Ja tiež by som moc nebývala so svokrou!!! I keď to nemusí byť zlá žena ale predsa len robí tam vekový rozdiel veľa a treba si aj uvedomiť, že pri nejakej vašej manželskej nezhode aj keby chcela byť spravodlivá tak predsa len by mierne nadržiavala synovi, teda tvojmu manželovi a aj keď to nieje jej chyba, ale je to úplne prirodzené, je to jej syn.Takže treba mať so svokrovcami dobré vzťahy, ale bývať radšej nie- mladí majú byť sami, nech sa do nich nikto nemieša. Ospravedlňujem sa , za moj názor všetkým svokrám,hmhm

Ja mám úžasnú svokru, fakt nemôžem na ňu povedať jedno krivé slovíčko, ale jednu jedinú vec by som jej predsa len vytkla..... je fakt hrozne dobrá. Viem, znie to divne, ale hlavne k môjmu synovi je prehnane dobrá, nemôžem v jej prítomnosti na neho zvýšiť ani hlas, (a to má 4 roky a je to pekné číslo). veď on je ešte maličký, to počúvam stále dokola. Najhoršie je že ich už ani nemôžem nechať osamote, pretože jej malý už riadne prerástol cez hlavu. Nuž čo, v podstate sme ju na to upozorňovali, keď bol ešte mladší, že to takto dopadne. A aj čo sa týka stravy, tak jej nároky sú maximálne prehnané. Keď som spomenula, že som mu dala na raňajky párky, to ste mali vidieť ten vyčítavý pohľad (a to mu ich nedávam skoro vôbec). Že vraj mu zanesiem tie jeho maličké črievka. Ale hovorím inak je to zlatý človek, pomôže s čímkoľvek, iba kvôli malému by som s ňou v prípade spoločného bývania mala problém. Ale v tvojom prípade to nemusí byť zlý nápad.

Poväčšinou majú ľudia taký názor, že svokra je vždy tá zla. Ale ja poznam presne opačný prípad.
Svokra sa nasťahovala do pivnice (vážne) aby nechala mladým priestor. A jej nevesta aj tak nie je spokojná. Dokonca zakázala dcére sa s ňou stretávať , iba ak tam bude aj ona.

Ja bývam so svokrou už pomaly 18 rokov, nemôžem povedať, že vždy to bolo ideálne (najmä, keď deti boli menšie), ale vždy sme sa vedeli dohodnúť. Čo sa týka nadŕžania synovi - tá moja nadŕža skôr mne a dúfam, že to tak aj ostane.

Aj keď chválite svokry- ja si stojím za svojím- mladí majú bývať sami a je to lepšie pre obe strany

No ja so svokrou dobre vychádzam. Ale to som tak raz do mesiaca u nej. Viete ona je typ človeka, čo všetko vie, všetko videl, všade bol, a kde nebol sa chysta. Takže keď tam prídem ,tak toľko informácii koľko ona vždy do mňa nahusti sa asi nikdy nikomu nepodarí. Ale má to aj svoje výhody. aspoň o všetkom viem. A po druhé je hrozne pohostinná. Ale fakt hrozne. Naposledy som musela zjesť pol zajaca, (to nepreháňam a zajace nikdy nejedávam. nejako sa mi hnusia) lebo ona je ževraj rada ak som ja najedená. To si má chce vykrmiť?

Ja tiež zastávam názor, že mladí majú bývať sami. So svojou svokrou si rozumiem ale spoločné bývanie si neviem predstaviť. Predsa len, každá gazdinká je zvyknutá na niečo iné. Aby sme to nebrali tak vážne, pripojím jeden vtip /pobavila sa na ňom aj moja svokra/.

Aký je rozdiel medzi svokrou a palacinkou?
Palacinka je dobrá teplá a stočená, svokra studená a vystretá!

Bez urážky ktorejkoľvek svokry!!!!!!!!!!!

A k tomu musím ešte dodať, že ja som mala to šťastie, že sme bývali u mojich rodičov len prvý rok....ani nie u mojej svokry, ale môj manžel býval u svokry, avšak nie je nad samostatné bývanie. Muž bol síce maximálne spokojný(možno viac než ja), ale sami je sami.....A to isté moje dcéry.....dúfam, že budú mať možnosť bývať samostatne....určite im rada pomôžem, ak sa bude dať, ale nechcela by som bývať s nimi. Aj keď si človek povie, že sa nebude miešať do ničoho, asi sa to celkom nedá...

