Chodili sme na záhradu tajne fajčiť za maliny, tam sa dalo najlepšie skryť. Obočie a mihalnice spálené, ale narástlo rýchlo. Tiež sme decká nakrájali
kopu chleba, natreli masťou, posypali kryštálovým cukrom a pokrájali na to jahody / až ma teraz striasa/.
Vybíjaná bola na ulici na dennom poriadku , na jazere sa najlepšie kúpalo. Tie opekačky boli veru neopakovateľné, žiadne nakladané mäská, ale zemiačky, kukurica, prípadne kúsok slaninky.
A kúpalisko v zlatníckej doline - kto mal bicykel, tak bez problémov, ale kto nemal - 6 km peši tam a 6 km späť.
Najlepšie si spomínám na upratovanie nášho domu, pred sobotňajším výletom na kúpalisko. Nastúpili 4 baby, 2 chalani - prášenie kobercov, drhnutie dlážky, umývanie okien. Keď prišla mamička z poobednej, bol lesk v celom dome, no nepustí potom na kupko?
Príroda bola čistá, nezamorená, nebolo toľko alergií, no jedna krása. Veľká škoda, že sú to už len spomienky.

My sme boli doma traja, naproti mali 6 detí takže stále sme mali kamarátov, do školy spolu, zo školy spolu, na dvore tiež. Kľúč sme mali skovaný pod rohožkou tak ako všetci ľudia v dedine, ale inak celé leto dvere boli otvorené a len podľa štekotu psa sme vedeli že niekto cudzí ide, ale nepamätám sa že by sa bolo kradlo a to sme mali v dedine aj dnešných neprispôsobivých. Chodili sme s nimi do školy, kamarátili sme sa s nimi, bývali celkom slušne, aj oblečení boli slušne, nepamätám sa na vši a ak áno, tak to bola veľká hanba! Pred každým domom boli lavičky a na nich klábosili starenky a beda nám keď sme robili zle a starenky (aj cudzie) žalovali. Vždy mala pravdu starenka výprask sme dostali varechou, aby mamu na našich kostiach nebolela ruka. Ale leto bolo naše: chodili sme sa kúpať na splav (vyhĺbená jama) a nebolo ani 30 stupňov, predpoveď počasia sme nesledovali, stačilo že bolo teplo. Zuby nám drkotali, ústa fialové, samozrejme sme sa balili do plecniaka sami, takže aj uterák sme zabudli (kdeže kúpací plášť!) a utierali sme sa aj do susedových. Mama mi pre 3 deti dala 10,- Sk, za to som kúpila chleba a 1 kg rajčín a ešte 3 eskimá. Masť v pohári a soľ z domu. Keďže to bolo skratkou popri štreke - tak sme samozrejme chodili tade. Aj skratkou to bolo 5 km, takže domov sme sa už len vliekli, spálení, vymočení, ruky a nohy doudierané, doškriabané, kdeže krém s ochranným faktorom 50!!! Ako slečna som si kupovala Nubian a bola som pekne do hneda.
Po zotmení sme museli byť doma, beda nám keď nás musela mama hľadať!. Chalani museli králikom a sliepkam ísť hneď zo školy na koprivu, ja poupratovať doma a od 13 rokov som už aj musela vedieť niečo navariť. Aj sme si sami vymýšľali: BB puding, praženicu, zemiaky s kyslým mliekom. No a toho chleba s cibuľou, reďkovkou, pažítkou čo som sa najedla ! Ovocie sme si vôbec neumývali, jedli sme ho bárskde: čo rástlo pri potoku, od susedov prevísalo, utrelo sa rukou a bolo po hygiene. Ani ja si nepamätám na diagnózy: alergia, strata imunity. Aj u nás bola sobota upratovacím dňom a to vrátane dvora: pozametať ho, oplieť aspoň naoko predzahrádku s kvetinami, lebo mama s otcom boli buď v záhrade, alebo sa voľačo pristavovalo, betónovalo, chodilo sa aj susedom pomáhať na stavby a potom oni zasa nám. Nikdy som nevidela rodičov že by boli vyspávali do 9.00 hod. V dedine sa stále voľačo dialo: boli hody, dožinky, futbal dolný koniec proti hornému koncu a každú sobotu bola zábava. My malí sme mohli len cez okná nakúkať, ale mali sme tam kamarátov a vyniesli nám v hrsti. Keď niekde horelo, tak všetci kýble a podávali sa z ruky do ruky, nečakali sme na hasičov až prídu z okresného mesta. Boli sme bez hliadky policajtov, stačilo keď predseda MNV, farár alebo učiteľ zakročili a bol v dedine (aj v domácnostiach kde sa pilo) poriadok. Takú mali autoritu.

