Aj nám sa stalo ,dostal takú bitku ,že do smrti nezabudne.O 10 večer som ho vyhodil na ulicu do rána to pochopil.

......hehehhehehehehehe......
Ja som teraz frajer , lebo dievky už mám na poriadku ....

Na druhej strane nik nevie , že ako by sa zachoval v daných situáciách ....
Každá je špecifická ...

Buchač,ved vravím, ze najlepsie sa riešia cudzie problem, pretoze nie si citovo interesovaný. Tiež radím iným, aby razantne riešili, ale ak sa to tyka mojich deti, mojej rodiny, tak clovek na to pozera trosku inak. Preto som na uvod chcela , aby mi napísali iby tí, ktorí nieco podobné riešili. Chcela som pocut, aký bol výsledok....

220870 presne toto chcem urobit. Vyhodit ho...len som čítala niekde, že po pravnej stranke sú s tým problemy, pretoze keby to nahodou nepochopil do rana, ako píses, tak by mohol ziadat súd o vyzivne /ale nepredpokladám to,lebo o tom asi nevie/a tým padom by sa to viac zamotalo. Chcela by som, aby to dopadlo tak ako u teba, proste ten korektívny zazitok, aby pochopil o čom to cele je.
Keby som mala manzela, ktorý by v tomto stál pri mne a dokonca by to urobil za mna, tak by sme na riešenie dosledkov boli spolu. Takto som uplne sama a je to ovela tazsie. Dokonca dcere povedal, ze ak ho vyhodím z domu, tak sa odje.... /to som citovala jeho reakciu/. Takze dalsí dovod na to, aby som mala pochybnosti to urobit. Aj ked viem, ze su to z jeho stany iba silne slova.
Pred mesiacom som bola uplne rozhodnuta, ze ide z domu. Ked som si však predstavila, ze vonku v noci ešte mrzlo, celú akciu som zrušila. Mám v plane urobit to teraz, len mi stále chýba informácia od rodicov, ktorí to vyskušali. Preto som sem napísala....

Melnick, tebe velmi pekne dakujem za mile slova, asi tiez sama vieš o čom to je, starat sa sama o deti.

Syn ku svojej matke neciti lasku, uctu, ze sa o neho stara. Matka ano, ved je tu materinsky cit. Preco jej syn tu lasku neopatuje? Preco potrebuje nejakym sposobom protestovat?...

Keď si vysvetlila situáciu v rodine tak sa tým viac prikláňam k názoru - s láskou, ale s pevnými pravidlami. Na otca detí sa vykašli. Považuj to raz a navždy za ukončenú kapitolu a deťom vysvetli, že sa nemieniš ani ty pre deti, a ani oni sa nemusia, doprosovať jeho lásky. Oznámiť im, že má vás rád, ale jeho láska nie je taká, aby niečo pre ňu aj urobil. Nedoprosuj sa jeho návštev, ani pomoci. Urobíš ešte horšie, keď deti zistia, že ani napriek prosbám sa neunúva mať o nich záujem. Deti chcú domov otec+ matka, nie otec+ niekto a matka. Situáciu otec+niekto využívajú rovnicou máš zlé svedomie? =zaplať! Nedaj sa oklamať dcériným vyrovnaným postojom, trpieť tým môže rovnako ako syn, ale buď to lepšie maskuje, alebo lepšie znáša. Kapitolu otec a dcéra určite nemá uzatvorenú. Že má chlapec povahu po otcovi? Nuž, genetika nepustí, jedine rozvíjať tie kladné vlastnosti. Výber otca bola Tvoja záležitosť a nikto nie sme dokonalý.... A ešte jedna pripomienka : za 17 rokov si nemala priateľov a vlastný život? A pre koho si mala žiť, keď si sa rozhodla mať deti? Prežila som niečo veľmi podobné ako Ty, preto Ti s čistým svedomím môžem napísať, že život s deťmi, ich hrami, učením, spoznávaním sveta, s ich kamarátmi a kamarátkami je plnohodnotný život, a ak si stratila svojich kamarátov, za nič nestáli. Ak máš pocit krivdy, že si sa obetovala a on je po otcovi, čím skôr si to prestaň myslieť a prestaň to aj tak cítiť.
Moja rada : porozprávaj sa so synom, spýtaj sa ho na jeho návrh riešenia, povedz mu svoj návrh, dohodnite si kompromis, pravidlá, nech navrhne aj čo vtedy, keď poruší pravidlá a dodržiavajte ich. Obidvaja. Decko je zmätené, chalani citovo dozrievajú neskôr, potrebuje sa ustáliť, potrebuje lásku a pravidlá.
Výchovná facka, áno, ale bitka znamená, že rodič zlyhal. Pri poslednom probléme, pred 15 rokmi, ale zlyhal. Je jednoduché z pozície moci a sily zmlátiť slabšieho, de facto toho, komu som mala ja vysvetliť a naučiť ho, ako sa správať vo svete.