Toto je téma na moju nôtu. Ja som totiž aj nevesta už skoro 40 rokov a aj svokra. Teda oboje ako spolubývajúca. So svokrovcami sme žili hneď od začiatku manželstva v spoločnom rodinnom dome ale v oddelenom byte. Nikdy sme nemali so svokrou spoločnú kuchyňu. Takéto spolužitie chce kopec tolerancie z oboch strán. Ale ak to dokážete tak vám to dá veľmi veľa. Ja si veľmi vážim ich pomoc pri výchove detí, hlavne v strostlivosti o ne. Moje deti nikdy neprišli zo školy do prázdneho bytu! Babku a dedka mali aj majú veľmi radi. Pri riešení problémových situácií som mala vždy na pamäti: Pozor! Deti nás pozorujú ako sa k starým rodičom správame a tak isto sa budú oni správať raz k nám. Takže teraz už žneme, čo sme zasiali. Svokor už zomrel a 95 ročná svokra žije s nami v našom byte. V druhom byte žije naša vydatá dcéra s manželom a dcérkou. Vo vzťahu k zaťovi sa snažíme vyvarovať sa tých chýb, ktoré sa nám nepáčili u svokrovcov a môžem povedať, že zatiaľ sa nám spolužitie darí. Aj naše ostatné dve deti chodia často k nám už aj so svojimi deťmi, našími vnúčatami a svokrinými pravnúčatami. A všetci keď prídu idú najprv pozdraviť babku a prababku. Možno je to všetko výchovou. Aj ja som vyrastala v rodine s babkou, teda aj moja mama bola "za nevestu".
Ďalšia a nie nepodstatná je aj kapitola ostatných detí svokrovcov, teda mojich švagrovcov. Ja som mala dvoch, manžel mal teda ešte brata a sestru. Keď sme boli mladší a mali sme deti približne v rovnakom veku, tak často chodili k nám všetci, obyčajne na víkendy. My žijeme na dedine oni obaja boli v meste. Nevadilo mi to, deti si rozumeli a bývalo nám veselo. Teraz majú obaja kľúče od nášho domu aby mohli prísť hocikedy "domov" za mamou (ona už nepočuje a nevládze chodiť, nedokázala by im otvoriť). Kolegyne v práci krútia nad tým hlavou a nechápu to. Mne to však ani nedošlo, že by to tak nemalo byť. Veď je to ich mama!!!
Keď som si teraz prečítala, čo som napísala tak vidíte, že situácia sa opakuje už v tretej generácii. Takže asi to bude v tej výchove, príklade a tolerancii!!!!!!!!!
Iným je však ťažko radiť. Svoju mieru znášanlivosti a tolerancie si musí každý zvážiť sám a dobre!!!!!!

Keď som začala písať svoj predchádzajúci traktát, tak tu bola len otázka - začiatok témy. Trvalo mi to troška dlhšie a zrazu ale, ale čo nevidím. Klasika: .....a svokra studená. Dievčence poraďáčky, veď aj vy všetky raz budete predmetom tohoto ošúchaného vtipu!!!!!! Pozor! Deti pozorujú a ukladajú do pamäti a nie počítačovej ale svojej. Skutočne sa mi to potvrdzuje z pozorovania iných rodín. Kto čím hreší, tým trestaný býva!
Ha,ha,ha, ale poúčam čo????

Dobrý deň.
Ja sa s vami podelím tiež o skúsenosť so svokrou.Bývala som u svokrovcov asi tak 16 rokov.Svokra je super a svokor tiež ujde.Nemali sme nikdy žiaden spor,veď ako som čítala u predchádzajúcich príspevkov ide o toleranciu.
Pred dvoma rokmi som odišla od jej syna aj s deťmi.Zaťažko mi to padlo povedať svokrovcom,ale oni vedeli o našich problémoch.Vtedy sa ma svokra opýtala na deti,či budú chodiť naďalej za nimi.Ja som jej povedala,že deťom babka s dedkom ostáva a ja sa rozchádzam len s jej synom.Teraz som už rozvedená a naďalej navštevujem svokrovcov a oni nás.Keď dlhšie sa neukážem,tak mi telefonuje prečo neprídem.
Ale musím podotknúť,že bývalo sa mi u nich dobre,ale ako samej sa mi býva super a som rada,že je to tak ako to je.
Prajem krásny deň.

