Milá Netka,
píšem priamo Tebe ale dúfam,že to osloví aj ostatných. Pozorne som si prečítala túto tému a nedá mi nezareagovať. Tiež som sa dostala do podobného stavu ako Ty. Dokonca som mala pocit, že podpovedám nešťastia môjho blízkeho okolia a už som začínala mať pocit, že všade na každého číha nejaké nešťastie.
Skúšala som všelijaké rady, pomoc. Tak by som to rada teraz a tu zhrnula. Mňa sa chytajú depky, ak nevidím slniečko. Pre tento prípad (ako bola táto zima) som si v lete urobila zásoby fotiek slnečníc a vysmiateho slniečkovatéh počasia a vláčim to všade so sebou. Keď zodvihnem v prácu oči nad monitor - vidím slnečnicu - a je mi teplejšie.
Ak mám depku, som unavená, vystresovaná, vyšťavená, uplakaná, nervná, podráždená, pomáha mi čaj - dĺlllhááá horúca sprcha - spánok, presne v tomto poradí.
Nalievam sa kvantami čaju, tie mám podelené podľa nálady.
Pozorujem naše mačiatka. Tie vedia vždy čo je podstatné : či je plný bufet, čo sa deje za oknom a kde budem najbližšie dve hodiny hajať...
Každý deň sa snažím mať svoju "tichú" hodinku, t.j. som v nejakej miestnosti, izolovaná od vonkajších ruchov, počúvam ticho a sústreďujem sa na svoje vyrovnanie a pokoj.
Našla som asi pred rokom v knižnici vzácnosť : Mary Sheedyová - Kurcinková : Problémové dítě v rodině a ve škole.Ja som sa v tej knižke našla. A pochopila som, aké situácie ma rozčuľujú, ktoré ma vytáčajú, kedy sa upokojím a čo na mňa pôsobí.
Tak a taký nejaký mix vyššie spomínaného mi pomáha prežiť a nejako skombinovať prácu, zákazníkov, rodinu, domácnosť (moju úchylku, že stále nie je dosť upratané) a VŠ. Držím všetkým palčeky, nech sa darí
)))
PS : Na rozosmiatie často pozerám Shreka...