korela Prečo by nemohol byť otec zainteresovaný na svojich deťoch ešte aj v ich dospelosti?
Aspoň jeden dôvod.
Ktovie ako sa deťom venoval, či nebola matka na všetko sama, stáva sa, ale aj nemusela.
Deti sú v chúlostivej situácii, otec zostáva vždy otcom.
Najhoršie by bolo, keby táto dcéra prišla o diplom iba vďaka okolnostiam. Svoju sestru pozná určite veľmi dobre.
Chodí na denné štúdium, z čoho ich má zatiaľ vyplatiť? Peniaze neutečú, diplom môže. Ja by som radila, v prvom rade dokončiť úspešne školu. Matka vedela určite čo robí. To by som brala v prvom rade do úvahy.
Opisovaný prípad je prakticky totožný s mojou priateľkou, žijúcou, keby nedajbože odišla, tak najmladšie dieťa blížiace sa k tridsiatke je ešte stále problematické, nezodpovedné k sebe i k ostatným, ku svojej fyzickej dg, ktovie aká je u neho zrelosť. Keby bolo vyplatené, asi by sa peniaze veľmi vhodne nevyužili. Neustále ťažkosti, stále sa kontinuálne niečo rieši, najprv škola, škola, škola, potom práca, práca, práca, doma žiadna pomoc, nenaberá to ešte stále koniec. V rodinách je to veľmi rôzne.
Ak boli rodičia rozvedení, asi existoval nejaký vážny dôvod... A zo zadávateľkinho príspevku necítiť, že by sa otec trhal o to, ako pomôcť svojim dospelým dcéram /ktovie, koľko rokov má najstaršia, či má vlastné bývanie, rodinu.../.
Pravdupovediac, nevidím priamu súvislosť medzi dokončením školy a tým bytom, teda, že by bol diplom priamo v ohrození - na rozdiel od mladšej sestry, ktorá naozaj nemá kde hlavu skloniť /keďže u otca to asi nepôjde/ a spať potrebuje už dnes-zajtra...
Za predpokladu, že študuje v mieste bydliska, by to muselo byť nejaké mesto s VŠ, takže to asi nebude malé mestečko. A čím väčšie mesto, tým skôr možnosti zamestnať sa, brigádovať... A výmenou/predajom bytu za menší/menšie by si predsa finančne pomohla aj samotná študentka. Tiež sa môže prikrývať len perinou, na akú má...
Či bola matka rovnako spravodlivá voči všetkým svojim dcéram, ťažko povedať, ktovie, možno jedna z dcér bola jej libling...To sa stáva často, že rodič upredností jedno dieťa pred iným /a ani jedna zo strán si to spravidla nikdy neprizná.../.
A k tomu príkladu zo života:
Podporovať problematické "dieťa" v tridsiatke - to je to najhoršie, čo matka môže pre svoje "mláďa" urobiť. Ak je zdravé a do 30-ky ho nedokázala vychovať tak, aby sa postavilo na vlastné nohy, už ho neprevychová nikdy. Vždy bude parazitovať na jej peniazoch, kuchyni, full-servise, zdraví, či adrese ako také imelo - bude si hovieť vysoko v korune stromu, užívať jej ochranu a čo je úplne najhoršie, bude to považovať za samozrejmé...
Tiež príklad zo života: matka-dôchodkyňa robievala svojmu 45-ročnému "dieťaťu" každé ráno desiatu do práce... nezabudla dokonca ani na kávenku... Ale zabudla na to, že raz sa pominie. A to nedonosené dieťa /lebo de facto takým bolo/, nepripravené na život, sa bude musieť postaviť na vlastné - a bude to mať o to ťažšie, o čo sa mu to ona celé tie desaťročia snažila uľahčovať. A potom ten prerod či "pôrod" takéhoto jedinca do skutočného života nemusí mať vždy hladký priebeh. To by si mohla uvedomiť aj tá Tvoja kamoška - že tu nebude naveky, lebo jediná istota v našom živote je smrť. A jediná správna vec, ktorú môžeme pre svoje deti urobiť, je - pripraviť ich na život... A potom už len dúfať, že to zvládnu.