Ide o vzťah mojich rodičov a brata mojej mamy. Bývajú vedľa seba v rodinných domoch. Mamin brat býva v rodičovskom dome s rodinou a svojou mamou. Nesmieme navštevovať 83 ročnú babku (nikto s našej rodiny). ke´d jej mama ide doniesť jesť do jej izby, vždy ju brat aj s jeho ženou vulgárne napádajú. Používajú také výrazy, že sa ich tu hanbím opakovať. Dokonca ju raz brat sácal v chodbe pred babkinou izbou. Bola som toho x-krát svedkom, že začali rýpať, hádať sa oni. poslala som pohľadnice našim aj babke z dovolenka a pohľadnicu dostala len babka. Som presvedčená o tom, že ich obidve poštárka hodila do ich schránky a oni ju zahodili. babke zobrali kľúč od schránky. Poštárka to tak urobila už viackrát - s ňou sme si to už vybavili. Alebo pod oknami mojich rodičov pustia na plné pecky rádio a idú preč. keď sa mama ozve, tak jej nadajú do p...a pod. Je to tam na infarkt. Moja mama má choré srdce, veľmi sa bojím o jej zdravie. Život tam nie je život, ale peklo. Už som sa s nimi párkrát pochytila kvôli tomu, ale nepomhlo. Niekedy zamknú bránu a nepustia nás cez ich kúsok dvora domov. Problémy sú potom s dovozom uhlia, komunálnym odpadom,... mne to pripadá tak, že títo ľudia žijú len preto, aby robili našim naschvály a peklo na zemi. Pritom majú 41 a 47 rokov.
Poraďte mi prosim vás ako toto všetko riešiť. Mám sa ozvať, udať ich, zbiť ich :-)alebo čo už preboha, aby tam bol pokoj.
Asi pred štyrmi rokmi nás udali, že im nadávame, nedáme pokoj...boli sme na priestupkovom konaní, no hrúza. Na môjho muža zavolali policajtov, keď im slušne dohováral, aby naše deti nenazývali cigáňmi a vyháňali ich, keď prišli za prababkou. Chcem ešte povedať, že sme slušná rodina, ja som stredoškolská profesorka a je mi zle z toho ako sa k nám chovajú. Ako k posledným chudákom... Čo robiť?