združenie vymenované v ust. § 1 ods. 3. Znamená to, že ak si združenie do stanov ako cieľ združenia dá zárobkovú činnosť, ministerstvo vnútra by muselo jeho registráciu odmietnuť.
   
6. Zákaz zárobkovej činnosti pre združenia vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 3 písm. a/ zákona, podľa ktorého vyvíjanie činnosti, ktorá je vyhradená organizáciám združujúcim občanov na zárobkovú činnosť, je dôvodom na rozpustenie združenia nemôže byť činnosť, ktorá je združeniu dovolená. Ak vyvíjanie určitej činnosti môže byť dôvodom na rozpustenie združenia, je treba dospieť k záveru, že takáto činnosť je pre združenie zakázaná.
   
7. Pojem zárobková činnosť zákona č. 83/1990 Zb. bližšie nevysvetľuje. Zrejme ho však nie je možné stotožniť s pojmom podnikanie, či podnikateľská činnosť, ktorý používal zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, vydaný krátko po zákone o združovaní občanov a ako ho neskôr vymedzuje § 2 Obchodného zákonníka. Zárobková činnosť je pojmom širším ako podnikanie. Za zárobkovú činnosť je treba považovať každú činnosť, aktívne chovanie, ktorej cieľom je zadovažovanie príjmov. Takouto činnosťou je činnosť vykonávaná v pracovnom alebo inom obdobnom pomere, podnikanie a iná samostatne vykonávaná zárobková činnosť, ktorá slúži na zadovažovanie príjmov (napríklad umelecká, vedecká, športová činnosť, ak nie je vykonávaná v pracovnom alebo obdobnom pomere, ani ako podnikanie). S podobným významom používa pojem zárobková činnosť aj zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.
   
8. Ani ustanovenia § 12 os. 3 písm. a/ zákona č. 83/1990 Zb. však nevyplýva, že by «občianske» «združenie» nemohlo vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Uvedené ustanovenie zakazuje občianskym združeniam výkon len takej zárobkovej činnosti, ktorá je vyhradená organizáciám zdržujúcim občanov na zárobkovú činnosť. Podľa platnej právne úpravy jediným druhom zárobkovej činnosti, ktorá je vyhradená združeniam občanov osobitného typu, je podnikanie. Táto činnosť je vyhradená združeniam, ktoré sú založené za účelom podnikania. Podľa Obchodného zákonníka sú týmito združeniami obchodné spoločnosti a družstvá (§ 56, § 221).
   
9. Podnikaním je podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
   
10. Majetková účasť v obchodnej spoločnosti alebo družstve sama o sebe ešte nie je podnikaním. Podnikaním je až činnosť subjektu, na ktorom sa združenie majetkovo podieľa. Podnikaním by bolo konanie združenia, len ak by spĺňalo všetky znaky uvedené v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Inak bude len formou dispozície s vlastným majetkom združenia. Každý má právo nakladať s vlastným majetkom spôsobom, ktorý je pre neho najvýhodnejší a zodpovedá jeho predstavám, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom. Toto právo nemožno uprieť ani občianskemu združeniu.
    
11. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo žiadneho všeobecne záväzného predpisu nie je možné vyvodiť, že by občianske združenie samo alebo spolu s niekým iným nemohlo založiť obchodnú spoločnosť alebo družstvo, alebo sa iným spôsobom majetkovo podieľať na činnosti a takýchto podnikateľských subjektov.
    
12. Napokon Obchodný zákonník v ustanovení § 765 ods. 2 možnosť takejto účasti predpokladá. Toto prechodné ustanovenie stanovuje, že občianske združenia, pokiaľ boli zriaďovateľmi podnikov podľa Hosp. Zákonníka (§ 102), musia tieto podniky do jedného roka previesť na obchodné spoločnosti alebo družstvá. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska tým, že sa podieľal na založení akciovej spoločnosti a ako zakladateľ splatil časť jej základného imania, ničím neporušil ustanovenia zákona číslo 83/1990 Zb. Akciová spoločnosť, ktorej sa zápis do obchodného registra týka, bola založená platne a súd, rozhodujúci o jej zápise do obchodného registra nemal dôvod návrh na zápis zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedených dôvodov dospel k záveru, že Obvodný súd Košice 1 svojím rozhodnutím neporušil zákon a napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Sťažnosť pre porušenie zákona, podanú generálnym prokurátorom, preto podľa § 242 ods. 1 O. s. p. v znení platnom do 31. decembra, v spojení s čl. III. bod 1 písm. i/ zákona číslo 519/1991 Zb. s čl. II. bod 1 zákona číslo 46/1994 Z. z. zamietol.

Ďakujem pekne.