Súhlasím s Chobotom a dodávam nasledovné.
Spomínaš zrýchlené konanie, ktorým je vlastne myslené vydanie platobného rozkazu. V zmluve o výkone správy by ale predovšetkým mala byť riešená otázka týkajúca sa prípadných nedoplatkov vlastníkov bytov. Ak ste vlastníkmi bytov, tak potom na schôdzi rozhodujete nadpolovičnou väčšinou o ďalšom postupe. Je samozrejme treba špecifikovať, či ste vlastníkmi bytov, ale zrejme áno, ako píšeš. Ak neplatič svoje dlhy dobrovoľne nezaplatí, správca alebo spoločenstvo pristúpia k vymáhaniu nedoplatkov. Existujú na to dve možnosti: buď vymáhať pohľadávky súdnou cestou, alebo predajom bytu na dobrovoľnej dražbe. Podmienkou dobrovoľnej dražby však je, že ju odsúhlasí nadpolovičná väčšina vlastníkov v dome. Výška dlžnej sumy, od ktorej možno pristúpiť k dražbe, nie je zákonom presne stanovená. V praxi sa dražba využíva v prípadoch, ak nedoplatky prekročia 700 eur.

Dražba
Zákonným inštitútom na vymáhanie pohľadávok vlastníka bytu voči správcovi, spoločenstvu vlastníkov alebo ostatným vlastníkom je záložné právo. Je jednoduchšie a rýchlejšie ako exekúcia, pretože sa nemusí čakať na rozhodnutie súdu. Všetko závisí od väčšiny vlastníkov. Je dôležité vedieť, že rozhodovanie o realizácii záložného práva nepatrí do kompetencie správcu, ale musí byť prerokované a odsúhlasené na schôdzi vlastníkov nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov. Rozhodnutie vlastníkov však musí obsahovať aj splnomocnenie správcu na spôsob riešenia pohľadávky, napríklad na navrhnutie dobrovoľnej dražby, uzatvorenie zmluvy o dobrovoľnej dražbe aj na ďalšie úkony spojené s vykonaním dobrovoľnej dražby. Zákon neurčuje žiadnu minimálnu hranicu výšky dlhu, pri ktorej je možné pristúpiť k výkonu záložného práva, rozhodnutie je na vlastníkoch.
Ak vlastníci rozhodnú, že si na byt neplatiča uplatnia záložné právo, musia mu to oznámiť a tiež informovať kataster. Oznámenie musí obsahovať dôvod výkonu záložného práva, špecifikovanú pohľadávku a spôsob výkonu záložného práva. Po doručení oznámenia o výkone záložného práva je ešte lehota 30 dní na zaplatenie dlhu. Až potom sa môže začať predaj predmetného bytu.

V prvom rade je potrebné vedieť, či sú to byty v osobnom vlastníctve, keďže spomínaš bytové družstvo (predpokladám, že áno). Existuje viacero možností, ako riešiť dlh neplatiča. Zase je potrebné vedieť, či ide o dlh zo zálohových platieb, alebo z ročného zúčtovania. Ak sú to zálohové platby, tam je vymáhanie ťažšie, nie každý súd akceptuje zálohovú platbu ako vymáhateľný dlh (na porade je na to veľa debát, niektorí uvádzajú, že aj zálohové platby sa dajú vymáhať súdne, vyhľadaj si podobné témy). Ak je to dlh z ročného zúčtovania, tak bez debaty je možné dať návrh na plat. rozkaz. Ak si ho dlžník neprevezme, sudca nariadi riadne konanie. Potom na základe rozsudku môžete dlžníka dať na exekúciu.

Inou možnosťou je dražba, neviem presne postup, ale viem, že jedna správcovská spoločnosť spolupracuje pri dražbách s firmou Licitor, skús sa s nimi poradiť, aké sú podmienky a ako sa v prípade dražby postupuje.

To nie je pravda, exekútori riešia aj pohľadávky vo výške 50 či 100 EUR (napr .pokuty z MHD). Dokonca aj platobný rozkaz na sumu 50 EUR sa dá vystaviť (vlastná skúsenosť - bol som navrhovateľ).

Bolo zaužívané, že dlh musel presiahnuť 333 Eur alebo nezaplatené zálohové platby za 3 mesiace. Neviem si teraz spomenúť podľa čoho to bolo, pravdepodobne nejaký predpis ak zistím, tak napíšem.

Suhlasime s GabiZ ....