Ta cez prázdniny som chodila k tetám a ujom aj k babke,boli sme velká rodina a pomahala sa zo zberom a oberaním úrody.

zobrali sme si z domu chleba z mastou,paradajky,papriky,uhorky a s tým sme vydržali vonku celý den.

V nedeľu doobeda som vyfasovala biele pančucháče a o 10.00 hod. sa premietali v kine rozprávky. Lístok stál tuším 1,. Kčs a hore na balkón do lóže až 3,- Kčs. Ale tam chodili len tí čo boli do seba a aby ich ostatní nevideli ako sa cmuligajú, tak si priplatili. Potom bol obed a taký istý mali aj susedia: hovädzia polievka so slížikmi a rezne s cibuľovým šalátom. Skoro ráno sa rezne mlátili v každom byte. Poobede nás mama zavesila otcovi na krk a išli sme na futbal, on sa pozeral s pivom v ruke na zápas a my v tých bielych pančucháčoch sme sa hojdali na kvarlách, lízali šumienky, žváchali sme štolverky. Aj mama niekedy prišla za nami a doniesla nám v jemnom papieri previazanom červeným špagátikom zákusky: šamrole, snehové kuriatka, šťavnaté punčové a na tribúne sme sa napchávali. Niekedy sa tam z pohrebu zastavila aj hudba a potom naši aj tancovali s pozostalými pri dychovke. So susedmi sme potom okolo 18.00 hod išli celá tlupa domov, mama ma vyzliekla z tých bielych pančucháčov a v sobotu ich namydlila, nechala odstáť a ako prvé ich vytočila v mini rome aby boli zasa biele. Moc som nemala rada nedeľu, lebo ma vyobliekali, radšej som mala sobotu, to som bola v teplákoch.

chcem ho spat!!! jednoducho krasa , bezstarost, pohoda
pamatam sa ze som dostal na zakladnej skole diplom za to ze som nevynehal ani jednu vyucovaciu hodinu 1-4.rocniku v nemocnici som bol naposledy ked mi mandle vyberali asi 5r.ci kolko a potom az ked som menil detsk. dr za dr. pre dospelych.

Ano, detstvo bolo krásne, farebné a pestré. Guličky, kamienky, guma, skákanie škôlky, švihadlo, šumienky, chlieb s masťou a zelenina a pekný deň za nami. Dnešné deti (netvrdím, že všetky), keď nemôžu pozerať do počítača, tak sa nudia. A keď už sú von, tak sa väčšinou tiež tak nudia, že sa opierajú o steny panelákov a hľadia do prázdna a keď sa už rozprávajú, počuť samé vulgarizmy a prázdne reči. Veru, nezávidím im dnešné detstvo. My sme nemali toľko možností, informácií, diskusné fóra a neviem čo ešte, a predsa sme boli šťastnejší. Čím to asi bude?

Zaráža ma najmä surovosť u detí voči kamarátom, spolužiakom, starým, zvieratám a myslím že je to odraz rodiny. Rodičia nemajú čas, lebo robia aj 12 hod. denne aby čo-to zarobili alebo naopak ak sú nezamestnaní, otupnú, prepíjajú aj tie mizerné sociálne dávky.

Pri sankovaní som nevybral zákrutu,narazli som do stromu a zrazu som sedel na drevených triesočkách z riadidlom v ruke,to my zostalo ako pamiatka na sánky.

V lese na hubách sme sa stratili a vyšli sme na druhom konci,15 km od nášho auta.

