Zavrieť

Porady

GDPR - osobný údaj

Už dlhšie sa "hrabem" v zákone o ochrane osobných údajov v súvislosti s nariadením GDPR. Našla som definíciu, že osobný údaj sa týka fyzických osôb. Ako je to s databázou firiem, ku ktorej máte prístup, ale ju nespravujete? ˇPovažuje sa niečo u firmy za osobný údaj, ak áno, tak čo?
Mnohé je predsa zverejnené v obch. registri, mnohé údaje zverejňuje napr. finstat, ktorý nikdy k tomu od nás nepýtal zvolenie.
Som v tom akosi dezorientovaná. Budem rada, ak sa nájde niekto, kto odpovie a pomôže mi zorientovať sa v tom.
Pravidlá a tipy
  • Každý móže napísať len 1 odpoveď. Neskor mozete svoju odpoveď vylepšiť.
  • Odpoveď má priniesť riešenie na otázku, vyvarujte sa hodnotenia otázky.
  • Odpoveď má byť viac o faktoch ako o názoroch.
Dalšie pravidla a tipy
    Ak potrebujete v otázke niečo upresniť, najskôr sa spýtajte na podrobnosti.
    Koncept slúži na uloženie rozpracovanej odpovede, koncept sa zobrazuje len Vám, až kým ho nezverejníte.
    Ak máte podobnú otázku, založte Novú otázku alebo Súvisiacu otázku.
    ❤ Buďte priateľskí ❤
    Sme súčasťou jednej komunity, ktorá si chce vzájomne pomáhať, rozdieľnosť je vítaná ak neubližuje!
    Usporiadať podľa času
    Ing. Ľubomír Janoška
    Aj údaje štatutárnych predstaviteľov firiem, zverejné v Obchodnom registri, sa považujú za osobné údaje. Aj keď sú zverejnené. Ich zverejnenie má jeden logický následok - že tieto dotknuté osoby nemajú právo požadovať, aby tieto údaje boli dôverné. Podobne je to so živnostníkmi; sú v Živnostenskom registri zverejnené ako fyzické osoby - podnikatelia, ale zostávajú fyzickými osobami.
    Pokiaľ máte zmluvný prístup k nejakej databáze s osobnými údajmi, jej "pôvodca" (kto ju vytvoril a komu patrí) je jej prevádzkovateľom a Vy ste sprostredkovateľ. Prevádzkovateľ Vám má zmluvne určiť, aké máte k týmto dátam práva a povinnosti.
    6 komentáre - rozbaľ     zbaliť
    Evanka Ľubomír, ďakujem. jedná sa o SW, ktorý my iba poskytujeme na používanie, my ho nenapĺňame, iba ak by mala spoločnonosť problém, môžeme nás požiadať a vzdialeným prístupom sa vieme prihlásiť a poracovať na odstránení problému. Databázu vidíme, ale s ňou ďalej nenarábame. Keď som prečítala definovanie podľa čl.4, kde sa uvádza „sprostredkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa; tak sa mi nezdá, že termín "sprostredkovateľša" je pre nás ten správny.
    Je to pre mňa celé zmätočné. Môj názor je, že by sme mali mať iba povinnosť zachovávania mlčanlivosti a nenarábania nijako s údajmi.
    Samozrejme samotný SW by mal mať znaky možnosti zaheslenia a pod.
    Ing. Ľubomír Janoška Takže ste sprostredkovateľ, spracúvate (aspoň potenciálne) klientove dáta.
    Musíte mať zmluvu, aj ak máte k dátam iba pasívny prístup.
    Máš pravdu, že podstatná je mlčanlivosť, ale v tomto prípade má GDPR formálne požiadavky, preto treba písomnú zmluvu s náležitosťami.
    PS - je povinnosťou klienta, ktorý je prevádzkovateľom, aby vás zazmluvnil; vy mu môžete dať návrh zmluvy iniciatívne.
    Evanka Ľubomír, ďakujem, že reaguješ.
    Našla som tento článok. Výklad rôzny.Tak už sa v tom ozaj nevyznám.
    K tomu spracúvaniu? Nič nespracúvame, pretože druhá strana vidí, čo sa deje, teda s dátami nemáme nič dočinenia, je pravda, že ich pasívne môžeme vidieť. Takýchto firiem je ale veľa. Napríklad program Kros, Olymp,... je niečo podobné.
    Zdroj: https://dagital.sk/sprostredkovatelska-zmluva.
    Taxatívne vymedzenie pojmov som nikde nenašla. Takže výklad rôzny. .
    Ing. Ľubomír Janoška Aj pasívny prístup sa považuje za spracúvanie. Dodávateľ SW ale nemusí mať prístup k spracúvaným dátam, používatelia si môžu sťahovať upgrady a sami si ich inštalovať (takto to asi ale nerobíte?). Pokiaľ máte s klientom dohodnuté, že upgrade mu inštalujete vy, tak ste sprostredkovatelia a je povinný vám dať podpísať zmluvu s tými vštetkými formalitami. A pokiaľ máte s klientom dohodnuté, že mu robíte opravy dát (s prístupom napríklad cez teamviewer), tak už dokonca ide o aktívny prístup, môžete mu dáta "poškodiť".
    PS - ten výklad väčšinou nie je problematický, ale treba si osvojiť jazyk tohto kmeňa
    Evanka Ľubomír, ďakujem, v článku sa píše (advokátska kancelária, zaoberajúca sa ochranou osobných údajov):
    "Ak nedochádza zo strany subjektu vykonávajúceho technickú podporu k ďalšiemu spracúvaniu osobných údajov (t. j. osobné údaje napr. len „vidí“, ale ďalej ich nespracúva) postačuje, aby bola v zmluve medzi prevádzkovateľom a poskytovateľom technickej podpory ustanovená povinnosť zachovávať mlčanlivosť a prijať primerané bezpečnostné opatrenia (organizačné a technické). Uvedené platí aj vo vzťahu k vykonávaniu technickej podpory prostredníctvom vzdialeného prístupu.“
    Preto som sa domnievala, že nie je jednotný názor a výklad.
    Tiež sa mi nezdá veta "Prevádzkovateľ týmto povereruje Sprostredkovateľa na spracúvanie osobných údajov", keď my žiadne osobné údaje nespracúvame. Je tá veta v poriadku? Mne to hlava akosi neberie.
    Vidím, že sa v tom vyznáš. Je tá veta v poriadku, keď nespracúvame osobné údaje?
    Chápem že musíme dbať o bezpečnosť, zachovaávať mlčanlivosť,... ale to všetko obsahuje už hlavná zmluva..
    Ing. Ľubomír Janoška Právna úprava je jednoznačná, aj pasívny prístup je spracúvaním osobných údajov. Pokiaľ prevádzkovateľ umožnil podpore prístup, lebo ju poveril spravovaním dát a nemá nezávislé logy o prístupe podpory, tak ani netuší, či podpora reálne k dátam pristupuje alebo nie.

    Dokrútka: Tu nejde o výklad právneho predpisu, ale o presné zistenie vecného stavu a aplikovanie predpisu na tento vecný stav.
    Dokrútka 2: GDPR identifikuje "sprostredkovateľa" ako osobu, ktorá spracúva osobné údaje v mene sprostredkovateľa, z definície sa nevyžaduje poverenie na konkrétne operácie (to je iba v pozícii zmluvnej náležitosti a neplní úlohu definície) - dosť často nepochopený, ale podstatný rozdiel.
      zbaliť

    Porady, ktoré by vás mohli zaujímať

    Prihláste sa a sledujte len tie Porady, ktoré Vás zaujímajú.