1. Moja svokra si tiež dlho nevedela nájsť prácu a preto od mája zakladá živnosť. A to bola zásadne proti podnikaniu.

2. Ja som zas mala probém po škole, že som bola samozrejme bez praxe, tak som si tiež založila živnosť. Plánovala som, že získam prax, budem sa neustále vzdelávať a potom sa zamestnám. Ale teraz už silne pochybujem, že sa zamestnám. Predsa je len lepšie robiť sám pre seba.

3. Môj partner tiež prišiel o prácu a tak si založil živnosť a robí to čo predtým, len pre seba.

... Takže zo skúseností zo svojho okolia vidím, že ak má niekto problém nájsť si zamestnanie, tak sa zo zúfalstva dá na podnikanie a potom by už nemenil.

Milé päťdesiatničky ........netreba si pripúšťať , že som už stará .......my sa vôbec necítime staré , netreba tomu prepadať .

Mám toľko práce a starostí , že počas dlhých rokov podnikania som zaregistrovala až teraz , že už aj na mňa prišla 50-siatka a priznám sa , že podnikám a budem podnikať ďalej , myslím že môj vek ma neodrádza a nenúti ,aby som sa stiahla a to robím v mladom kolektíve do 30 rokov .

A nakoniec .........v tomto momente som si uvedomila , že aj veľa mojich zákazníkov ,klientov "omladlo" za tie roky so mnou


Myslím, že to nie je problém len ženy ktorá má 50-siat , to je problém už aj štyridsiatničky a matky s malými deťmi . Netreba sa tomu poddávať a aj ja doporučujem ísť podnikať a budete pánom sama sebe .

Takže helas , hlavu hore a prosím netráp sa , skúšaj hľadať prácu ďalej .

jááááj pridám sa, mám asi veľmi vhodnú kombináciu 40 za mnou a dítko škôlkoupovinné - ale mala som šťastie v nešťastí. Ako na potvoru potrebovali človeka s mojimi oprávneniami, takže som po ukončení trojročnej "dovolenky" smrdela na ÚP len 20 dní.

Ani som nevedela, že rozprúdim takú debatu, ja som si len chcela vyliať dušu.Robim už druhý rok sama a tiež už nechcem ísť do stáleho pracovného pomeru, robím kedy chcem, cez deň, v noci. A práve dnes mi volal jeden pán, či mu môžem robiť účto, odporúčal ma jeden klient, ktorý bol môj prvý prvučičký, a tak sa zase usmialo slniečko . Prajem všetkým len to najlepšie a mimochodom 17 by som už nechcela mať, tak okolo 30, to bol pre mňa pekný vek. Vďaka.

Ja mám 42 a už aj mňa považujú za starú, ale ja sa ešte na to necítim

Každý je taký starý, ako sa cíti. Nevzdávajte sa!

Ja onedlho oslávim 45, ale keďže pracujem v kolektíve mladých ani si to neuvedomujem.

Dámy aj ja zachvíľu oslávim 50-tku,ale pri mojom osem ročnom synovi nato zabúdam. Pred dvomi rokmi som si končne našla prácu - samozrejme na živnosť. Dedkov ani babky už nemám. Pre môjho syna som mama, stará mama, kamarátka. No povedzte, môžem si ja dovoliť myslieť alebo pripustitť si svoj vek?
V prvom rade buďte spokojné sami so sebou či už ste štíhle alebo plnoštíhle. Tešte sa z toho, že Vás niekedy nič nebolí. Choďte sa vonku prejsť, krásne kvitnú stromy, kvety, ......

To je krásne , mať takého synčeka ....pri ňom skutočne musíš byť stále super mladá ........to určite omladzuje .


P.S. Moja mamka rodila v 43 rokoch , vzišli z toho dvojíčky a okrem iného rodila spolu s nevestou .Narodil sa strýco ,teta/dvojíčky/ a synovec novonar.dvojíčiek / mimochodom syn môjho brata/ ....

Aj ja sa pripájam ako chlap do diskusie k zamestnávaniu osôb s vekom okolo 50-tky a vyšším(ženy aj muži!!). Nájsť nové zamestnanie v tomto veku je ako hľadanie ihly v kôpke sena, pretože životné skúsenosti a prax vám dnes žiadny zamestnávateľ nikde neocení. A čakať na lepšie časy ...to je do hrobu!!Treba sa dať iným smerom a to ponúknuť svoje vedomosti ako službu t.j. podnikať či už sám alebo s niekým.Tam je väčšia šanca "predať sa" za viac!