Kuk do témy 17-tok, a zlé myšlienky by mali odplávať.

Moja dcéra mala podobné stavy a prerástlo to do takého strachu, že postupne ani nevchádzala z bytu. Mysleli sme si, že je to tréma zo školy ale je to omyl. Môžem Vám odporučiť, aby ste urýchlene navštívili psychiatra, ten Vám nastaví správnu liečbu liekmi a potom následne Vás psychológ naučí ako zvládať tieto stavy úzkosti. Jedná sa o panickú poruchu a nemyslite si, že to zvládnete sama. Museli by ste byť silná osobnosť a naučiť sa autogénnemu tréningu a rýchlo odbúrať tieto stavy aby ste mohli fungovať. Nebezpečné na tom je to, že tieto fóbie-neurózy alebo depresie sú potvorky a oni sa nechcú vzdať namiesto toho narastajú a podávajú si ruky jedna s druhou. Napr. najprv to bol strach z cestovania autobusom, potom to bol strach z kopy ľudí a nakoniec to bol strach z neúspechu a potom stavy na odpadnutie, tŕpnutie nôh a rúk, zvracanie a hnačka. A potom jasné, že človek zaspáva s tým, že má strach čo bude ráno, a ráno sa nevoľnosť jasné že dostaví, lebo si to človek tak už naplánoval. Sila podvedomia je veľká a stačí pár nedobrých skúseností a je to tu. Tak hor sa riešiť problém ......nehanbite sa.

Netka, nemyslím si, že si hneď prípad pre psychiatra, určite svoje zohráva aj počasie, všetko sa zdá krajšie, keď vyjde slniečko. Je ťažké radiť, ale treba sa zbaviť negatívnych myšlienok, jednoducho sa skús tešiť z maličkostí. Ak ste všetci zdraví, tak sa teš z toho a neprivolávaj negatívne okolnosti, to nepomôže ani tebe, ani im. A ak máš dôvod na obavy, napríklad, ak sa tvoji blízki vystavujú nejakým mimoriadne rizikovým situáciám, tak musíš byť o to silnejšia, prípadne, skús ich od toho odhovoriť, ak sa dá. Ale dnes je život samé riziko. A hltať nejaké antidepresíva, to zatiaľ hádam nie.

Leila, hltanie antidepresív na odporúčanie.... to nemyslíš vážne, na to sú odborníci. Nepomôže potlačovať príznaky, pomôže odborná pomoc. Kvalita života sa zvýši na 100%. Ako niekomu povieš, že sa nesmie báť, nemá si to pripúšťať, tak povedz chorému na zápal pľúc, že nesmie kašľať!

O.K. Marta, ale bavíme sa zatiaľ na úrovni, že sa nejedná o chorobný stav. Každý má niekedy depku a preto hádam nebudem behať za psychológom alebo nebodaj za psychiatrom. Priemerne silný jedinec sa s takýmito stavmi, myslím si, dokáže vysporiadať sám alebo s pomocou blízkych. Jasné, nie som odborník v danej oblasti, je to len môj súkromný názor. Na to sú psychológovia a neskôr aj psychiatri, aby pomáhali, ale behať za nimi s blbosťami, no neviem. V Amerike je to dobrý biznis, asi sa chytá aj u nás. Ešte doplním - s tými antidepresívami sme sa asi nepochopili, jasné, že ich predpíše odborník, iné som nemala na mysli, pokladám ich za krajné riešenie.

Prácu psychológov a psychiatrov dosť podceňujeme a žijeme v názore, že liečia len bláznov, používajú elektrošoky a pod. Nie je to vôbec tak. Doplácame týmto všeobecným názorom na "blbosti ako píše Leila2006" sami. Škodíme sebe, blízkym, známym aj neznámym ľudom.

odporucam pozriet prispevky o panickej poruche,suhlasim s martou...mne to takto zacalo pred rokmi a prepracovalo sa to do uzkostnej poruchy...liecim sa antidepresivami a popri tom aj inymi technikami...nie je lahke rozkazat si,ze nemam na iste veci mysliet...tie myslienky pridu a neda sa toho zbavit....a len tak na margo veci....ak by som nemala problem,a vedela sa s tym sama vysporiadat,urcite by som nevyhladavala podobne stranky a ludi s podobnymi problemami a neziadala o rady....co vy na to Willma?skuste pouvazovat do akej miery vas tieto myslienky zamestnavaju..a aky silny strach,ci uzkost pocitujete...ak su prekvapivo silne a pocity sa vracaju...konzultujte to s psychologom,netreba vam sprievodny listok,tak zvazite svoj strach a potrebu liekov...vela odvahy

wayan, nie wilma ale Netka...

OSPRAVEDLNUJEM SA, MYSLELA SOM NETKU NIE WILMU

Môj názor : Myslím si, že keď Netka dnes otvorila túto tému, potrebovala len povzbudenie. Netka asi každý z nás má "sem - tam" nepríjemné myšlienky. Myslím si, že každá z nás už mala niekedy pocit, že sa niečo deje. Netka možno máš naozaj tieto myšlienky týmto počasím, je deprimujúce. Ja si takýto čas pozriem na fotku rodiny, alebo len brnkem blízkej osobe, ako sa má, zažeň zlé myšlienky vytvorením pohody. Manžel pracuje v zahraničí, a takéto deprimujúce myšlienky na mňa prichádzajú niekedy večer. Stačí mi však kliknúť na PORADU - ak sa cítiš zle, alebo srandičky - a zaženiem zlé myšlienky. Nepodvoľ sa im, zažeň ich hoci aj "metlou" . Hlavne nebuď sama..

