výhodnejšie pre Teba by bolo nedávať si auto do majetku,kedže je už staršie, ale robiť si cestovné príkazy a uplatňovať si cestovné náhrady s použitím vlastného vozidla
.Spotrebu PHM (musíš si odkladať tankovacie lístky), urobíš si z nich priemernú cenu PHM mesačnú a priemerná spotreba podľa TP x počet prejazdených km (napr.1000m :100) x priemerná spotreba PHM. Potom základnú náhradu k tomu: počet prejazdených km x 0,183 (koeficient pre výpočet). Tieto dve sumy za PHM + základnú náhradu spočítaš a dávaš si mesačne do nákladov. Cestovný príkaz si musíš číslovať a robiť za každý mesiac. Je to výhodnejšie, lebo v cene je už zahrnutá aj amortizácia Tvojho vozidla. Iné opravy sa už ale do uplatnenia nemôžu zahŕňať,lebo je to už zohľadnené. Cestnú daň platíš od doby používania za dni ktoré si najazdila a daň sa platí do konca januára.

Tak záleží aj od toho, aký predpokladáš príjem. Ak nie príliš vysoký, tak oodporúčam postup ako píše maped, teda nezahrňovať auto do majetku, len ho používať ako súkr. osoba na podnikat. účely. Ale ak predpokladáš vyšší príjem, a nemáš dostatok výdavkov, tak daj auto do podnikania a môžeš si okrem PHM (tu je potrebná evidencia jázd) dať do N aj všetky opravy a údržby auta, čo pri staršom aute je výhodné. Pri súkr. aute si opravy anni kúpu náhr. dielcov do N dať nemôžeš. Takže ty musíš zvážiť, čo je pre teba výhodnejšie.