V zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu.
V zmysle § 29 ods. 2 zákona o azyle vláda SR v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie vyhlási poskytovanie dočasného útočiska a zároveň určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska; vláda môže vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie.

Uznesením č. 144 z 28.2.2022 vláda SR schválila návrh na vyhlásenie poskytovania dočasného útočiska podľa § 29 ods. 2 zákona zákon o azyle štátnym občanom Ukrajiny a ich rodinným príslušníkom v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, ktorý spôsobil hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky.

Za rodinného príslušníka štátneho občana Ukrajiny sa považuje:

1. manžel štátneho občana Ukrajiny,
2. maloleté dieťa štátneho občana Ukrajiny alebo maloleté dieťa manžela štátneho občana Ukrajiny,
3. rodič maloletého dieťaťa, ktoré je štátnym občanom Ukrajiny

Začiatok poskytovania dočasného útočiska je deň 1.3.2022.
Poskytovanie dočasného útočiska je do 31.12.2022.

Preukaz pre cudzincov, ktorým sa poskytlo dočasné útočisko, vydávajú príslušné útvary úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ. V zmysle zákona o azyle sa týmto občanom vydá doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC“. V zmysle zákona o azyle sa poskytovanie dočasného útočiska nebude týkať osôb, ktoré majú na území Slovenskej republiky už udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, u osôb, ktorým Slovenská republika udelila azyl alebo poskytla doplnkovú ochranu a nebude sa vzťahovať ani na tých, ktorí sú žiadateľmi o udelenie azylu. Ak sa žiadosti cudzinca o poskytnutie dočasného útočiska vyhovie, cudzincovi sa vydá doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC“.

Zamestnanie

Zamestnávateľ môže zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny v zmysle § 23a ods. 1 písm. k) zákona o službách zamestnanosti, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko. V prípade zamestnania tohto štátneho príslušníka tretej krajiny sa nevyžaduje:
· potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu,
· ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,
· ani povolenie na zamestnanie.
Zamestnanie môže byť formou pracovného pomeru (t.j. na pracovnú zmluvu) alebo formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Informačná karta

Zamestnávateľ v prípade, ak zamestná takéhoto občana, má v zmysle zákona o službách zamestnanosti povinnosť na predpísanom formulári – infomačná karta – poskytnúť príslušnému úradu práce podľa miesta výkonu práce údaje o zamestnaní, najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania. K informačnej karte zamestnávateľ doloží kópiu pracovnoprávneho vzťahu a kópiu dokladu o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC“.

Zdravotné poistenie

Zdravotná starostlivosť bude pre vojnových utečencov poskytovaná na základe ich statusu. V prípade, že Slovensko bude pre nich len tranzitujúcou krajinou, majú nárok na akútnu a neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú im poskytnú zmluvní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti; ostatnú zdravotnú starostlivosť si musia uhradiť;
· v prípade získania statusu dočasného útočiska, ktorého získanie je administratívne jednoduchšie a trvá v rozsahu 90 dní, bude mať odídenec nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území SR nevstupujú do systému verejného zdravotného poistenia, ale majú nárok na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti (pri individuálnom posúdení aj na širší rozsah), pričom túto úhradu zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR
· ak na Slovensku požiadajú o azyl, vznikne im nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, v odôvodnených prípadoch aj na plnú zdravotnú starostlivosť
· po udelení azylu alebo doplnkovej ochrany im vznikne nárok na plný rozsah zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona o zdravotnom poistení (ďalej len "ZZP") povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „členský štát“) a vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) dohodnutú s mesačným príjmom z tejto činnosti najmenej v sume určenej zákonom o minimálnej mzde.
Z uvedeného vyplýva, že vstup do systému verejného zdravotného poistenia v SR je naviazaný na výšku príjmu zo zárobkovej činnosti, ktorý musí byť dohodnutý aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy. Ak občan z iného členského štátu alebo občan z cudziny (ďalej len „cudzinec“) nemá dohodnutý mesačný príjem aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy, zdravotné poistenie na území SR mu nevzniká. Uvedená podmienka sa týka osôb, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP, t.j. ako zamestnanci v pracovnom pomere, resp. ako zamestnanci (dohodári) v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru), a zároveň u nich neexistuje iný dôvod na vznik verejného zdravotného poistenia v SR (napr. nemajú v SR trvalý pobyt, nie sú osoby samostatne zárobkovo činné, nie sú azylanti).

Osoby, ktorým bol vydaný doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC“, budú mať síce nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale nevstupujú automaticky do systému verejného zdravotného poistenia na území SR. Jednou z možností ako tieto osoby môžu vstúpiť do systému verejného zdravotného poistenia je, že sa zamestnajú u slovenského zamestnávateľa; podmienkou je, že dohodnutý mesačný príjem bude aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy. Pre rok 2022 je minimálna mzda ustanovená vo výške 646 €, pričom dĺžka pracovného úväzku zamestnanca nie je na účely zdravotného poistenia rozhodujúca.

1. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, porovnáva sa výška dohodnutej odmeny/mzdy so sumou mesačnej minimálnej mzdy platnej pre príslušný kalednárny rok (minimálna mzda na rok 2022 je ustanovená vo výške 646 €). Ak je dohodnutá odmena/mzda 646 € a viac, vzniká zamestnancovi účasť na zdravotnom poistení.

Príklad: Dohodnutá mesačná mzda zamestnanca je 550 €. Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa na polovičný pracovný úväzok. Nakoľko dohodnutá odmena je nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom (550 € < 646 €), danej osobe verejné zdravotné poistenie nevznikne. Dĺžka pracovného úväzku zamestnanca nemá na posúdenie tejto podmienky vplyv.

2. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, určuje sa z tejto mzdy suma, ktorá sa porovná so sumou mesačnej minimálnej mzdy platnej pre príslušný kalednárny rok (minimálna mzda na rok 2022 je ustanovená vo výške 646 €). V súlade s § 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde, kedy suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy, sa na účely zistenia splnenia podmienky vykoná u hodinovo odmeňovaného zamestnanca prepočet podľa vzorca: hodinová mzda x 174 x hodnota úväzku. Ak bude dohodnutá odmena/mzda 646 € a viac, vzniká zamestnancovi účasť na zdravotnom poistení.

Príklad: Dohodnutá hodinová mzda zamestnanca je 5,50 € (pracuje na polovičný úväzok). Podľa prepočtu je dohodnutá odmena vo výške 478,50 € (5,50 x 174 x 0,5), t.j. je nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom (478,50 € < 646 €), a preto danej osobe verejné zdravotné poistenie na území SR nevznikne.

Sociálne poistenie

Na účely sociálneho poistenia je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca do registra poistencov na povinné poistenie zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca (bez ohľadu na skutočnosť, v akej výške bola dohodnutý plat/odmena zamestnanca).

Oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 21.03.2022: Pri zamestnávaní občanov Ukrajiny sa na zamestnancov i zamestnávateľov vzťahuje slovenská legislatíva. Ak slovenský resp. zahraničný zamestnávateľ začne zamestnávať fyzickú osobu – občana Ukrajiny, ktorý podlieha slovenským právnym predpisom sociálneho poistenia, zamestnávateľ plní v oblasti sociálneho poistenia všetky povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ je povinný v zákonných lehotách za zamestnanca plniť prihlasovacie, odhlasovacie a oznamovacie povinnosti. Taktiež je povinný odvádzať za neho poistné včas a v riadnej sume tak, ako za každého iného zamestnanca. V prípade, že ide o zamestnanca – občana Ukrajiny, ktorému bol udelený tolerovaný pobyt (resp. trvalý, prechodný pobyt) zamestnávateľ ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO), pričom v oddiele I. neuvedie „fyzická osoba bez pobytu v SR“, nakoľko ten sa uvádza iba u fyzickej osoby bez pobytu na území SR. Rovnako ani v oddiele II. sa potom neuvedie adresa pobytu (tá sa uvádza iba u fyzickej osoby bez pobytu v SR). V prípade, ak zamestnanec – občan Ukrajiny nemá pridelené rodné číslo, predloží zamestnávateľ príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne RLFO v papierovej forme. Pobočka Sociálnej poisťovne zamestnancovi - občanovi Ukrajiny vygeneruje na účely sociálneho poistenia identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia. Registračné povinnosti je tak povinný plniť zamestnávateľ. Poistné na sociálne poistenie platí zamestnanec a zamestnávateľ. Za zamestnanca odvádza poistné na sociálne poistenie zamestnávateľ.

Zdaňovanie príjmov a vyhlásenie na zdanenie príjmov

Príjem vyplatený zo zárobkovej činnosti podlieha odvodu na zdravotné a sociálne poistenie, a aj odvodu preddavku na daň z príjmov plynúcich zo závislej činnosti. Ukrajinec považovaný za daňového nerezidenta môže u zamestnávateľ popísať vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatniť si mesačne daňovú úľavu na daňovníka - nárok na ostatné daňové zvýhodnenie (daňový bonus na dieťa, daňový bonus na úroky, daňovú úľavu na manželku a na zaplatené príspevky na DDS) má až po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Nárok na základnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Po uplynutí zdaňovacieho obdobia môžu tieto osoby požiadať slovenského zamestnávateľa aj o vykonanie ročného zúčtovania, príp. im zamestnávateľ vystaví potvrdenie o zdaniteľnom príjme.

​Lex Ukrajina
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27057/1

​Vláda SR dňa 16.3.2022 schválila návrh zákona (lex ukrajina), ktorého súčasťou sú aj ďalšie opatrenia, ktoré majú zjednodušiť a upresniť pravidlá zamestnávania občanov Ukrajiny (nakoľko pri zamestnávaní sa pri niektorých povolaniach vyžadujú aj iné doklady, napr. doklad o bezúhonosti). Tento návrh musí schváliť ešte parlament. Takže legislatívny proces je "vo vývoji."
Ak ide o cudzinca, ktorý chce na Slovensku vykonávať povolanie pedagogického zamestnanca, bezúhonnosť sa podľa súčasného zákona preukazuje dokladom o bezúhonnosti obdobným odpisu registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu, nie starším ako 3 mesiace predloženým zamestnávateľovi spolu s jeho úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka. V súčasnosti však tento postup možný nie je.

Vláda SR preto navrhuje umožniť, aby počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie SR spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny mohli odídenci, ktorí sú štátnymi občanmi Ukrajiny alebo rodinnými príslušníkmi štátneho občana Ukrajiny a nemôžu z objektívnych dôvodov preukázať bezúhonnosť takým spôsobom ako určuje zákon, mohli bezúhonnosť preukázať č e s t n ý m v y h l á s e n í m, ktoré predložia zamestnávateľovi pred vznikom pracovného pomeru.

Okrem čestného vyhlásenia bude musieť zamestnávateľ vyžadovať aj predloženie psychologického p o s u d k u o psychickej spôsobilosti, ktorý nemôže byť starší ako jeden rok. Psychická spôsobilosť sa posudzuje psychologickým vyšetrením, ktoré môže vykonať len psychológ so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická psychológia, ktorý je zdravotníckym pracovníkom. Účelom psychologického vyšetrenia je posúdenie, či je odídenec spôsobilý vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo pracovnú činnosť odborného zamestnanca.