Zamiluj sa a budeš mať po problémoch. Namiesto vystrašených očí budeš mať pohľad opitého hada s iskričkou v pozadí.

A Ty sa vieš zamilovať na rozkaz? Pridaj návod, bude nám viacerým lepšie .

Keď sa ti to nijako nebude dariť, skús sa zamilovať do seba........ .

To nie je zlý nápad Väčšinou má každý z nás problém brať sa taký, aký je, vždy nám na sebe niečo vadí .

Ale teraz vážne. Netka, čo keby si napísala, ako sa Ti darí? Už sa tu popísalo kadečo, skús nám vysvetliť, v akom "štádiu" sú tie Tvoje nepríjemné myšlienky, možno spolu niečo vymyslíme. Drž sa a choď si pre dobrú náladu do Srandičiek, Preklepov a Ak sa cítiš zle.

Sú to fakt zlé,nedefinovateľné pocity.Ale aj v takýchto prípadoch si skúste poradiť sama.Naučte sa meditovať, viackrát skúste za sebou opakovať:"Nepripúšťam, že sa môže stať niečo zlé,všetko je v absolútnom poriadku"...Po čase sama zistíte,či Vás takáto autosugescia navodí na pozitívne myslenie a uspokojenie. V opačnom prípade Vám skutočne odporúčam navštíviť psychológa.Niet sa čo hambiť.Takzvané "depky" máva každý človek.Dôležité je pozitívne myslieť.Všetko sa odvíja od myslenia.Držím palce a hore hlavu...

Ahoj Netka.Mám podobnú skúsenosť s prekonávaním strachu.Vadilo mi aj zvonenie telefónu .Praktikoval som aj určité rituály a vinil som sa takmer za všetko.Teraz takéto situácie pomerne zvládam vďaka pozitivnému mysleniu.
Mne osobne pomohlo vyrozprávať sa o svojích negatívných pocitoch.Takisto som si veľa veci uvedomil po prečítaní určitých knih ( tematika motivačná psychológia),konkretne "Cesta k vnútornej sile" od Barbara Bergerová.
Ak by bol záujem dam vedieť kde ju dostať.

Moja babicka hovorievala, ze na kazde trapenie je najlepsim liekom robota. A cim tvrdsia, tym lepsie.
Ak nepomoze, asi bude dobre navstivit odbornika a poradit sa, co s tym robit.

moja neboha svokra trpela panickou poruchou. Bola som na materskej a chcela si to vychutnat - pochodit centrum mesta, ihriska, absolvovat kadejake vylety atd. Ibaze sme byvali v spolocnej domacnosti - a tak ma vzdy ziadala, aby som bola doma pri nej. Mala strach - strach ze jej bude zle, ze znovu bude pocut hukot v usiach, busenie srdca, trpnutie ruk, studeny pot, zatmenie pred ocami... Inak pracovala tvrdo. 20 rokov v kastieli upratovala. Vzal si ju jeden dr. do parady a posielal od savla do pavla, kym nezistia pricinu, preco je tomu tak, preco par rokov zije na antidepresivach. Chodila k maserom, psychiatrovi. Na gyn. zistili nedobry nalez, absolvovala operaciu. Po 2 mesiacoch zacala chradnut - prvotny nador nebol na maternici ako to povedali, ale na pankreasi. Bolo neskoro. Do 5 mesiacov od operacie maternice - nam odisla.
Predtym som si myslela, ze ta "panicka porucha" je len taky jej vyplod, aby bola stredobodom pozornosti. V ziadnom pripade to vsak netreba podcenovat.

Radila by som najst si nejake "spolocenstvo", nieco, pre co sa oplati zit.
U mna je to Boh, deti, rodina, spolocenstvo

Ludkovia ahojte, ani neviete ako mi každý z vás neuveriteľne pomohol. Každý príspevok mal niečo do seba a priznám sa je mi lepšie, keď som to pustila von. Snažím sa myslieť pozitívnejšie, trávim veľa času s bízkymi a vedomie, že je všetko ok je báječné. Je mi fakt lepšie. Možno to bolo počasím, možno množstvom roboty a tým, že som mala málo času na blízkych tak som sa onich bála - cez víken som to však napravila. Vaše príspevky mi pomohli uviedomiť si, že sa netreba vzdávať a pokúsiť sa bojovať sama a závorveň nepodceňovať vážnosť situácie v prípade, že by som si nevedal poradiť sama. Chvalabou je to lepšie a priznám sa, že som sa aj bála otvoriť túto tému dnes ráno aby sa nevrátili ale som tu, píšem a je to ok.
Ludkovia veľmi vám ďakujem, prajem krásny deň a množstvo pozitívnych myšienok. Myslím, že asi je vždy všetko lepšie ak si to neprípušťame a snažíme sa aj v tažkých chvíľach mysieť pozitívne.
Ešte raz ďakujem všetkým, chvala bohu, že existuje porada.

Kľudne píšte príspevky ďalej myslím,že pomôžu viacerím, lebo depku má z času na čas každý.

Ja by som záujem mala. Daj vedieť, kde ju dostať, dík.