Podľa zadania mi vychádza, že je rezidentom v SR, teda je povinný podať DP na Slovensku a zdaniť "celosvetové" príjmy.

Daň z příjmu fyzických osob u zaměstnanců a podnikatelů
Poplatníci daně z příjmu fyzických osob (§ 2 zákona):
Poplatníky obvykle se zdržujícími na území České republiky jsou ti, kteří zde obvykle pobývají alespoň 183 dnů v příslušném kalendářním roce, a to souvisle nebo v několika obdobích; do lhůty 183 dnů se započítává každý započatý den pobytu. Bydlištěm se pro účely zákona o daních z příjmů rozumí místo, kde má poplatník stálý byt za okolností, z nichž lze usuzovat na jeho úmysl trvale se v tomto bytě zdržovat.
Při zdanění příjmů zahraničních osob je třeba přihlížet k mezinárodním smlouvám o zamezení dvojího zdanění. Jak stanoví § 37 zákona o daních z příjmů – ustanovení zákona se použije, jen pokud mezinárodní smlouva, kterou je Česká republika vázána, nestanoví jinak.
Předmět daně:
Příjmy z podnikání a jiné samostatné výdělečné činnosti
Příjmy z podnikání jsou:
1. příjmy ze zemědělské výroby, lesního a vodního hospodářství,
2. příjmy ze živnosti,
3. příjmy z jiného podnikání podle zvláštních předpisů,
4. podíly společníků veřejné obchodní společnosti a komplementářů komanditní společnosti na zisku.
Daňové přiznání k dani z příjmů fyzických osob:
Daňové přiznání za zdaňovací období je také povinen podat poplatník uvedený v § 2 odst. 3 zákona (daňový nerezident), pokud uplatňuje nezdanitelné částky ze základu daně podle § 15 odst. 1 písm. b) až f) zákona, tj. na dítě, manželku, invaliditu apod..

Mne to vychadza, ze je nerezident SR a rezident CR. Zdrziava sa tam aspon 183 dni v roku, ma tam staly byt,

S týmto bojujeme doma už 5 rokov - nonstop TPP, nonstop bývanie v ČR , stred záujmov v ČR.....a DP na Slovensku iba kvôli úradnému zápisu o trvalom bydlisku na Slovensku. (v ČR trvale iba prechodný v podnájme)......mimochodom, dodnes mi nieje jasný pojem "stály byt", používaný ako jeden z dôvodov pri určení rezidencie .

Daňová príslušnosť
Každá fyzická alebo právnická osoba má vzťah k niektorému štátu. Tento vzťah
môže byť deklarovaný štátnym občianstvom, resp. registráciou, bydliskom/trvalým
pobytom, resp. sídlom, dlhodobým pobytom alebo pod. Predmetný vzťah nazývame osobnou daňovou príslušnosťou a jej rozsah je vymedzený daňovou povinnosťou.
Správne posúdenie daňovej rezidencie je rozhodujúce pre stanovenie daňových
povinností príslušnej osoby.
Podľa zákona o dani z príjmov daňovníkmi, ktorí majú daňovú povinnosť
vzťahujúcu sa na príjmy plynúce tak zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zahraničia [celosvetová daňová povinnosť (§ 2 písm. f)], sú daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky
- trvalý pobyt alebo
- sa tu obvykle zdržiavajú [§ 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov].
Obvyklým zdržiavaním sa na území SR sa rozumie zdržiavanie sa daňovníka
aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých
obdobiach. Do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu. Takýmto
daňovníkom tiež hovoríme daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou
alebo daňoví rezidenti.
Daňovníci, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje len na príjmy plynúce zo zdrojov na
území SR (§ 16 zákona o dani z príjmov). Takýmto daňovníkom hovoríme daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňoví nerezidenti. Patria k nim aj daňovníci, ktorým plynú príjmy zo zdrojov na území SR zo závislej činnosti a hranice do SR prekračujú denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účel výkonu tejto činnosti (tzv. cezhraniční pracovníci).
V prípade, ak nastane konflikt záujmov pri určení daňovej rezidencie daňovníka, postupujeme podľa kritérií určených v článku 4 zmluvy. Pri aplikovaní kritérií určených týmto článkom je dôležité, aby sa podľa týchto kritérií postupovalo v presne určenom poradí bez toho, aby sa preskakovali jednotlivé body alebo menilo ich poradie.
Na účely zmluvy výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá je podľa právnych predpisov tohto štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo z akéhokoľvek iného podobného kritéria a zahŕňa aj tento štát a každý jeho nižší správny útvar alebo miestny orgán. Tento výraz však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo z majetku umiestneného v tomto štáte.
Ak je fyzická osoba podľa vyššie stanoveného rezidentom oboch zmluvných štátov, jej postavenie bude určené nasledujúcim spôsobom:
a) táto osoba sa bude považovať za rezidenta len toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt; ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov);
- pojem „stály byt“ definuje akýkoľvek byt, ktorý má daňovník k dispozícii pre stále používanie a nie na príležitostné používanie na účely služobnej cesty alebo iného krátkodobého pobytu, pričom nie je podstatné, či je byt vlastný, prenajatý, v bytovom dome, rodinnom dome a pod.,
- pojem „užšie osobné a hospodárske vzťahy“ charakterizuje predovšetkým rodinné vzťahy, sociálne vzťahy, zamestnanie, politické a kultúrne vzťahy, pričom všetky skutočnosti posudzujeme ako celok,
b) ak nemôže byť určené, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržuje;
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom;
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov, alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou. Príslušným úradom v SR je Ministerstvo financií SR a v Českej republike Ministerstvo financií Českej republiky.

