Ej, tuším chyba, va1ke. Mala si im to dať za hotové a hneď. Ale po vojne je každý generál, však?
Môj prípad:
dobrý kamarát, živnostník, tiež sme sa dohodli, že mu spravím účto. Peniaze som si nevypýtala, lebo mám 4-ročné dvojičky, nemáme auto a rodičov mám 13km od nás, tak nás vozil. Dovtedy sme mu dávali na benzín peniaze. A za účto som nechcela nič s tým, že nás bude voziť, ak by sme potrebovali.
Viezol ma raz, a vypýtal si stovku!!!! Skoro som skolabovala. Vtedy som mu povedala, že to budeme brať, že je to za to účto, ale nebolo to ani na kancelárske potreby.
Tento rok prišiel za mnou zas, že či mu spravím papiere. Povedala som mu, že mám toho veľa a že mi to nestojí za ten čas ani za tie peniaze. Uprosil ma, že toho nemá veľa. Samozrejme, už som ho upozornila, že budem chcieť 1000,-za DP plus 7,-Sk za položku.
Keď mi doniesol papiere, robil si srandu, že som mu to sľúbila zadarmo alebo so zľavou. Zase som prízvukovala, že chcem normálne za to zaplatiť.
Ale nedalo mi to a kým som sa do papierov pustila, ešte som mu zavolala, či si to nechce dať niekomu inému, lebo ja budem chcieť tie peniaze. Povedal mi, že nerozumiem žartom.
Ale verte mi, že najprv mi dá peniaze, až potom ja odovzdám jeho papiere...
Inak, ja sa pod účto nepodpisujem, môžem poradiť, ale zodpovednosť nepreberám, a pýtam si tak ako som napísala.