smith Účtujem ich samostatne. Ale niekedy nie je to možné, nakoľko sa ku mne nedostane k zúčtovaniu dobropis-ťarchopis, potom pôvodnú fa upravujem podľa úhrady, s poznámkou, že ťarchopis-dobropis sa "po ceste" niekde stratil.
Pôvodne som tiež bol za samostatné, ale potom som zistil, že v praxi to nie je celkom možné (aj kvôli "stratám", ktoré si spomínal). V JÚ je to prakticky jedno, kniha pohľadávok obsahuje definitívnu pohľadávku. Ovšem veľa NZZ sa transformovalo na s.r.o.-čka, tam vlastne výnos je aj bez úhrady.
Keď sa pamätáte, pre niektoré poisťovne nebolo treba pôvodne ani zasielať faktúry, stačila iba dávka na diskete, na základe toho vystavili "akceptačný" list, ktorým stanovili výšku úhrady.
Preto som za postup, aby sa prvotná faktúra chápala ako zálohová (a o tých by sa nemalo účtovať). Účtuje sa však o nej, ale keď príde potvrdenie zo ZP a vystaví sa ťarcho-dobropis, opraví sa účtovaná suma, spoja sa všetky tri doklady do jedného (prvá faktúra, potvrdenie zo ZP, ťarcho-dobropis) a spolu tvoria jednu "ostrú" vyšlú faktúru.... (je to rýchlejšie, prehľadnejšie,...)
Možná, že sa dá tomuto postupu niečo vytknúť, ale výsledok je presný, všetko je zdokladované... Podľa mňa oveľa väčším problémom je, že lekár ošetrí 1500 pacientov, ale poisťovňa preplatí len ošetrenie za 1200 pacientov - prekročený limit - na ošetrenie tých 300 pacientov má určité náklady, ale žiadný výnos (príjem) - každý to však akceptuje, tak aj ja...