Šmykľavka na našom kúpalisku bola z terasa a trenky vydržali 1 deň. Voda studená ako ľad , ale dalo sa zohriať na dlažbe. To si bol však potom od smoly v špárach. Doma sa to vyčistilo bravčovou masťou. Do kupka sa liezlo cez plot alebo si išiel v mokrých plavkách a povedal si, že si sa bol doma naobedovať. Suseda bola pokladníčka a kúpalisko oproti domu.Horšie bolo , ked nás chytil správca. Zmrzlina bola ovocná vodová , stála 0,50 Kčs. Niekady chodil zmrzlinár na špecialnom bicykli.V kine boli v bufete najlepšie gumené hady, pelendreky , zemiakový cukor , opľúvacie šumienky a limo v sáčkoch . V zime pri bytovke perfektné vlastné klzisko polievané spoločnou vodou z práčovne. Na korčuliach sa robilo všetko : kupovalo v samoobsluhe,jedlo, chodilo doma po parketách a dlažbe . Všetko sme robili až do odpadnutia bolo to krásne a žiadna nuda !To isté aj s badmintonom, vybíjanou, okolo jamky, krvavé poleno, smradľavé vajce, blcha,naháňačky, schovávačky po pivniciach, guľky, škôlky od výmyslu sveta s loptou,so sklíčkom , švihadlom a šplhanie, vyliezanie a výmyky, volejbal cez prašak. Strieľali sme zo vzduchovky, skákali do výšky, krasojazda na bicykli a ani to nedokážem všetko vymenovať. Bolo to vždy podľa módy a rodičia sa do toho vôbec neplietli. Ani keď sa rozbilo okno , zaplatili a my sme si to odrobili v domácnosti.To je však iná stránka nášho detstva, ktorú dnešné deti nepoznajú .Chalani dostali výprask od otca . Dievčatá mama vyšticovala a bolo vybavené .Chodilo sa peši alebo na bicykli, všetky deti z rodiny a bytovky spolu. Bratia hrali stále futbal - každú zálohu a výplatu im mama kupovala nové trampky. Dievčatá sa hrali s bábikami podľa toho na aké mali rodičia peniaze, šili si šatôčky, z krabice od topánok robili izbičky so záclonkami. Podotykám, že všetko vonku na dvore. A tie zbierky - šporili sme všetko možné od farebných chĺpkov zo svetrov, servitiek, pohľadníc, obalov z ...., známok, odznakov,... mal si niečoho 5 a už si bol boháč a vymieňal si . Do okolia 1km od bydliska sme chodili sami a všetko sme poznali. Toto je časť spomienok na detstvo asi tak do 10 rokov.

...chodila som ku krstnej mame na Revoldu, keď sa kosili sená...také vymakané bunkre sa dali z neho postaviť!...kravka zapriahnutá za vozom zviezla seno do stodoly, my sme pyšne sedeli na samom vrchu a vyspevovali a ozvena niesla hlasy až na druhú stranu cez údolie......a pásli sa ovce, so zvončekmi na krku a Ryšaňa nám dávala mlieko každé ráno, len také, nepasterizované, rovno z "ceckov", ako hovorieval krstný tato...doma vyrobené lízatká z karamelu, lebo do obchodu bolo ďaleko,domáce maslo na hrubom krajci domáceho chleba...čerešne zo stromu, priamo z rebríka,nálety na hrachové pole, na ktorom boli nami vyrobené strašiaky...a celé lúky bedlí, stačilo len mať chuť, krstná povedala- ráno si choďte nazbierať a obed bol almázia,mastná pusa hovorila za všetko...a Janík, moja detská láska, rytier, ktorý ma strážil na každom kroku,Vladík a Valika a moji krstní rodičia, lepších ľudí som nepoznala..iba tento čas by som chcela naspäť...bolo vidno hviezdy, tak na dosah ruky,každý sme mali svoju, pri mesiačiku sme čarovali,slnko bolo normálne a opaľovací krém - to sme ani nikdy nepočuli, ráno sa nebolo treba ani umývať!...a behali sme zásadne bosí,tráva bola mäkučká a voňavá...achjaj...

Pásli sme po návrate zo školy kravy, tiež sme vyspevovali len sa tak ozývalo, zberali čučoriedky, jahody. Keď sme chystali "jánske ohne" vtedy bolo najviac práce, chlapci stavali z borovíc vatru, dievčetá plietli vence z poľných kvetov na ozdobu, z krepového papira reťaze. Večer sa skoro celá osada zišla a po zapálení vatry sme pozelali a počítali koľko ich horí. Rodná obec je veľmi rozsiahla. Naozaj to boli úžasné časy. Ešte si spomínam, že sme všeličo pojedli, napr. mladé bukové listy, púpavy, kozinu, tak sa tá rastlina volala, no nič z čoho by sme sa otrávili, asi to bolo v nás nejako zakódované čo môžme, jaj ešte štiav.Ten bol najlepší na medziach. Namiesto žuvačky to bola živica zo smrekov, ale bolo nám úžasne. A to už nehovorím o hrabaní a zvážaní sena a utláčaní do stodoly, ešte teraz cítim ako vonia a ako ma pichá.

som sa tiež nazgúňal v okolí snv po schulerlohu, rittenbergu pamätám až neskôr prišlo pedro

A s jedným kamarátom sme v záhrade druhého kamaráta kradli hrušky,potom s tým druhým v záhrade toho prvého sme kradli višne a potom oni dvaja kradli v našej záhrade marhule a všetci spoločne sme chodili inému susedovi na hrozno.

