keď nie je aktívna ani vaša kamarátka a ani jej súčasný manžel (matričný otec podľa prvej zákonnej domnienky), napadá ma už len jediná vec a to zapretie otcovstva dieťaťom. V tomto prípade však musí najprv márne uplynúť zákonná trojročná lehota na podanie zapretia matke aj matričnému otcovi. Po tejto lehote je možné v mene maloletého navrhnúť súdu prípustnosť zapretia otcovstva maloletým (§96 zákona o rodine v platnom znení). Ak súd rozhodne, že akt zapretia by bol v záujme maloletého (myslím, že testy DNA by tomu veľmi dopomohli) a pripustí podanie návrhu, je možné, aby opatrovník dieťaťa daný návrh podal a súd následne o ňom rozhodne.

Rada by som sa k odcit. príspevku dozvedela viac a ak môžem, doplnila by som niekoľko otázok, pri ktorých som vychádzala zo stránky
http://www.najpravo.sk/judikatura/ro...aloleteho.html :

Z koho iniciatívy v mene mal. dieťaťa môže byť podaný návrh po uplynutí trojročnej lehoty, ak súčasní rodičia nemajú záujem? A v akom veku dieťaťa? Mohol by to urobiť len domnelý rodič bez preukázania testom DNA, že je biologickým otcom dieťaťa? Stačí pre posúdenie, že je to v záujme dieťaťa (§ 96 ZoR) skutočnosť, že to tak chce domnelý biologický otec, ak mal. dieťa vzhľadom na vek to nevie posúdiť?

Mal. dieťa nemusí byť už pri podaní návrhu zastúpené osobitne ustanoveným kolíznym opatrovníkom, rovnako ako to nemusí byť ani v iných konaniach týkajúcich sa mal. detí začatých na návrh niektorého z rodičov. V konaní o zapretí otcovstva na návrh dieťaťa však vzhľadom na to, že ide o výnimočnú prípustnosť zapretia otcovstva na návrh dieťaťa, ktoré je výlučne aktívne legitimované na podanie takéhoto návrhu, je potrebné zároveň skúmať, či v prípade mal. navrhovateľa ide o jeho skutočnú vôľu otcovstvo zaprieť, čo nemožno zamieňať so záujmami a vôľou niektorého z rodičov (= prevzaté z vyššie uvedenej stránky, ak nepresne, uvítam opravu).

Ja nepíšem o kolíznom opatrovníkovi, ale iba o opatrovníkovi. Toho ustanoví súd uznesením na jeho návrh (doplnenie pôvodného postu). Opatrovníkom štandardne nie je rodič (áno, niektorá judikatúra rodiča pripúšťa), ale osoba, ktorého určila súd a tá následne podá v mene dieťaťa návrh na pripustenie. Daný návrh musí byť náležite odôvodnený záujmami dieťaťa, v opačnom prípade ho súd zamietne. V následnom samotnom konaní o zapretí už ani jeden z rodičov ako účastník konania dieťa zastupovať nemôže pre kolíziu záujmov a tak v tomto konaní už bude dieťaťu ustanovený ex offo kolízny opatrovník. Zákonná lehota pri zapretí otcovstva dieťaťom nie je. Pre úplnosť dodávam, že pokiaľ dieťa dovŕši plnoletosť, na konanie opatrovníka nepotrebuje a môže súdu prípustnosť zapretia navrhnúť samo.

zo zadania som pochopila v skratke asi toto - otec dieťaťa zapísaný v RL vie, že nie je otcom a nemá záujem to riešiť, matka dieťaťa to tiež nemá záujem riešiť. Jediný kto záujem má je pravdepodobný otec dieťaťa. A tu som sa stratila. Ako to chce riešiť proti vôli a napriek nezáujmu strán, ktorých sa to dotýka? Súdnym nariadením? Veď návrh na zapretie otcovstva musí dať ten, kto je domnelý otec a ten nemá záujem to riešiť. Vari devinu ku hlave, aby zaprel otcovstvo???

Tipujem,že v zmysle §94 odsek2) Zákona by mohol podať dotyčný návrh na určenie otcovstva:

(1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

(2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Lenže je tu aj iné hľadisko;DNA testy by preukázali,že tým otcom je,ale dieťa má dobré podmienky v rodine...ako by súd rozhodol? Zaujímalo by ma aj pár príkladov,kedy sa zaprelo otcovstvo na návrh dieťaťa.