Takže z horeuvedeného mi vychádza, že občan SR, ktorý má trvalé bydlisko na území SR, ale 365 dní v roku sa zdržuje v ČR, kde pracuje v zamestnaneckom pomere a býva celý ten rok v byte, ktorý má v podnájme, tak ho môžeme považovať za rezidenta ČR ? Nemusí teda podávať daňové priznanie na Slovensku?

aha, takže jediná možnosť ako nemusieť podávať DP na SLovensku v mojom prípade, je zrušiť na ňom trvalý pobyt (ak pôjdem podľa poradia o určení rezidencie)

Pauli, zjednodušene povedané, určenie daňového domicilu, ak sa nevieš rozhodnúť, je tam, kde Ťa "srdce ťahá".

Ale mňa tu (na Porade i na DÚ) 5 rokov presvedčujú, že musím tu, aj keď práca, bývanie a srdce je tam -kvôli trvalému bydlisku a basta!

Asi bude najlepšie načmárať to daňové priznanie, nech už je rezidentom kde chce,nie je to až taká robota, poslať ho a bude pokoj. Vždy je lepšie poslať o jeden papier viac, ako žiaden.

Tak robím.....

Pokiaľ má trvalý pobyt v SR, musí podať v SR daňové priznanie z celosvetových príjmov.

Johanka, teraz definitivne. k zadanej otazke: Je rezident SR?

Áno, z titulu trvalého pobytu v SR.
Pri stanovení daňovej rezidencie postupuje podľa Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR - prvé kritérium je trvalý pobyt. Keby ho mal v obidvoch krajinách, nastupuje kritérium stáleho bytu .....

Rezident sa urcuje podla kriterii:
1. bydlisko - miesto, kde ma danovnik staly bytv ktorom sa ma umysel trvalo zdrziavat
2. obvykly pobyt - aspon 183 dni v prislusnom kalendarnom roku...

Pri urceni danoveho rezidenstva FO vznikaju v praxi caste konflikty peto, za danovnik sa stava v zmysle miestnych pravnych predpisov vo dvoch alebo VIACERYCH STATOCH.Tieto pripady riesia prislusne zmluvy o zamedzeni dvojiteho zdanenia.
Pri existencii zmluvy o zamedzeni dvojiteho zdanenia sa postupuje podla cl. 4-Danovy domicil-vzorovej zmluvy OECD. v zmysle tejto zmluvy:
Ak jr FO rezidentom v oboch zmluvnych statov, jej postavenie danovy domicil sa urci nasledujucim sposobom:
Vzorova zmluva OECD: Zjednoduhsim:
1. rezident ....staly byt (prechodny pobyt, miesto, kde sa zdrziava, kde je dorucovanie)
2...... vztahy (stredisko zivotnych zaujmov)
3. ...... obvykle zdrzuje ...
4.statny obcan ...
5. .... vzajomna dohoda ...

