Postup, ako som to videla ja u mojej mamy:
Spočiatku len zabúdala, kde čo dala. Keď som sa rozčuľovala, že poodkladala veci na nesprávne miesto, vždy mala po ruke nejakú celkom logicky znejúcu odpoveď. Postupom času strácala schopnosť vykonávať niektoré činnosti. Kedysi prekrásne vyšívala. Keď sa do niečoho pustila, vopred si vedela vyrátať, kde vzor musí začať, koľko akej bavlnky bude potrebovať. Posledný obrus, ktorý začala robiť, mám dodnes odložený - už nevedela ani to. Pri niektorých činnostiach vedela, že musí niečo spraviť, ale robila to v nesprávnom poradí a bola z toho zúfalá. Keď prvýkrát zablúdila v meste, v ktorom bývala 30 rokov, uvedomovala si, že je to niečo zlé a bola z toho zúfalá.
Stupňovala sa u nej tvrdohlavosť. Ak si zmyslela, že niečo musí urobiť, alebo niekam ísť, nebolo pomoci, musela som sa do toho pustiť, alebo ju tam odviesť.
Každý deň poobede chcela ísť domov. Nevadilo, že bola celý čas vo svojom byte, mala zafixované, že celý život chodila do roboty a po obede chodila domov. Tak sme sa pekne obliekli a išli sme "domov". Obišli sme zo dva bloky a boli sme "doma".
Zabúdala, koľko má detí, kto sú jej deti, nepoznala vnúčatá ani pravnúčatá. Často sa so mnou hádala o veciach, ktoré som jej povedala ja. Tvrdila, že to počula od sestry. Až po pár mesiacoch som zistila, že mňa považuje za svoju mladšiu sestru. Občas si uvedomila, že sa niečo deje a vtedy bola z toho tak nešťastná, že mi preplakala celý deň a mala z toho depresie.
Ako sa to zhoršovala, ak som išla na nákup, musela som vypínať hlavný prívod plynu, zatvárať okná a balkónové dvere. Opúšťala ju aj fyzická sila a nevedela ani základné hygienické návyky. Odviedla som ju na WC a nevedela, čo tam má robiť. Nevedela sa obliecť, umyť, jedla čím ďalej tým menej. Keď som jej dala jedlo do pusy, nevedela ho ani požuť. Nakoniec sme skončili na plienkach a jedla už len veci, ktoré automaticky prehĺtala.
Stupňovala sa nespavosť, boli obdobia, keď vydržala nespať aj dva dni. Lekár to riešil liekmi.
Je to nápor na psychiku, najhorší je ten pocit, že niekto, kto bol pre mňa najvzácnejší človek, bol už len svojou vlastnou karikatúrou. A pocit bezmocnosti......

Mao vyhrabal "tradičnú čínsku medicínu", keď zistil, že štát nemá na lieky.
Tým nechcem povedať, že všetko alternatívne je zlé, ale treba rozoznávať, na čo sa dá spoľahnúť a čo je iba viera, zdeformovaná nebohým čínskym vodcom a ideológom.

je to skutočne veľmi náročné. aj my sme mali doma babku - svokrinu mamku - a choroba jej neskutočne rýchlo napredovala. cez den som bola s babkou ja - bola som na materskej, no synovi som sa nemohla poriadne venovať, lebo babka volala na ratu každé 2 minúty... starší syn to stopoval... poobede sme sa pri nej už všetci striedali, a v noci ju hliadkovala svokra, ktorá bola cez den v práci - samozrejme sa to ukázalo na jej zdraví... ked sme to už nezvládali, dali sme babku do ZSS. svokra mala výčitky svedomia, že ju tam dala... no, z tých všetkých stresov, mala už potom dosť starostí sama so sebou - skončila na onkologii... chválabohu je na tom teraz dobre. Chcem týmto povedať, že je krásne chcieť takto chorého človeka opatrovať, ale sa to podpíše na zdraví toho človeka, ktorý ho bude opatrovať a navyše mám pocit, že chorý aj tak ani nevie, kto sa o neho stará...
babku sme dali v Humennom do Slnečného domu a svokra ich neskutočne chváli - krásne sa o babku starajú, babka nemá žiadne preležaniny, hoci je už úplne nemobilná a úplne mimo... takže isto sú aj zariadenia, ktoré sa fakt starajú...

