Otočme to .-)

Maďar mi dodá tovar ... ja zaň uhradím platbu vopred a on mi vystaví k platbe vyúčtovaciu faktúru, predpokladajme že so všetkými náležitosťami podľa nášho § 72 ods. 2. Tovar mi dodá o mesiac, preprava dlho netrvá, takže dátum dodania u neho a u mňa bude rovnaký. Budeme mať obaja doklad o prepravení (odoslaní) tovaru z MR do SR iba s potvrdením prevzatia tovaru, v zmysle vopred uhradenej platby, ktorá sa ho týkala.

Čo mám? Faktúru spred mesiaca a potvrdenie prevzatia tovaru (prepravy, odoslania z MR do SR), t.j. viem, kedy došlo k nadobudnutiu tovaru a viem si stanoviť vznik daňovej povinnosti. Právo na odpočítanie dane môžem uplatniť v rovnakom období ako vznikne daňová povinnosť. Prečo? Lebo mám faktúru spred mesiaca. A kedy vznikne daňová povinnosť? 15. deň mesiaca nasledujúceho po dodaní tovaru a to Maďarovi aj Slovákovi. Takže vieme si stanoviť všetko a máme aj podklady k výpočtu daňovej povinnosti ako aj k uplatneniu práva na odpočítanie dane. Viac nepotrebujeme.

Keby sa jednalo o opačný prípad, tak Maďar by mal vlastne rovnaké podmienky, ako v uvádzanom príklade Slovák. Nebol by na tom inak.

Janka , pochopila somto takto(neviem či som dobre pochopila ten príklad): Fa k zálohe došla, po mesiaci došlo k dodávke, k dodávke už bol dodaný len preberací doklad (ten už teoreticky môže byť len od prepravcu) ale má deň dodania. daň odvedie podľa §20/1/a. uplatní sa daň tiež 15. deň nasl. mes. Podkladom pre odpočet podľa §51/1/c je Fa k zálohe + dodací list?
Možno si iba nerozumieme a ja neviem vysvetliť v čom mám problém.
Ale stále mi nie je jasné , keď sa teda tvárim , že mám doklad (lebo bez dokladu si daň odpočítať nemôžem), prečo potom daňovú povinnosť posúvam na §20/1/a)
Prečo si nepoviem , že Fak zálohe + DL= Fa k dodávke a neuplatním ju rovno podľa § 20/1/b?

Skúsme to ešte takto. Čo má obsahovať faktúra pri dodávke tovaru do iného ČŠ EÚ:
V písmene d) sa uvádzajú zaujímavé interpunkčné znamienka ... buď ... alebo a to jedno vylučuje druhé, t.j. nemusia platiť obe podmienky naraz (týka sa to iba prípadu spomínanej platby a rozvádzam to v duchu 100 % platby vopred za tovar).

Takže na faktúre máme uvedené všetko, vrátane množstva a druhu dodaného tovaru, nakoľko je to povinná náležitosť faktúry, iba namiesto dátumu dodania máme dátum prijatej platby a to na celú dodávku.

Je to tým pádom faktúra, na základe ktorej môžeme deklarovať vznik daňovej povinnosti a právo na odpočítanie dane, ale so zreteľom na § 20 ods. 1 písm. a) nakoľko bola vystavená pred dodávkou tovaru.

A uvedené platí aj v iných členských krajinách EÚ pri vystavení faktúr, resp. stretli sme sa s rovnakou aplikáciou ZDPH aj pri fakturácii z iných členských krajín, napr. spomínané Poľsko.

A ešte k § 74 ... tam síce nie sú uvedené náležitosti, ktoré má faktúra obsahovať, ale aspoň nepriamo by sme mali vychádzať z obvyklých obchodných podmienok a v rámci nich vieme určiť, čo je faktúra pre dodávateľa. Zároveň vieme, čo má faktúra obsahovať, aby sme vedeli správne zdaniť a uplatniť právo na odpočítanie dane. Takže nielen, že my považujeme doklad za faktúru, ale za faktúru by to mal považovať aj náš dodávateľ a doklady týkajúce sa prevzatia tovaru spravidla túto funkciu nikdy neplnia. Nie je potrebné nasilu považovať tieto doklady za faktúru. Vieme postupovať aj bez individuálneho výkladu "čo ja považujem za faktúru" ... nakoľko tu si treba uvedomiť, že už je to na obhajobe daňového subjektu. Táto diskusia vychádza najmä z toho, že niektorí obchodní partneri vystavujú iba faktúru k vopred prijatej platbe na 100 % výšku dodávky a tá zároveň rozpisuje všetko, čo je povinnou náležitosťou podľa § 72 ods. 2 nášho ZDPH vrátane rozpisu tovaru v jednotkových cenách a pod, z čoho následne vznikla diskusia ČI TO STAČÍ. A podľa môjho názoru a výkladu: STAČÍ.

Záverom ešte podotýkam, že skutočne každý prípad je potrebné riešiť individuálne. Čo subjekt, to iný prístup. Dôležité však je, aby si tuzemský subjekt uvedomil svoje povinnosti, ako aj možnosti vyplývajúce z nášho zákona o dani z pridanej hodnoty.