Marhule ešte celkom nedozreté a so sestrou sme ich už aj jedli. Keď to videla mamka, tak nám povedala že marhule spočítala a nech im dáme pokoj kým celkom dozrú.Vynašli sme sa, odhryzli pol marhule tak, aby nebolo vidno. Počet sedel......Hrali sme sa na predaváčky, peniaze boli kamienky, učiteľky-tam sa dalo dirigovať, lekárky,......k susedovcom na hrušky,.....kde pak je to naše mladi..... v lete kravy pasli-to bolo hadám najlepšie, sesternica prišla z mestá a keď večer mamka dojila kravu tak čumela nato ako sa "vyrába mliečko" a s hrnčekom a sitkom čakala, kedy jej naleje. Malým kačičkám dávala slivky a keď nechceli tak im vykrútila krk , kuriatka ak ju nepočuvali nahaňala po dvore,....
A ešte som si spomenula, keď som mala asi 6 rokov a setra mladšia o 3 roky, ja som sa citíla ako veľká slečna a nechcela som sa s ňou hrať, tak raz sme boli vonku myslím na poli, kde naši robili tak som natrela blatom len oči jej svietili a mamka keď to videla skoro ju trafilo........

Ja si pamätám na sobotné podvečery, keď nás mama kúpavala vo vani, štyria sme sa do nej zmestili, 3 dievčatá a 1 chlapec.
Hračky sme mali poschovávané pod vaňou a mama nás po jednom vyberala. Pousádzala nás v kuchyni na kanapu, potom sa uši čistili, nehty strihali... a rozprávalo sa. Vždy sme prosíkali, aby nám vyprávala, čo sme robili, keď sme boli malí, alebo keď bola malá ona. A na hororovú rozprávku o krvavom kolene si teraz už len matne spomínam, možno brat by vedel . Potom ľahká večera a rýchlo telka, dávali Kráľovstvo divočiny. V nedeľu sa išlo ráno do kostola, nedeľné doobedňajšie rozprávky som ako dieťa nikdy nevidela. Ale zato poobede sme chodili každú nedeľu do kina /oco tam robil uvádzača
...veľmi pekné spomínanie, niekedy si myslím, že či vás všetkých nepoznám, také bolo to detstvo rovnaké... a predsa krásne, nezameniteľné a hlavne nezabudnuteľné

Pepsi, veď Ty píšeš o moje krstnej mamke, presne také bolo moje detstvo u tej mojej.

Pred dvoma rokmi moja krstná mamka umreli , keď sme ju vyprevádzali do nebíčka, s ňou naveky odišlo aj moje detstvo.

Asi každý z nás má niekoho, s kým nás najviac spájajú spomienky z detstva, tie najsilnejšie. Kým je dotyčný nažive, stále sa cíťme deťmi, príde čas, keď budeme ochraňovať detské spomienky aj my a s našim odchodom, odíte tiež niekomu detstvo do nenávratna.

Ech, doba je iná, všetko je iné, aká to škoda!
Púpavový venček na mojej detskej hlávke a pehatom nosíku kedysi...dnes by ma taký rozkýchal, ba až rozplakal a nielen pre alergiu .

..

...zvláštne...jedna téma nás vráti o toľko rokov späť...myslíme na detaily, ktoré sa schovali v pamäti za stovky myšlienok...ako ma krstná učila "dýchať" trávu, takú vysokú, že mi z nej trčala len hlava a copíky s mašľami...bála som sa jej,nechcela som chodiť bosá, ale krstná pošúchala ruky v tráve a dala mi privoňať- až dosť neskoro som zistila bylinky, ktorým patrili tie vône ,ale ruky jej voňali a povedala, že vôňa trávy je dôležitá,lebo tam sa rodí mliečko pre nás,Ryšaňa tiež bola dôležitá, voda v nádrži tiež bola dôležitá...aj tá bitka, čo som nafasovala od krstného za to, že som sedela na ohrade nádrže- no keby som sa skydla, nezachráni ma ani nikto!..krstný tato trval na tom, že som musela mať copy a mašle, dokonca vyžehlené každé ráno...jeho slová "moja, si dievča, nie šarkan"...dávno som nespomínala takto, a keď idem zapáliť sviečku, vidím len zrobené ruky,čo ma pohladkali kedykoľvek mohli a cítim jeho dych po tabaku...a ten vreskot, čo som bola schopná vyrobiť, keď sa posledného augusta muselo ísť domov- revala som až po dom...
...je dobré takto spomínať?..čas nikto nevráti,moji synkovia si tiež užili tých kopcov nad Kremnicou, tiež nafasovali, keď sedeli na ohrade ako ich mater,a pamätajú si aj mojich krstných..chcela by som ich späť..