Bývam v jednom dome so svokrou už 15 rokov. Máme samostatný vchod,
kuchyňu atď. Zo začiatku to nebolo ružové, ale postupom času sme si zvykli
jedna druhú vypočuť a tolerovať. Teraz vychádzame spolu veľmi dobre, ale
napriek tomu, keby som mala ešte raz možnosť sa rozhodnúť, určite by som si
vybrala samostatné bývanie. Predsa len mi chýba viac súkromia.

asi si treba uvedomit, ze svokra to bude brat vzdy tak, ze byvate v jej dome a podla toho sa bude chovat... mozno po case vam zacne pripominat, ze im mate byt za co vdacni

ja som po svadbe byvala u svojich rodicov, teda moj muz u svokry, snazila som sa, kedze moja mama je od prirody clovek komplikovany, aby neboli ziadne problemy a nezhody, upratovala som, varila, robila vsetko okolo domu - ved som nemala nic na praci, bola som predsa na materskej s 2 detmi,
skoncilo sa to tak, ze ked sme sa po par rokoch odstahovali, moj muz bol zvyknuty, ze vsetko robim ja. zostal taky prekvapeny z toho, ze po nom nieco chcem, ci uz vybavit, alebo urobit, ze mu z toho jeho ega siblo , takze sme sa po case rozviedli....
ja som stastna, spokojna, deti su super a byvala svokra bolo fajn, .. ved byvala 450 km daleko ))

Ja by som k tejto téme mohla napísať niekoľko strán o tom ako zle sa vedia zachovať svokrovci (budúci svokrovci v mojom prípade). Samozrejme to neznamená, že všetci sú takí istí, záleží to od charakteru človeka.
Napriek tomu, že s priateľom bývame u mojich rodičov , kde si robíme podkrovné bývanie a budeme mať aj vlastnú kuchyňu a kúpeľnu, keby som mala viac finančných prostriedkov a pred dvomi rokmi sa neocitla v dosť blbej situácii, tak by som chcela bývať sama.
Ja som už na začiatku dosť dobre odhadla povahu priateľovych rodičov, boli sice milí, správali sa ku mne pekne, ale vedela som, presne čo im na mne vadí, skrátka som to vycítila. Až jedného dňa som mala problém s priateľovou sestrou a to bol koniec sveta. Zosypala sa na mňa lavína, vytkli mi všetko možné aj nemožné a ja som zistila, že moje predtuchy boli správne. A viete čo si mysleli? Že ich syna nahováram, aby od nich odišiel a išiel bývať k nám, pritom ja som od začiatku vedela, že chcú, aby zostal bývať s nimi a pomaličky som sa s touto myšlienkou zmierovala. Nikdy som na nich krivého slova nepovedala, pomáhala som s čím sa dalo, zatiaľ čo ich dcérenka sa v záhrade opaľovala, nikdy sa nespýtali na naše plány do budúcnosti, len si namýšľali a namýšľali, až svojho syna sami dohnali k tomu, že odišiel. Môj priateľ si ma zastal, keď na mňa jeho sestra narozprávala svojim rodičom blbosti, odišiel bývať k nám a to bolo ešte väčšie peklo, pretože to vyznelo tak, že mali pravdu oni. Nikdy nezabudnem na vetu jeho otca: "Konečne si dosiahla to, čo si chcela." Odvtedy uplynuli takmer 2 roky, jeho rodičov navštevujeme, tak často ako sa nám dá, Niekedy aj 2 krát do mesiaca, chodíme k nim na víkendy. Bola to ťažká skúška, no napriek tomu som rada, že sa to stalo, lebo chodiť v dome okolo seba po špičkách a pretvarovať sa to by bolo asi horšie. No dôverovať im nebudem asi už nikdy.