Otvorila si veľmi, veľmi smutnú tému. Len ten, kto vo svojej bezprostrednej blízkosti u osoby milej a vzácnej poznal, čo je toto za ochorenie vie, koľko síl a koľko odriekania, koľko statočnosti a trpezlivosti, ľudskosti a lásky musí byť Tebe vlastnej, ak takto úprimne, už poznajúc prvé začiatky si sa odhodlala vziať na seba zatiaľ len pokus pomôcť. A bude to ťažšie a ťažšie. Neviem, do akej miery máš možnosti postarať sa osobne. Prípadne príbuznými. Pretože časom sa pani sama nepostará vôbec o nič, postupne stratí všetky funkcie, a starostlivosť o ňu bude veľmi, veľmi náročná. Osobne si myslím, že predsa len v tom neskoršom štádiu je potrebná odborná starostlivosť. Je to východisko pre obidve strany. Bola by som podrobnejšia, ak by Ti to pomohlo, ale žiaľ nedá sa mi cez SS.

Bohužiaľ, ako bude choroba postupovať, 4 hodiny nebudú stačiť. Preskákala som to s mamou, v neskoršom štádiu choroby je človek odkázaný na pomoc druhého 24 hodín denne. To už opatrovateľská služba nevyrieši. U každého pacienta je postup choroby individuálny, u niekoho to ide pomalšie, u niekoho veľmi rýchlo. Ešte je možnosť, ak je napr. niekto z príbuzných v priamom rade - deti, nevesta, zať, vnúčatá - buď na dôchodku alebo nezamestnaný, môže sa stať opatrovateľom takejto chorej osoby a dostávať od Úradu práce, soc. vecí a rodiny príspevok za opatrovanie.
Ale rovno hovorím, že opatrovanie chorého s Alzheimerom je tak náročné na psychiku, že sa to dá zvládnuť jednou osobou len krátku dobu. Jednoducho sa musí zapojiť celá rodina. Ak bude svokra už v takom štádiu, že nebude nikoho z rodiny poznať, doporučujem vybaviť buď Domov dôchodcov so špeciálnym oddelením, alebo nejaký iný ústav. Memory v Bratislave je vynikajúce, je to denné centrum, akoby taká "škôlka", kde sa o chorých postarajú, keď je rodina v práci. Dokonca tam s nimi robia kadejaké činnosti, aby pamäť mala akú-takú výdrž.

Asi bude lepšie umiestniť ho do zariadenia. Aby ste potom nemali problém, ak sa niečo stane aj svokre. Toť môj názor.

Môžem vám len poradiť prečítať si knihu od Morse-ho detoxikace. Starému človeku ktorý má zakorenený svoj názor už nepomôže, ale môže pomôcť vám a vašim deťom. Táto kniha je niečo ako almanach zdravia.400 strán ktoré som čítal 4 mesiace a nikdy toho banovať nebudem. Naši lekvári sú v porovnaní s touto knihou obyčajná čvarga . Tvária sa ako majsstri sveta pritom nevedia nič len natŕčať vrecká.

Ty máš už aj hlavu detoxikovanú....prázna, nič, cez uši sa dá pozerať cez ňu...

Vážnejší problém sa vyskytne a alternatívne a preventívne zbehneš ku lekárovi a nie ku nejakému šarlatánovi.

A ktorá že viera nebola, nie je deformovaná?

P.S. Ale tak sa mi zdá - veľmô sme odbočili, veľmô - s názvom otázky to nemá absolútne nič spoločné.

Tiež si myslím.
A teraz, ktorému zdroju uveriť. Ja sa držím stále tej istej myšlienky roky, že za jednou pravdou, je pravda druhá.
Áno, Mao urobil zásah do ich systému liečenia, ale dôvod by mohol byť úplne v tomto prípade prostý. A tomuto by som verila na 100 %, pretože išlo o ich národnú vyvinutú liečbu, odskúšanú stáročiami.

