Osobne si myslim, ze dvojmesačná pauza nie ja až taká strašná a snažila by som dcére dohovoriť s tým stravovaním. Prípadne by som ju zobrala do fitnescentra, aby sa porozprávala s trénerom a odporučil jej nejakú vyváženú stravu, resp. sa dohodla s nejakým človekom z centra zdravej výživy (neviem presný názov), ktorý by bol pre ňu schodnejší ako lekár. A ak by to nepomohlo a ani po zlepšení "stravovacích návykov" by sa menzes nedostavil, až potom by som šla k lekárovi. Po tak krátkej dobe ani lekár podľa mňa nemôže určiť o čo ide. A kvôli tak krátkemu meškaniu by som všetkým možným vyšetreniam nevystavovala ani dcéru a seba stresu tiež nie... Možno zabiješ jednou ranou dve muchy a menzes sa po upravení stravovania - akomsi kompromise diéty a chudnutia s energeticky správnym stravovaním, upraví. Ale ber to len ako môj názor, nemusíš s ním (a ani ostatné poraďáčky) súhlasiť. Ja by som to urobila určite takto a neletela k lekárovi. Niekedy stres môže uškodiť viac, ako samotná porucha, o tom som presvedčená.

Vierka, myslím si, že 2 mesiace pauzy je dosť veľa na to, aby dievča zo sebou začalo niečo robiť. A radšej sa poradiť u lekára, ako experimentovať, nemusí sa to oplatiť, ak by išlo o niečo vážnejšie. Ak by zmenila stravovacie návyky, prípadne odbúrala stres a menzes napriek tomu bude meškať, čo potom? To môže byť ďalší mesiac a ak je príčina inde, liečba môže byť komplikovanejšia. Pre kľud seba a svojej dcéry by každopádne mali navštíviť lekára. Radšej predísť, ako potom naprávať. Ale ako ty hovoríš, sú to len naše názory, mamina a dcéra sa musia sami dohodnúť a rozhodnúť.

Ja osobne si myslím , že tu nie je čo radiť , nemôže sa niekto držať názoru iného ....ja to beriem tak ...že jedna pani povedala ........to znamená , že s dcérou by som išla k doktorovi v každom prípade .Ja by som sa riadila svojim rozhodnutím navštíviť lekára , aby som v budúcnosti neoľutovala , že som v tomto smere niečo zanedbala .

To je môj osobný názor .


P.S. Nechcem týmto opovrhovať názorom ostat. ..........každá rada je dobrá , ale prvý krok bez toho že by mi niekto radil, by som spravila u obvodného gynekológa .

jednoznačne - smer gynekológia.

A neuvažovala si nad tým, či to nie je začiatok anorexie - píšeš, že dcéra jedáva len nutelu... A nekontroluješ občas aj jej inú stravu, prípadne, či to nejde vyvrátiť? Taktiež píšeš, že nechce s tebou o tom hovoriť, ale ty ju musíš prinútiť akýmkoľvek spôsobom ,aby ste sa rozprávali. Len tak ako mama
s dcérou, alebo si sadnite tam, kde budete len vy dve, začnite obyčajným klebetením a skús na ňu trošku psychológie. Rozhodne nenechaj situáciu zaspať! Budem držať palce, aby všetko dobre dopadlo, a aby všetky naše pripomienky boli len "bubákom" a nie skutočným trápením.

Keď nechce ísť ku gynekológovi chodte do normálnej ambulancie, nech jej tam odoberú krv. Z toho sa dajú zistiť aj gynekologické veci.

Ale markery nie, tam musia byť stery.

pokiaľ sama nebude chcieť, tak budeš mať s ňou ťažký boj.
Musí si sama uvedomiť, že má problém.

Absolútne súhlasím s Vlastičkou /Ondrejvla/. Dcéra vie veľmi presne, prečo nechce navštíviť lekára. Osobne by som sa veľmi rýchlo poradila so psychológom.Tiež ma k tomu provokujú jej raňajky. Týmito radami nemáme v úmysle strašiť. Ale veľmi rýchlo nájsť problém. Anorexia, bulímia, alkohol, drogy. Ak by to bol ktorýkoľvek z týchto problémov, dostať dcéru k lekárovi bude to najťažšie, čo Ťa čaká. Ale na druhej strane. Tvoja dcéra nemá ešte 18. A teda si zodpovedná, tak sa snaž využiť aj tento aspekt, aby si ju presvedčila. Rešpektovať predsa musí aspoň toto základné pravidlo. Ja verím, že krok za krokom situáciu zvládneš a budeš sa môcť čo najskôr postaviť zoči-voči realite. Akejkoľvek. Želám Ti, aby to bola pre Teba tá najpriaznivejšia lekárska správa. Pri každej inej Ti želám veľa síl, aby si ju zvládla.