A moji rodičia: skôr sú na strane môjho priateľa, ja mu nemôžem ani vlások na hlave skriviť

Ospravedlňujem sa za dľžku príspevku, ale kratšie sa to fakt nedalo.

"Mladí majú bývať sami !!!"

Na margo vtipu - je to naozaj len vtip. Mám úctu k rodičom - či už k svojej mame alebo k manželovej mame. Svokre tykám a aj keď preletí mráčik vždy si všetko vysvetlíme. Zo začiatku by neprežila, keby som jej v niečom radila. Dnes častokrát príde a spýta sa. Vždy sa smejeme, že kura učí sliepku.
Moja mama doopratrovala svojich svokrovcov /aj keď spočiatku bola nechcená nevesta/, takisto sa postarala o svoju mamu a ja viem, že ak to raz bude treba JE TO MOŽNOSŤ AKO "OPLATIŤ" STAROSTLIVOSŤ A VÝCHOVU. A myslím si, že je čo splácať / hoci mlieko stálo "iba" 2,- /.

Pridam sa a zaroven prosim o radu. Byvame u svokrovcov na poschodi , mame samostatnu kuchynu a este 2 izby a kupelnu a sme odeleny zadverim. Problem je len vtom ze svokra zvykne k nam chodit kedykolvek sa jej zachce aj ked niesme doma s vselijakou vyhovorkou ze po noviny, alebo nabrat vodu na kvety. Ked je zadvrie zamknute tak si otvory /kluc nechavam na dverach je mi blbe ho stale brat so zebou ked idem len na chvylu von/. Vidim ze nam chodi aj do spalne /hoci neviem co tam stale okukuje/. Preto chcem radu ako jej mam slusne vysvetlit alebo naznacit ze si to neprajem? Aby sa nepohnevala. Deti este nemame ale dost mi tam chyba sukromie.
Som zastanca nazoru ze kazdy by mal mat svoje byvanie ale vzdy sa to neda, predsa rodicia stavaju dom aj pre svoje deti aby neboli v starobe sami.

ANMARY, Máš PRAVDU S TýM MLIEKOM, žE STáLO IBA DVE KORUNY, ALE AJ PLATY BOLI NA úROVNí 2500SK, SORRY ZA TO, ŽE SOM ODBOČILA OD TÉMY, AJ PRETO SOM SI DALA SEM TÚ TABUĽKU.
OZAJ, 2500SK TO BOL UŽ SLUŠNÝ PLAT,TAKŽE AŽ TAK LACNÉ TO NEBOLO

Mali sme tu pred časom rozobratú tému svokrovcov, kde som písala i ja. Vtedy sme s priateľom bývali u jeho rodičov. Oni boli a aj sú super ľudia, tykám si s nimi.....ale bola taká doba, keď sme mali toho dosť a ešte sa to vyostrilo, keď som svokru zamestnala a to sa z ňou vôbec nedalo vydržať, tak sme sa rozhodli a z dňa na deň sme sa presťahovali do podnájmu. Od vtedy máme s jeho rodičmi znova super vzťah.

Tie 2,- boli myslené zo srandy. Vždy mame hovorím, že ona mi kupovala mlieko za dve koruny, tak nech si pekne sporí lebo teraz stojí mlieko 17,-. A ten rozdiel /15,-/ si samozrejeme zacvaká.

Pre aglv: Neviem aké máte so svokrou vzťahy. Uvediem môj prípad. Posledný mesiac tehotenstva som musela ležať, tak som mame aj svokre dala kľúč od bytu aby si mohli otvoriť keď prídu. Potom keď sa malý narodil, vyhovovalo mi, že keď som kojila tak som im nemusela chodiť otvárať. Časom to však už začalo liezť na nervy aj manželovi, že si jeho mama otvorí a vletí k nám kedykoľvek. Raz nadhodila, či neplánujeme ďalšie dieťatko a manžel jej odpovedal: Keď sem takto vletíš kedy budeš chcieť, tak to tak skoro nebude. Svokra zostala zarazená, ale odvtedy pekne zvoní.

Čo sa týka zamestnania svokry, aj ja som urobil tento krok, ale asi by som to viackrát nezopakoval.....