Wilmuška to je mi ľúto. Dnes som na teba myslela a dúfala som, že som tvoj príspevok v téme domáci miláčikovia zle pochopila. No ale 16 rokov pre psíka je dosť. Neplač, určite by ani ona nechcela, aby si sa trápila, psíkovia sú strašne citliví. Neviem ako by som ťa potešila, dáky pekný obrázok? Baby napíšte niečo veselé.

Wilma, toto je pekné. Dala si to sem ty, ale pripomeniem ti to. ATT00803.doc

V podstate som silná osobnosť, toto je už piate zvieratko, o ktoré som týmto spôsobom prišla a všetky som bola odniesť jáááá. Veterinár sa snáď triasol viac ako ja. Bol to taký mladučký chalan a dnes to bola jeho štvrtá eutanázia psíka. Dosť sa čudoval, že chcem byť u toho do konca. Tú chybu som spravila len raz a dodnes ma to veľmi mrzí. A aby ste si nemysleli v podstate som v pohode

Wilmuska, tu sa tazko utesuje
ako pisali dievcata hore, aj cas aj krasne spomienky zajoha tu boliestku co prave teraz citis, no povedz si, ze ste jej venovali vsetok svoj cas a ona to urcite citila.

Nebojte ja viem, že to patrí k životu. Stávajú sa aj horšie veci. Teraz budem vyzerať ako cynik: TÁ PORADA JE STRÁÁÁÁŠNE POMALÁÁÁÁ.

TÁ PORADA JE STRÁÁÁÁŠNE POMALÁÁÁÁ.[/QUOTE]
Ale my sme tu a sme rýchle, v dobrom i zlom, zdraví i chorobe, ba aj s krídelkami zhora alebo rohami zdola.

Prežila som si to,viem ako Ti je. a pred 2 týždňami prišla dcéra o 3 ročného psíka - zrazilo ho auto -vytešený vybehol na ulicu keď vchádzali autom do dvora a mladí šialenci išli cez ulicu možno aj 100 km rýchlosťou?? -preplakali sme víkend a stále smútime. Bol to najkrajší bernský salašnícky pes akého som videla. S tým najkrajším pohľadom a úsmevom,áno úsmevom dobre čítate.

Majka, je mi smutno s Tebou a dvojnásobne, lebo viem, že prednedávnom, ste prišli o vášho psíka. Idú mi na nervy títo sopliaci na autách, predpokladám, že ani nezastavili. Ja som sa takto rozčúlila, keď mi skoro syna zrazili, keď bol ešte maličký. Som myslela, že ho roztrhnem, keď postál a ešte sa spýtal, že čo také sa stalo. Som mu cez to otvorené okienko takú vylepila, že mal celé líce červené. Chlapec nemal hádam ani 16 rokov. Ale ja stále vravím, že zodpovední sú hlavne rodičia.

aj tebe posielam Majka nieco pre potesenie, to vsetko je take smutne, vies najhorsie je, ze clovek si na toho psieho tvorceka tak zvykne, ze necaka ze sa moze nieco udiat alebo ho musis dat uspat aby sa netrapil

Vďaka dievčatá za pochopenie ,nejaký duch smutnej nálady sem zavítal,žeby to bol dopad toho blížiaceho sviatku? Myslím,že dnes nie sú z nás dodávači pozitívnej energie,ale aj takýto je bežný život.Som vďačná,že neriešim oveľa vážnejšie problémy. Dobrú nôcku,dnes by ste už neuverili žiadnemu môjmu žartovaniu,že je úprimné. A musím byť k Vám úprimná ,ani by nebolo.

Majka, súhlas. Je tu prázdno a smutnejšie, ako inokedy. Možno je to tým, že nás je viac. Viac ľudských osudov. Raz sme hore, raz sme dole. Nejaký zvláštny bod na sínusoide. Ozaj - CCCC, veríte na osud? Môžeme skúsiť na rozptýlenie túto anketu.

Myslím, že každý z nás má v živote určenú tú svoju cestu už od narodenia. Jednoducho, čo ti je súdené, to ťa neminie. A môže si kto chce rozprávať, že život je taký ako si ho zariadiš. No veď hej, ale zase mu môžeme odpovedať: Keď ti to bolo súdené, aby si si ho tak zariadil, tak.....

Je tu smutnejšie, ale prečo by nám malo byť vždy len veselo. Vrátila som sa z cintorína a mám slzy v očiach za tými, čo už nie sú s nami, za časmi, keď ešte žili, a nad tým, ako si veľakrát malichernými blbosťami znepríjemňujeme život s tými, čo máme pri sebe, a nevieme, dokedy ešte s nimi budeme.
A k tomu osudu. Verím, aj nie. Každé zlo je na dačo dobré. A veľakrát vieme zabojovať a chcieť dačo viac. Myslím na také veci, ako prekonať chorobu, byť oporou blízkym, keď sme sami na dne...

Na zamyslenie:

Asi v tomto znamení vnímam tieto dni. Naši blízki, ktorým bolo určené vzdialiť sa od nás, sú v našich srdiečkach. Sú našimi anjelmi strážnymi. Sú pri nás keď sme na dne, aj na výslní. Pri plamienkoch sviečok akosi postrádam slzy, lebo spomienka je silnejšia. Prichádzam aj odchádzam z miesta ich odpočinku s pocitom, že som im všetko povedala, o všetko sa s nimi podelila, len ten božtek mi pripomína skôr vánok. Ale hrejivý, láskavý. Aj im túto cestu určil osud. Aj nám cestu k nim určil osud. A viac nám zatiaľ neprezradí.

správne si pochopila, prečo som práve tento obrázok sem prilepila. Môj pocit vnímania.

Veď sme CCCC. Vďaka za to čaro.

niekedy slová nevyjadria všetko to, čo človek dokáže precítiť.
Treba sa vyjadrovať aj inak. Srdcom ukázať.

napisane je to krasne a k tomu uz nie je co dodat, nasi najblizsi su vzdy blizko




Jedna z najkrajsich odmien v zivote je ta,
ze ziaden clovek nedokaze od srdca pomoct
inemu bez toho, zeby zaroven nepomohol
aj sam sebe.