S tým nie sú srandy, sleduj čo zje, ale nenúť ju, bolo by to ešte horšie. Možno doktor nepomôže, ale dobrá a pevná vôľa áno. A tú musí mať ona, a ty pevné nervy.

Nesmieš to odkladať! Zatiaľ ešte nevieš, v čom je problém, tak sa to snaž čím skôr zistiť!
Najhoršie je, keď musíš presviedčať svojho veľmi blízkeho aby išiel na vyšetrenie, i keď vieš už dopredu, ako to dopadne! To bolí veľmi a žiaden vankúš nedokáže pomôcť pri plači! Tak nečakaj na takýto záver, ale buď tvrdá a ukáž jej, že ju ľúbiš! Aj ja dúfam, že človek, o ktorého sa veľmi bojím tu bude aj zajtra, aj o mesiac...
Aj preto opakuj svojej dcére denno-denne, že si tu pre ňu, aj keby si chcela pokecať aj o polnoci!

Je veľmi dobré, že si si všimla jej problém. Daj jej niečo odniesť, niečo ťahšie a uvidíš či je slabá ako mucha. Aj sama zbadá, že to čo dokázala predtým, teraz už nevládze. Kúp čo má veľmi obľube, a nech to zje pred Tebou, žiadne odložím si na neskôr.

Nechcem strašiť, ak je to anorexia, tak to je teda veľký psychický problém. Sama sa z toho nedostane. Všímaj si ju viac, čo cez deň zje. Nemá problém s trávením? Poznám jednu anorektičku a jednu bulimičku a poviem vám babenky je to otras. Nedajú sa nijako presvedčiť. Tu pomôže iba nejaký psychológ. Obidve mali problém aj s mendzesom, takžiež im vynechával. Jedna z nich poviem vám žila iba na jogurtoch, káve a sem tam sladkosti. Hrôza ako vyzerala. Fakt si ju viac všímaj, ale tak aby o tom nevedela. Možno skôr zistíš príčinu, v čom to môže byť. Nebuď vtieravá a veľmi nevyzvedaj, ona ti to sama od seba aj tak nepovie. Skús sa s ňou rozumne porozprávať, ale príliš nenaliehaj, nechaj jej priestor na rozmyslenie, možno sa niečo dozvieš a budeš jej môcť pomôcť. V takomto prípade pomaly ďalej zájdeš. Ja viem, že tu nie je čo odkladať, ale nátlakom by si to asi ešte zhoršila. Viem, že je to strašne ťažké a nám všetkým sa tie múdre reči veľmi dobre rozprávajú, ale realita je vždy ťažká a hlavne u puberťákov. To sú deti! Ja vždy hovorím, že mi ich niekto vymenil. Veľmi, veľmi, veľmi ti držím prsty, aj na nohách. Daj vedieť, ak budeš mať niečo nové. Možno niečo spolu vymyslíme.

Ten problem ma aj moja dcera a zistila som to pred 4 rokmi. Bola hospitalizovana ale kratko 3tyždne a na tu dignozu je to malo.Treba ju zaviest ku psychologičke a ta jej s citom vysvetli problem.Je to zavislost a hlavne ona musi chciet. My sme nedopadli dobre stale to pokračuje a dufam že spadne na dno a až potom začne riešit svoj problem.

Gazdina, ja si osobne myslím, že tieto problémy by mali riešiť psychiatri a nie psychologovia- predsa sú to lekári - nechcem tým dehonestovať psychologiu- je tiež potrebná. Každá psychiatrická amb. spolupracuje so psychol. amb. a dáva si vyhodnocovať testami osobnosť pacienta, jeho sklony a pod.
Je ťažké dokázať anorektičke /bulimičke, že potrebujú pomoc. Preto to môže skončiť tragicky , kedy už naozaj niet cesty späť.

http://www.bleskovky.sk/cl/11/134310...horobu-zomiera

A Ty to ako matka dovolíš? Spadnúť na dno, a hodiť dva karafiáty? Keď jednými dverami vylezie, tak druhými ju tam vocpeš. Lebo Ty si tá, ktorá teraz velí. Zajtra môže byť po funuse. Tak sa drž a na zázraky nečakaj!!!!