Ak neporušil zákon tak nijako.

Bol som za prevnikom a ten mi povedal ze konatel bude znasat nasledky ako exekucia,upomienky.Je to tak?A comu sa hovory biely kon?Dakujem

Neviem či ta otázka s bielym koňom bola iba na odľahčenie,ale raz som pozeral
najaký dokument v telke /niečo ako Paľba ,nepamätám presne/,a jedna firma
našla "geniálneho" bieleho koňa. Bol to,ak si dobré pamätám invalidný dôchodca,
mentálne retardovaný.Daňové úrady,socialky atď. mu posielali veselo upomienky
a keď ho našli na adrese veritelia a zistili kto zastupuje "oficiálne" firmu, ktorá
im dlhuje milióny hneď im bolo všetko jasné, keď sa dali do reči s týmto bielym
koňom...

BIELI KON je vraj daka navnada.Biely kon je vraj nico ako:majtelia si najdu "hlupeho"konatela,zoberu si pozicku,a o pol roka vyhlasia konkurz.A pojdu po kanatelovi a majtelia maju veget.Konatel potom dakym sposobom ale neviem akym moze stat majtelom tejto s.r.o aj s dlhmi,nepochopil som to ,pravnik mi to vysvetlil trocha komplikovane.

Biely kôň je blbec, s IQ húpací koník, ktorému predáš firmu a je potom zapísaný v registri ako majiteľ. Tento je potom zodpovedný za to, čo neurobil.

Dik zuzka,skoro somsa tymto hupacim konikom stal.Ako vydim tak tento svet je plny spekulantov.Aj pravnik ma varoval...Som zachraneny pred dalsiou blbostou v mojom zivote.

... tuším som urobila dobrý skutok, tak teda, dávaj si na seba bacha

Budem,slubujem.Uz som toho napachal dost blbosti.

tak je potom načase, aby si začal dávať veci na poriadok, veľa zdaru

Biely kôň-ak si sro zobrala pôžičku alebo tovar ktorí nezaplatili a peniaze použili v rozpore so zákonom začne sa trestne stíhať konateľ.Po prevode firmy na iné osoby posledný konateľ je biely kôň.Ale aj tak on nie je trestno-právne zodpovedný za činy svojich predchodcov,tí sa svojej zodpovednosti nemajú ako zbaviť.

Takže zjednodušení príklad-máš predajňu,zobereš úver na nákup tovaru a ten sa ti nepodarí predať.Úver nesplatíš,veriteľ to dá na súd a následne exekútorovi.Exekútor príde,uvidí že tovar je nepredajný napr preexpirovaný,predá čo sa dá a tým sa vymáhanie dlhu končí.Pokiaľ si sro.Pri živnostníkovi ti zobere súkromný majetok do výšky dlhu+náklady na súd a exekúciu.Že sa ti tovar nepodarilo predať nikto nemôže dať na súd.

ahojky, mam otazku. Chcem odstupit z konatelstva a dohodnut sa so spolocnickou na prevzati podielu vo firme. Postradam pravne relevantne podklady na spisaniem dokumentov. dakujem

Zánik funkcie konateľa

Funkcia konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným je nenahraditeľná, pretože konateľ zabezpečuje chod celej spoločnosti (t.j. jej obchodné vedenie) a zároveň vystupuje ako jej štatutárny orgán. Z tohto hľadiska je potrebné venovať dôvodom a spôsobu zániku funkcie konateľa veľkú pozornosť.

Obchodný zákonník nemá komplexnú úpravu zániku funkcie konateľa. Jednotlivé dôvody pre zánik funkcie štatutárneho orgánu, resp. člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti uvádza § 66 ods.1 Obchodného zákonníka. Podľa neho funkcie uvedených osôb môžu zaniknúť vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie, zánikom funkcie z dôvodu smrti fyzickej osoby, ktorá funkciu vykonáva, alebo sa funkcia môže skončiť inak. Na zánik funkcie konateľov možno tiež použiť všeobecné ustanovenie § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje zánik funkcie štatutárneho orgánu a člena štatutárneho orgánu z dôvodu vzdania sa funkcie a odvolania z funkcie. Špeciálne ustanovenie, ak ide o zánik funkcie konateľa, je obsiahnuté v § 125 ods.1 písm. f) Obchodného zákonníka. Podľa neho do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí, okrem iného, aj odvolanie konateľa z funkcie.

