Skoda, ze ste to nechali zajst az tak daleko. Cim dlhsie zostava clovek v takomto rozpolozeni, tym horsie nielen pre jeho okolie, rodinu,ale aj pre neho.
Mama je dospela, svojpravna, takze nasilu ju nemozete donutit ist k lekarovi-specialistovi ani na nejake liecenie. Ale budete mat trpezlivost a chut, pomoct sa da vzdy...
Pises, ze otec byva doma malo, ty studujes,ona je doma stale sama a bez prace. Takze ju chytaju depresie,mozno preto,lebo sa citi nedocenena, osamela, zbytocna.
Ty a vasa rodina ju poznate najlepsie. Skuste jej postupne vymyslat nejaky program,aby sa citila potrebna,aby nesedela sama doma a nemala cas na umaranie sa. / pozvat napr. obcas niekoho na veceru, povarovat poobede susede psa,poziadaj ju o pomoc s niecim do skoly a pod.,ty najlepsie vies, co zvladne, co ju bavi/
Pripadne, ak ma vztah k zvieratam, tak zadovazit nejakeho psika ,co by ju donutilo ist na prechadzku von, medzi ludi...
Aj ked ju nemozes donutit ist k psychiatrovi,ci psychologovi mozes ho navstivit ty sam.Urcite ti bude vediet poradit a nasmerovat ta. A takto "naokolo" sa ti podari jej pomoct aj odborne.
Taketo spravanie matky mozno nazvat aj tichym volanim o pomoc. Skus sa jej viacej venovat, rozpravat sa s nou, aby vedela, ze ma v tebe oporu,ze ju potrebujes,ze mas o nu strach. Zapoj do pomoci aj otca,prip.rodinu a ludi ktorych ma rada.
Drzim ti palce!