My sme deti nemali 10 rokov, potom to prišlo samé, dnes mám dvoch chlapcov. Tiež som vtedy takto zvažovala adopciu a tiež som si kládla podobné otázky. Teraz, ked mám svoje deti, by som sa adopcie nebála a podobné otázky, čo nato povie okolie by som si nekládla. Dôležité je, aby ste Vy ako budúci rodičia boli pre dieťa rozhodnutí. Ak prídu pri výchove problémy, budete ich riešiť až vtedy, keď to bude potrebné. Problémy prídu, či už sú deti adoptované alebo nie.

Moji známi, žijú na dedine, si adoptovali 9-mesačného chlapčeka. Dnes je už druháčik. Deti v škole mu vykrikovali, že to nie sú jeho rodičia..... a tak. On im na to povedal: "Ja viem, že som sa im nenarodil, ale majú ma radi a ja ich tiež". Keď mu všetko vysvetlíte, tak problémy by nemali byť. Hlavne musí cítiť že ho máte radi.

Nezvažujte príliš dlho. Ak máte dostatok lásky, veľa detí ich potrebuje a bez deti je život prázdny.

Kolegyňa dlho zvažovala a už je "stará" na adopciu. Najprv sa liečila 20 rokov, lebo stále niečo skúšali a teraz má 50 a to už ozaj nemá vek na výchovu deti. Sama to ľutuje.
Takže ak máte dostatok lásky, tak ju dajte tým ktorým chýba...

Veď to, že aj my sa liečime už 7 rokov a nič. Mám 30 rokov a myslím že už je čas nad tým zvažovať.

V tom nie je problém. Manžel to sám navrhol. Horšie bude asi to okolie. A bojím sa aj toho, keď to dieťa vyrastie, a budú sa mu vysmievať , lebo sme na dedine a tam každý o každom vie. Možno je to banalita, ja som na to síce pripravená, ale to dieťa neviem aké bude. Myslím , že od mala ho na to treba asi nejak pripraviť a nič netajiť.

Nadacia Navrat /www.navrat.sk/ urcite budete spokojny.

My sa síce ešte nepokúšame, ale je šanca, že budeme myslieť tiež na adopciu. Niekoľko vonkajších objektívnych príčin. A je nám jedno, že sme na dedine. Nejde predsa o to, čo povedia iní, ale o nás.
Ale jedni príbuzní tiež nemôžu mať vlastné deti. Čo u nich nepochopím je, že pred 3 rokmi dostavali obrovský dom a ani sa nepokúšajú nič robiť v záujme potomstva. Aby som im nekrivdila, "liečia sa" a prijímajú "duševnú potravu". Dúfam, že sa rozhodnú nakoniec správne.

Ja už síce mám dieťa-dievčatko a je to môj život,ale tiež som pred jej narodením mala problémy s otehotnením, potom zasa veľké problémy počas tehotenstva a tiež sme s manželom už zvažovali adopciu. Osobne si myslím, že to nie je problém o ktorý by sa malo starať okolie, dôležité je že Vy budete šťastný a ďalšie nevinné dieťatko bude mať úplnú rodinu a šťastnejšie detstvo.Pretože každé dieťa potrebuje cítiť, že niekam patrí a že ho niekto veľmi ľúbi a vie mu svoju lásku aj patrične prejaviť. Samé Vám to potom bude opätovať.
A čo sa týka toho, či ho treba pripraviť. Určite by malo vedieť že nemá svojich biologických rodičov, ale má svojich skutočných rodičov, ktorí ho ľúbia a vždy ho budú ľúbiť. Viem to aj z vlastnej (opačnej)skúsenosti.

Milá Bibi, veľmi Ti držím palce určite vôbec neváhaj a pošli si žiadosť čo najskôr najlepšie hneď. To čo bude potom teraz sa nad tým vôbec nezamýšľaj
dôležité je, že to chcete spraviť a to je úžasne. Skús mi poslať súkromnú správu.

Stáva sa aj to,že si niekto adoptuje dieťa a potom sa im narodí vlastné.Zrejme opadne v rodine napätie.To by bolo tiež krásne.Prajem veľa úspechov a správne rozhodnutie.

Adopcia je veľmi vážne rozhodnutie...ja som toho názoru, že nech sa každý človek pozrie sám na seba a nech potom napr. na tej dedine ohovára iných. Práveže každý by vás mal vyzdvihovať a hovoriť o vás, že ste úžasní ľudia, že vychovávate deti, ktoré vlastní rodičia strčili do decáku alebo do kojeneckého ústavu. Vy s manželom sa nemáte za čo hanbiť že nemôžete mať svoje vlastné deti, nech sa hanbia rodičia ktorí deti nechcú a tí ktorí by vás chceli za vás "čin" dobrosrdečnosti a túžby po dieťati ohovárať. Každý si je strojcom svojho šťastia, tak si to svoje šťastie nepremrhajte , i keď vek 30 rokov nie je tak veľa. Som o niečo staršia a tiež sme bezdetná rodina, hoci som už bola viackrát tehotná, no žiaľ sa tehotenstvo vždy predčasne skončilo...takže presne viem aká je tá vaša túžba nekonečná a koľko lásky nosíte v sebe pre vaše nesplnené želanie. Prajem vám, aby ste svoje dieťa objali čo najskoršie! Veľa šťastia!

Všetkým Vám veľmi a z celého srdca ďakujem, až sa mi tisnú slzy do očí. Sľubujem, že začneme na tom pracovať a keď bude niečo nové, dám vedieť. Možno to však potrvá aj niekoľko rokov , ale všetko má svoj čas. Hlavne, že máme ešte nádej.

Pri takejto chúlostivej veci by som určite nedala na rady iných. Aj ja poznám zo svojho okolia rodiny s adoptovanými deťmi a máme aj v rodine takýto prípad. Nikdy by som ich nikomu, kto si chce adoptovať dieťa nerozprávala. Buď chcete dieťatko, aj keď adoptované, alebo nie. Musíte to chcieť a cítiť iba vy dvaja. Keď sa stanete rodičmi adoptovaného dieťatka, ste rodičmi a nie je správne myslieť, čo na to povie okololie, ste rodičmi a hotovo.
Držím palce, aby vám to vyšlo

Toto asi nie je najvhodnejšie miesto na riešenie, ale nebol som schopný nájsť rubriku venovanú adopcii a toto k nej malo najbližšie. S budúcou manželkou uvažujeme seriózne nad adopciou. Nikto to samozrejme nechce robiť pre peniaze, to naozaj nie. Ale ak by sme si adoptovali 5-ročné dieťa, dostávali by sme od štátu len „bežný“ príspevok, čo je 20 – 30 eur mesačne, že?