Asi toto je najlepsie a najucinnejsie riesenie.
Ale na to treba muzsku ruku. Sama matka to asi nezvladne. A synacikovia to vedia a zneuzivaju...

Našťasie pre mňa, ten môj je pri mne už 40 rokov, ale pri troch deťoch sa všeličo pritrafí a muži sú tí, čo problémy riešia racionálne a my ženy stále cez ten hlboký materinský cit. No a nie vždy je to na prospech veci. Bohužiaľ .

Vzdor, hnev na matku, (síce neoprávnený), pripravila ho o otca,pretože deti väčšinou obviňujú zo straty druhého rodiča toho, čo sa o ne stará a ten čo "ubzikol" od povinností a naladí sa na dieťa raz za dva týždne, je ten pán úžasný . Ten problém syna siaha do ranného detstva.
Nevieme si ani predstaviť, čo dieťa prežívalo rozvodom. Veď si spomeňte muži, kto bol vašim "bohom" , mama či otec ???
Odpoveď dávať nebudem.

Ja som tiez od malicka vyrastal bez otca! Vyrastal som vo velmi chudobnych pomeroch, aj ked to bol socializmus. Ani starych rodicov som nepoznal! Vsetko, aj to malicke som si vazil! Dokonca aj prvy bycikel som si kupil sam za svoje zarobene az po vojencine! Ako decko som sa na nom naucil jazdit vdaka kamaratom, ktori mi ho poziciavali! Mal som asi to stastie, ze ma bavil v puberte sport (kolektivny), ktory som hral sutazne. Ani vo sne ma nenapadlo, aby som nieco matke stazoval, skor som jej pomahal! Viem, ze dnesna doba je ina, ale napriek tomu su deti, ktore chapu rodinnu situaciu. Zial, ale ako vidim, tak to nebude tento pripad. Chlapcovi treba padnut silno na nos, aby sa mu v ociach poriadne zaslzilo a pochopil, ze takto teda nie!!! Ci to padnutie na nos je v 18tke (cize uz dospely clovek) pozde, to vedia iba psychologovia...Aj ked sa hovori: nikdy nie je neskoro.

Guru21, ak Ti môžem z vlastnej skúsenosti poradiť, treba to vydržať a do dvoch rokov príde zmena.
Keď som si začala čítať túto tému, spomenula som si na môjho syna vo veku toho Tvôjho. Správal sa tiež podobne, do 9tej triedy ZŠ vynikajúci žiak a na strednej napriek svojej inteligencii sa uspkojil s tým, že prechádza a hlavne ,,neprepadá". Peniaze mi síce doma nemizli, ale množstvo vecí v pivnici, ktoré sme odkladali napríklad, že sa hodia na chalupu, čokoľvek od batérií, starej elektroniky atď, bolo speňažené a využité na jeho dodnes neviem aký účel. Do očí mi dokázal klamať tak presvedčivo, že som mala občas pocit, že niekto iný si k nám chodí ,,nakupovať" zadarmo. Tiež som sa rozviedla, časom sa druhý raz vydala a syn nás dokázal s manželom rozkladať na vynervačené kúsky a za ten svet si nechcel nájsť spoločnú reč s otčimom.
Len čo začala odznievať jeho puberta, do ďaľšej vletela dcéra a nenechala nás vydýchnuť a aby sme nevyšli zo švungu, udržiava nás v napätí teraz ona. Musím povedať, že je to ešte rafinovajšie, ona sa do školy učí, ale fantázii sa v takomto veku tínedžerom medze nekladú a nie je to v modrom, ale v ružovom.
Syn nakoniec dostal ultimátum a bolo mu povedané, aby vyskúšal život v podnájme a že mu budeme pomáhať občas v prípade núdze. Netrvalo ani pol roka a dočkali sme sa vytúženej pokory a dozretia. Vzťahy syna a manžela sa natoľko upravili, až som si vydýchla. Jednoducho dozrel a som šťastná. Musím povedať, že nemusia deti lietať ani v drogách a nejakých krádežiach. Tým svojim vnútorným nepokojom a ustavičnou nespokojnosťou so svojim najbližším okolím, slovnou surovosťou a určitým druhom psychického teroru dokážu rozkývať rodinnú pohodu a nahlodať vzťahy medzi ostatnými členmi doma.
Preto to treba vydržať a určiť určité hranice, za ktoré už pubertiakovi nedovolíme zájsť. Každý má ten svoj prah výdrže a bolesti inak nastavený, preto sa nedá paušalizovať. Presne také prahy ako máme my dospelí, majú aj tínedžeri a adolescenti. Treba ich občas nakopnúť a doslova ,,vyšmariť", aj tak sa vrátia, veď vlastne nemajú kam inde, ale vrátia o skúsenostii bohatší.
Ak sa nevrátia a definitívne sa osamostatnia, potom to padlo na ešte úrodnejšiu pôdu. Neviem prečo sme my Slováci tak upätí a nechceme svoje deti vykopávať z domu. Vo zvieracej ríši tomu tak nie je. Akonáhle je zviera sebestačné, reprodukcie schopné, musí sa starať samo o seba.