Na základe uvedeného a zhrnutím všeobecných dôvodov, kedy funkcia štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu môže zaniknúť, možno uviesť nasledovné dôvody zániku funkcie konateľa:

a) odstúpenia konateľa z funkcie,

b) odvolanie konateľa z funkcie valným zhromaždením,

c) uplynutie funkčného obdobia,

d) strata podmienok na výkon funkcie konateľa,

e) zánik funkcie konateľa dohodou,

f) smrť konateľa,


zánik spoločnosti.

Odstúpenie konateľa z funkcie

Konateľ sa môže funkcie vzdať jednostranným odstúpením z funkcie. Odstúpenie z funkcie je jednostranným právnym úkonom konateľa, ktorým oznamuje spoločnosti svoju vôľu vzdať sa vykonávanej funkcie. Vzdanie sa funkcie musí konateľ urobiť v písomnej forme, keďže podľa zákona ho treba doručiť spoločnosti.

Zo zákona vyplýva, že konateľ sa môže funkcie vzdať buď mimo zasadnutia valného zhromaždenia, alebo priamo na zasadnutí valného zhromaždenia.

V prípade, že sa konateľ vzdáva funkcie mimo zasadnutia valného zhromaždenia, je potrebné, aby svoj úmysel oznámil spoločnosti v písomnej forme (tzv. abdikačný list). Odstúpenie z funkcie je potrebné adresovať orgánu, ktorý konateľa ustanovil do funkcie, t.j. valnému zhromaždeniu. To sa týka aj prvých konateľov, ktorým funkcia vznikla na základe spoločenskej zmluvy dňom vzniku spoločnosti, t.j. dňom zápisu do obchodného registra.

V oznámení o odstúpení z funkcie konateľ nie je povinný uviesť dôvody, pre ktoré odstupuje z funkcie. Spoločnosť preto nie je oprávnená od konateľa žiadať, aby oznámil dôvody svojej rezignácie. Na druhej strane konateľovi nič nebráni v tom, aby konkrétne dôvody svojej rezignácie uviedol. V niektorých prípadoch to bude aj vhodné (napr. uznesením valného zhromaždenia sa konateľovi uloží povinnosť, ktorá je objektívne nesplniteľná alebo by jej splnením došlo k porušeniu zákona).

Vzdanie sa funkcie konateľa je platné dňom doručenia odstúpenia z funkcie spoločnosti (do podateľne alebo inému konateľovi spoločnosti). Funkcia konateľa však nekončí týmto okamihom. Okamžitý zánik funkcie k momentu odstúpenia z funkcie by mohol spoločnosti spôsobiť značné problémy, najmä ak spoločnosť má len jedného konateľa. Z tohto dôvodu zákon odsúva účinky vzdania sa funkcie ku dňu konania valného zhromaždenia, ktoré odstúpenie konateľa zoberie na vedomie a zároveň zvolí nového konateľa.

Zákon ustanovuje, že vzdanie sa funkcie je spravidla účinné odo dňa prvého zasadnutia valného zhromaždenia nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie, ak zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy neustanovujú inak (§ 66 ods.2 prvá veta Obchodného zákonníka). V prípade jednoosobových spoločností, v*ktorých jediný spoločník vykonáva aj pôsobnosť valného zhromaždenia, je odstúpenie z funkcie účinné dňom doručenia odstúpenia tomuto spoločníkovi.

