Pozri tu:
http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?...rticleId=25482 Účtovné predpisy v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva
nestanovujú povinnosť účtovať o fiktívnom úroku, a to tak v prípade poskytnutia bezúročných pôžičiek, ako aj pôžičiek s dohodnutým úrokom nižším ako obvyklý úrok. Uvedené platí tak z pohľadu veriteľa, ako aj z pohľadu dlžníka.
Keďže pri určení základu dane sa vychádza z účtovníctva a zákon
č. 595/2003 Z. z. neukladá povinnosť upravovať takto zistený základ dane o „fiktívny úrok“, potom peňažné zvýhodnenie nepredstavuje zdaniteľný príjem. To znamená, že daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva nevykonáva v tejto súvislosti uzávierkové účtovné operácie pri uzatváraní peňažného denníka a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctve nerobí úpravy v daňovom priznaní.
Úprava základu dane, resp. zaúčtovanie peňažného zvýhodnenia, nevyplýva z ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. a ani zo žiadneho iného ustanovenie tohto zákona. PRÍKLAD č. 5:
Podnikateľ Anton má predmet podnikania poskytovanie stavebných prác. Svojmu priateľovi Petrovi, tiež podnikateľovi, poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 10 000 Eur na tri mesiace. Podnikateľ Peter v deň splatnosti vrátil na podnikateľský účet pána Antona sumu 10 000 Eur. Obaja podnikatelia vedú jednoduché účtovníctvo. V peňažnom denníku sa účtujú len peňažné operácie a tzv. uzávierkové účtovné operácie. Pán Anton poskytnutie pôžičky zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdavok, ktorý nesmie ovplyvniť základ dane. Spätné prijatie požičanej sumy zaúčtuje ako príjem nezahrnovaný do základu dane. Obdobne účtuje podnikateľ Peter. Prijatú istinu, ako aj jej vrátenie zaúčtuje ako príjem alebo výdavok, ktorý nesmie ovplyvniť základ dane. V súvislosti s poskytnutou pôžičkou ani jednému podnikateľovi nevznikla povinnosť účtovať o uzávierkových operáciách.
Hoci podnikateľ Peter bol peňažne zvýhodnený (nemusel platiť úrok), o toto zvýhodnenie nezvyšuje základ dane, ktorý vypočítal ako rozdiel zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov.
Podnikateľ Anton poskytnutím bezúročnej pôžičky nedosiahol žiadny zdaniteľný príjem, a to ani nepeňažný. Preto aj v jeho prípade nemožno uvažovať o zvýšení základu dane o akýsi fiktívny úrok.
Aj uvedený príklad podporuje náš
názor, že rovnako v prípade zamestnancov sa nezdaňuje fiktívny úrok z pôžičiek, pretože v opačnom prípade by sa toleroval stav, že určitá skupina daňovníkov bude znevýhodnená oproti inej skupine.