Dobrý deň!
Zdá sa mi, že porekadlo"Pre dobrotu na žobrotu" je viac ako na 300% pravdivé, ale predsa mi nedá pokoja, aby som Vás nepoprosil o pomoc a radu.
1. S družkou sme26 rokov, nemáme žiaden papier o tom.Všetko sominvestoval do domácnosti.
Výplaty, od roku 1995, krď firma krachla, ajbrigády, aj VPP, aj z Kultúrneho centra (na zmluvu), aj z Mestského úradu - poslanecké (jedno volebné obdobie som poslancoval.).Družka sa postarala o to, že na účte mám -300Euro, na American karte mám -1200Euro.
2. Keď mi zomreli rodičia, dom sme predali, všetko som dal do domácnosti.Aj za seno a lúky, čo sme predali...Družka sa zriekla svojho dedičstva v prospech brata.
3. Vyhral som auto v hodnote 440 tisíc. Vraj ho "neuživíme", takže som si ho dal vyplatiť. Dostal som rovných 300 tisíc. V septembri som dal na účet vyše 250 tisíc. Na budúci rok (prechádzali sme na Euro) v júni bolo 500Euro...Cestovala po Prahe, k lekárom do Košíc, požičala peniaze kamarátke a rodine (bez môjho vedomia) bez papiera a bez svedkov. Dnes, jedna chodí za dcérou do Anglicka, ale na vrátenie nemá.
Jedinné, čo som si kúpil, bol kvalitný počítač v hodnote 995 Euro. Automaticky sa kúpil taký istý aj družkinmu synovi (dnes má 36 rokov). behom roka -dvoch ho mal zaplatiť, ale do dnes nedal ani cent. Namiesto toho má exekútora tretí krát na krku (aj z môjho auta mu matka posunula minimálne 90 tisíc SK) Strieda zamestnania, aj telefónne čísla,matka mu posiela tajne peniaze s autobusom,aby neboli doklady... Ďalší počítač sa zakúpil družkinej neteri. Keď som sa ju spýtal, čo je s peniazmi, dostal som síce 150 Euro a potom mail:Hat, nemám...Nemám robotu."...
A čo je najdôležitejšie. Keď sme byt kupovali, požičala nám moja sestra. Družka sľúbila, že byt bude na polovicu. Roky ma ťahala za nos, že pôjdeme za notárom , ale skutek utek...Nemám ani omietku v byte. Aj umelé okná boli z peňazí z auta,ale faktúra je na jej meno, lebo byt je na jej meno...
Dozvedel som sa, že:"Byt dám Viktorovi(synovi). Viktor sa neožení, aby mal strechu nad hlavou."
Vraj povie synovi, aby ma nechal bývať... Dnes sa situácia zmenila. Začal sa akýsi psychický teror. Vraj, keď zomriem, NIKTO nebude lašovať po jej byte a na moje veci (napr. kameru) má Viktor právo, lebo bývame pod jednou strechou. Zaujímavé, ale na časť bytu nárok nemám, lebo byt už má trhovú hodnotu...ˇPodať žalobu? Mám strach. Dozvie sa a som na ulici, aj keď nepijem a nefajčím, nebijeme sa, (ona fajčí 20cigariet denne po 2,40 Eura)...Pohádala sa s mojou sestrou a mám zakázané sa so sestrou stýkať a rozprávať:"Buď ja, alebo Tvoja sestra". Musel som vymazať všetky kontakty.
Sleduje "Súdnu sieň" a neraz mi povedala, čo všetko bolo"Videl si v súdnej sieni."...
Navštívil som právnika a on mi povedal, že pri prípadnej žalobe, môže byť aj ďaľšie riziko. Môže dôjsť k sebeublíženiu, alebo k poškodzovaniu vecí. Poreže si napr ruku a zavolá políciu, že som ju ja napadol... Rzbije nejaké sklá, zapolá políciu, že som to ja robil...A zakon hovorí, že:"Tiran musí z domu": Aj ona mi to neraz povedala. Ale aký som ja tyran- to neviem...Mám čistý trestný register...
Roky stratené, zdravie podlomené, peniaze vybielené, ani strecha nad hlavou. Variť neviem, na byt nemám,...vždy som sa riadil podľa toho, ako som bol vychovaný:"Rovnaké práva-rovnaké povinnosti"...A ona tú situáciu zneužíva a ma teraz psychicky vydiera...
Za tie roky nemám akési morálne právo, aby som aspoň o časť strechy neprišiel?
Nie som grázel, ani alkoholik, aby som skončil medzi bezdomovcami, alebo s nožom v bruchu, aby sa trápenie skončilo...
Ďakujem!