Danushka, vdaka za reakciu. Toto som potrebovala....nazor cloveka, ktory vie o com písem a chcem riešit.
Píšeš, ze takyto ludkovia vedia rozorvat celu rodinu. Ano, je to tak!!! My sme velka rodina a ako som spomínala, nikdy sa u nás neklamalo. Nielenze mi moj syn za posledné dva roky zobral takych 5,tak to vidím aj na mojich rodicoch, ze ich to nesmierne trapi, všetci sme dajakí mrzutí, sklamaní. Musím este povedat, ze po rozvode som sa musela odstahovat k rodicom, takze byvame s nimi. Na jednej strane som im velmi vdacna za pomoc, ktoru mi poskytovali , ale na tej druhej strane islo tak trochu aj o dvojkolajnicovu výchovu, ktorá nie je spravna. Velmi som bojovala o to, aby mi rodicia "nekecali" do výchovy a ked som si svoje presadila, hlavne mama, teda stara mama mi robila za chrbtom veci, ktoré boli síce dobre myslené, ale v konecnom důsledku padli na zlú úrodnú podu.
Takze synko chodí na zboje aj do penazenky stareho otca, svojho uja. Ked nie je nieco v nasej domacnosti, co sa tyka jedla, take na co ma prve chut, tak si to ide zobrat k nim. V našej chladnicke bolo, je a bude vzdy uvarene, nakupené, ale ak stara mama varila nieco lepsie co synkovi chutilo viac, tak isli jest k nej. Strasne mi to odcerpavalo energiu. Ako hovorím,uz nemam silu, chut byt dosledná.
Podmienky a hranice som synovi stanovila. Dodrziaval ich tak cca tyzden a potom si opat robil co chce.

...aj toto je dôležité ...a fest ...
Nie nadarmo sa vravelo , že vojna urobí z chlapca chlapa ...

Každý rok som videl a aj zažil to klesnutie na duchu dotyčných mladňasov - bažantov , zobákov , holubov ...
Cez bránu veľký to nie jeden frajer ...
Za cca hodinku prišlo vytriezvenie...u poniektorých aj doslovane ...
Stačilo , že vyzliekol civil , hajde do sprchy , šmaril na seba tepláky ...posledné zbohom dal aj vlasom , na ktorých viacerým veľmô záležalo ( vtedy to bola veľká móda )...
Do tzv. príjimača , u dozorného sa hlásili úplne iní jednotlivci ...

Asi by bolo vhodné vydržať do času kým zmaturuje a potom šup do divočiny . Už sme tu kdesi v minulosti písali o rôznych môžnostiach ,,láskavých" rodičovských trestov, ktoré neublížia.
My sme praktizovali aj úlet mimo domu cez víkend bez jedla v chladničke a sprcháča, zubnej pasty a šampónu v kúpeľni, nepranie vecí mladému mužovi, ale v Tvojom prípade sa to asi nedá, keď má mladý muž možnosť inde sa napapať a prichýliť.
Naposledy toto urobil môj syn svojej sestre, keď bol manžel v nemocnici a ja v Rakúsku.
To ste mali vidieť ten vydesený tón dcéry v telefóne, že čo jej to brat spravil, keď ju mal nastarosti a jednoducho sa spakoval s frajerkou do svojeho podnájmu a povedal jej, kašlem na Teba, postaraj sa o seba sama!
Priučil sa to od nás, dobre vedel, že potraviny a kozmetika sú tie najdôležitejšie veci pre človeka v takom veku.

To ano...poniektorym by sa zisla vojenska zakladna sluzba. Mesiac v prijimaci podusit a potom rok kmitat ako bazant.
Ako som pisal, asi som mal v puberte stastie na aktivny sport, tak mi nenapadlo robit hluposti a nie to este vo vlastnej rodine. Zo skoly na trening a unaveny vecer robit ulohy. Cez vikendy zapasy a tak stale dokola.

Syna som dnes vyhodila z domu. Strasne sa bojím, ze si nieco urobí. Ale už do musím nejak zvladnut a verit, že mu všetko dojde...

Neboj, pud sebazachovy je silny
​Urcity cas bude trucovat a neozve sa,ale to ho onedlho prejde. Len treba vydrzat...

Ahoj,mám 29ročného syna,ktorý nám kradne peniaze,preto musíme pred ním zamykaťdvere do izieb. Toto robí už od svojich 12tich rokov .Vysvetlili sme mu to a chvilu si dal povedaŤ a neskôr to spravil znova.Má urobenú záhradnícku školu a chodí pomáhať manželovi do hory píliť drevo.Má polovičný invalidný dôchodok,pretože sa narodil s lahkou mozgovou dysfunkciou a navštevoval psychiatr.amb. a to doteraz a berie lieky na ukludneniea na spanie. Guru 21, chcela by som vediet ci sa u vasho syna nieco od tej doby ako ste sem pisali nieco zmenilo? nam nevie nikto poradit

odpoved asi nepride nakolko "Posledná návšteva 25.04.16 09:06".