Ja sa priamo spýtam, čo tam vôbec hľadali? Nemajú rešpekt pred kultúrou, vierovyznaním národov, pred ničím. Mocenské ambície, história potvrdzuje.
"Ke snížení zájmu o tradiční čínskou medicínu vedl až příchod křesťanských misionářů na přelomu 19. a 20. století, který znamenal nastolení západního lékařství. Později však tradiční medicínu znovu obnovil Mao Ce-tung jako součást své revoluce. V současné době se tak tradiční medicína těší v Číně opět velké oblibě." A nielen tam. Kde zlyháva západná, nastupuje iná, hoci i tá čínska.
Bolo by zaujímavé porovnať chorobnosť národov, dlhovekosť a pod. Že sa vie o veľkých rozdieloch od kmeňov po národy je zrejmé.
Misomiso tu niekoľkokrát spomenul, že EU ide do Číny vyvážať mlieko, ktoré doteraz vôbec nekonzumovali. Výskyt rakoviny prsníka je u nich prakticky neznámy pojem. Robí im súkromnú osvetu, aby sa mu vyhýbali i naďalej. Chvályhodné.
Detto Amiši kašlú na celý svet a žijú svojim životom, a to zdravým.
Je viac príkladov na svete.
Ži a nechaj žiť, nepodmaňuj nasilu. Všetko má svoj význam.

Vsak napis navod, esej, blog, knihu, ... a zverejni, pomozes viacerym nez len sebe.

Ak budeš chcieť, rada Ti vo všetkom poradím, aké lieky, čo môžeš čakať, na čo dávať pozor,ako sa starať,... ale ozvi sa do SS, je to naozaj veľmi smutná téma a nerada by som tu o tom písala. Ja som tým všetkým prešla, keď som doopatrovala svoju mamku.

Danila, Evaman - ste strašne zlaté, samozrejme že chcem o tom všetkom vedieť viac - len jedna otázočka : čo znamená SS? V nastavení zoznamu členov je možnosť poslať mail prostredníctvom administrátora, budem vďačná za každú informáciu.

Našla som veľmi dobrú internetovú stránku ohľadne tohto ochorenia: www.jesenior.sk.

misolga, úplne vpravo hore, kde máš napísané vitajte, misolga, je riadok súkromné správy - to je to ss. Klikni na to a môžeš písať, komu si vyberieš - je to akoby mail.

Elenka, lenže Olga nemá SS povolené v svojom nastavení.
misolga, najprv si musíš nastaviť v svojom profile, aby sa Ti mohli súkromné správy posielať.
Hore na tmavšej modrej lište klikni na Natavenia/môj profil a nájdi súkromné správy. Tam zaklikni, že povoľuješ posielanie SS.

- tak súkromné správy som si už aktivovala, ďakujem za pomoc.

Tiež mám s touto chorobou skúsenosti,mal ju svokor ktorého som opatrovala.Pokiaľ ste všetci zamestnaní nebude sa to dať poriešiť,lebo v neskoršom štádiu nebude môcť zostať bez dozoru.Píšete,že nie su v dedine opatrovateľky.Každá dedina aj osada s padá v rámci opatrovateľskej služby pod niektorú najbližšiu väčšiu dedinu.Skúste sa o tom informovať na obecnom úrade.Každá dedina ma určené množstvo,myslím si,že je to podľa množstva obyvateľov a ak aj momentálne nie je volná opatrovateľka,časom sa uvolní /pacient zomrie/,len treba tam mať žiadosť,aby Vás niekto nepredbehol. Tiež som mala takto na 4 hodiny denne.

Samozrejme,že tie 4 hodiny nestačia,len ja som ich mala pri sebe v byte a tie 4 hodiny boli pre mňa na odýchnutie,v týchto prípadoch je potrebná starostlivosť 24 hodín denne. Poznám však aj také prípady,kedy postupuje choroba pomaly a nedostane sa až do takého štádia,treba dúfať.

môj dedo tým trpí a od minulého týždna sa to zhoršuje radikálne, nerozprava,nekomunikuje,neje a nič nerobi a nechce prijímať tekutiny. chcu ho niekam umiestniť ale nevedia kam nikam ho nechcu, neviete mi poradiť niečo v BA? ďakujem