Ja osobne by som to skúsila cez súd. V našom meste je na info veľmi prí-
jemná pani, ktorá je úžasne ochotná. Pevne verím, že to nie je výnimka, a že aj v iných mestách takéto niečo existuje. Verili by ste, že bez právnika sa mi podarilo súdnou cestou /ako samouk/ oficiálne vymôcť súkromnú pohľadávku vyše 100.000,- ?
Som frajerka !!

Super. Gratulujem.

Na prejednanie dedičstva po poručiteľovi je podľa § 88 ods. 1 písm.l/ zák. č. 99/1963Zb. príslušný okresný súd, v obvode ktorého mal poručiteľ naposledy bydlisko. Odporúčam obrátiť sa na tento súd so žiadosťou o zistenie, či po poručiteľovi je vedené konanie o dedičstve, pod akým číslom a zároveň o oznámenie ktorý z notárov (môže ísť len o notára so sídlom v obvode okresného súdu, ktorý dedičstvo prejednáva) bol poverený prejednaním dedičstva po poručiteľovi. V žiadosti odporúčam uviesť, že ide o potenciálnych dedičov a túto skutočnosť je potrebné oznámiť notárovi.

Deti z prvého manželstva sú zákonitým dedičmi a notár ktorý má na starosti dedičské konanie musí mať údaje o všetkých dedičoch a to aj ak má okrem detí ešte žijúcich rodičov, alebo súrodencov a kontaktovať ich, v tomto prípadde že deti neboli povolané ku konaniu, tak riešiť to cez súd.Čo sa týka družky, podľa mňa darmo zatajuje údaje, pretože ak nebola medzi zosnulým a ňou uzatvorená právna zmluva na majetkový podiel v prípade úmrtia jedného z nich a nakoľko žila s ním len tri mesiace nemá nárok na časť dedičstva a myslím že to by už musela s ním žiť min. jeden rok a mať spoločné trvalé bydlisko, aby sa mohla niečoho domáhať.

Nema ich mat odkial, ak mu ich nikto nezahlasil. Nemozes predsa cakat, aby notar poznal kazdu jednu rodinu v okrese, v ktorom ma sidlo.
takato zmluva by bola v zmysle obcianskeho zakonnika absolutne neplatna.
nemusia zit spolu, nemusia mat ani trvale bydlisko rovnake, ako spoluzijuca osoba dedi iba vtedy, ak nie su deti, v druhej skupine spolu s rodicmi a manzelkou a dalsou podmienkou je, aby zili v spolocnej domacnosti, tzn. spolocne uhradzali naklady na byvanie.

Družka ako dedička by prichádzala do úvahy, podľa mňa v prípade dedenia zo závetu, kde nie je podstatné ako dlho s poručiteľom žila, podstatná je vôľa poručiteľa. Poručiteľ však musí pamätať na to, že jeho maloletí potomkovia musia zdediť aspoň toľko, koľko je ich dedičský podiel pri dedení zo zákona, a plnoletí potomkovia musia dostať aspoň polovicu ich dedičského podielu zo zákona. Ak by na tzv. neopomenuteľných dedičov zabudol, v tejto časti by bol závet neplatný. Ide však len o relatívnu neplatnosť a tá nastane až vtedy, keď sa neopomenuteľný dedič neplatnosti závetu v tejto časti dovolá.
Môže nastať aj situácia, že dedičstvo bude prejednané, dedičské konanie skončené a až potom sa zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný. Potom ten, komu bolo dedičstvo potvrdené, ale je neoprávneným dedičom, je povinný vydať majetok, ktorý z dedičstva má, oprávnenému dedičovi, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Oprávnený dedič potom musí podať žalobu na súd na vydanie dedičstva, musí tak urobiť v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.