Medzinarodne dvojite zdanenie: stat si stanovuje narok na zdanenie na zaklade:
1. PRINCIP TERITORIALITY: na vsetky prijmy, ktore maju zdroj na uzemi SR
2.PRINCIP REZIDENTSTVA: na celosvetove prijmy.
V pripade, ze dva staty si uplatnuju oba principy, dochadza k prieniku ich zaujmov. Problematicke su prijmy rezidenta jedneho statu zo zdrojov druheho statu, kde jeden stat narokuje zdanenie z hladiska teritoriality a druhy z hladiska principu rezidenstva. Takze vychadzame zo zmluvy o ZAMEDZVOJITEHO ZDANENIA.

Z tohto vsetkeho vyplyva, ze nejde o trvaly pobyt, ale STALY BYT, ktory moze mat i v cechach i v SR?

hojte poraďáci, potrebujem poradiť. Živnostník počas roka nemal príjem zo živnosti a túto aj v apríli 2006 ukončil. Počas celého roka bol zamestnaný. Deväť mesiacov pracoval v SR a posledné tri v ČR. Do daňovéh priznania typu B sa príjmy zo závislej činnosti spočítajú aj s príjmom z ČR prepočtom ročného kurzu nbs 1,314, vyšiel mi základ dane, z toho daň. Môžem mu prepočítať kurzom aj daň zaplatenú v ČR a odpočítať ako daň zrazenú podľa
§ 35, alebo nie a daň v SR doplatiť? a čo s daňou zrazenou v ČR?

§ 31
Prepočítací kurz

(2) Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo sa použije kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou, s výnimkou uvedenou v odseku 3. Tento kurz sa použije aj na príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí alebo sa na tieto príjmy použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo sa použije priemer z priemernýchmesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.
(3) Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, použije sa kurz v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Takto vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol. Rovnaký postup sa použije aj pri ďalších príjmoch podľa § 16, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo z ktorých sa vykonáva zabezpečenie dane podľa § 44, pričom na prepočet zrazenej dane alebo sumy zrazenej na zabezpečenie dane sa použije kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka.

(4) Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

Na prepočet treba vybrať kurz, ktorý je podľa citovaného ustanovenia Zákona o dani z príjmov pre daňovníka najvýhodnejší, najmä pri krajinách , s ktorými máme v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia metódu zápočtu dane.
Daň zaplatená v zahraničí nie je daň podľa § 35 nášho zákona. V DP sa uvádza pri výpočte percenta na zápočet.

A zadavatela, by malo kam potiahnut s rezidenstvom. Aj ja si myslim stale, ze do CR.

Tu si si sama odpovedala. Ak nastane situácia, že je v zmysle vnútroštátnych predpisov rezidentom v obidvoch štátoch, postupujeme pri určení daňovej rezidencie podľa článku 4 zmluvy ...


Prípad, ktorý sa rieši od začiatku tejto témy je jasný. Trvalý pobyt má iba v SR.

Betka, dovolila som si len trochu recesie. Mala som asi pridať .

Nie je to však úplne mimo témy. Ak sa daňovník nevie rozhodnúť v ktorom štáte má daňový domicil, požiada príslušného správcu dane v tej-ktorej krajine o jeho priznanie. Ak mu daňový domicil bude potvrdený, celosvetové príjmy si bude zdaňovať v krajine kde mu bol priznaný. Súčasne potvrdenie o daňovom domicile mu bude slúžiť na preukázanie sa v ostatných krajinách, v ktorých poberal zdaniteľné príjmy, že v nich má zdaňovať len príjmy dosiahnuté na ich území.
Problémom je rôzny výklad medzinárodných zmlúv o zamedzení ..... Tu http://www.sagit.cz/pages/prehlrub.asp?cd=268&typ=c si všimnite rozdielne určenie rezidencie v Zák. o daních z příjmů a určení rezidence v souladu s mezinárodními smlouvami.