Podmienkou účinnosti odstúpenie z funkcie konateľa nie je to, aby valné zhromaždenie odstúpenie konateľa z funkcie skutočne prerokovalo. Valné zhromaždenie, ktoré rokuje o*odstúpení konateľa z funkcie, jeho rezignáciu neodsúhlasuje a už vonkoncom nemá právo ju odmietnuť. Vzdanie sa funkcie konateľa, ktorého právne účinky nastávajú dňom konania valného zhromaždenia, môže valné zhromaždenie zobrať len na vedomie. Nič viac a nič menej. Funkcia konateľa zaniká dňom prvého zasadnutia valného zhromaždenia nasledujúceho po doručení rezignácie na funkciu v spoločnosti, a to aj v prípade, že valné zhromaždenie odstúpenie konateľa z funkcie vôbec neprerokovalo, príp. takýto bod nezahrnulo ani do svojho programu.

Druhou možnosťou je, že konateľ svoj úmysel odstúpiť z funkcie oznámi priamo na valnom zhromaždení. Zákon v takom prípade ustanovuje, že ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. To znamená, že vzdanie sa funkcie konateľa urobené priamo na valnom zhromaždení nie je potrebné vykonať v písomnej forme, ale stačí ho urobiť ústne, pričom obsah prejavu rezignujúceho konateľa bude zachytený v zápisnici z valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie ani v tomto prípade o odstúpení konateľa z funkcie nerozhoduje, len ho zoberie na vedomie.

V súvislosti s odstúpením konateľa z funkcie musíme ešte vyriešiť otázku, či konateľ môže svoje odstúpenie z funkcie vziať späť. Podľa nášho názoru je to možné len do okamihu, keď bolo odstúpenie z funkcie doručené spoločnosti, resp. ak odvolanie odstúpenia dôjde spoločnosti aspoň súčasne s doručeným oznámením konateľa o odstúpení z funkcie (pozri §43a ods.2 Občianskeho zákonníka). Po tomto momente to nie je už možné. Ak nemajú nastať právne účinky odstúpenia z funkcie, s odvolaním odstupujúceho prejavu vôle konateľa musí prejaviť súhlas valné zhromaždenie, ktorému konateľ adresoval odstúpenie zfunkcie.

Odvolanie konateľa z funkcie

V ustanovení §125 ods.1 písm.f) Obchodného zákonníka je zakotvená pôsobnosť valného zhromaždenia odvolať konateľa z funkcie. Právomoc valného zhromaždenia odvolať konateľa z funkcie sa týka nielen konateľov, ktorých valné zhromaždenie zvolilo, ale aj prvých konateľov, ktorým funkcia vznikla na základe spoločenskej zmluvy po vzniku spoločnosti (zápise do obchodného registra).

Ustanovenie §125 ods.1 písm.f) je kogentným ustanovením, preto ani spoločenská zmluva nemôže preniesť túto pôsobnosť na dozornú radu. Na druhej strane nie je vylúčené, aby konateľ bol z funkcie odvolaný mimo valného zhromaždenia (per rollam), ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení §130 Obchodného zákonníka. Takisto menej formalizované je odvolanie konateľa z funkcie v spoločnosti, ktorá má len jediného spoločníka, ktorý sám vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia (pozri §132 Obchodného zákonníka).

Postup pri odvolaní konateľa z funkcie je uvedený v ustanovení §127 až 129 Obchodného zákonníka. Pre odvolanie konateľa z funkcie je potrebné splniť nasledovné pravidlá:

a) zvolanie valného zhromaždenia spôsobom uvedeným v ustanovení §129 Obchodného zákonníka,

b) v pozvánke na valné zhromaždenie je zahrnutý bod týkajúci sa odvolania konateľa z funkcie (napr. “Odvolanie a voľba konateľa spoločnosti”, “Odvolanie konateľa XY z funkcie
c) valné zhromaždenie je schopné sa k tomuto bodu uznášať, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak (napr. spoločenská zmluva môže určiť, že stačí účasť aspoň 30% všetkých spoločníkov),

d) na prijatie rozhodnutia o odvolaní konateľa z funkcie stačí odovzdať prostú (nadpolovičnú) väčšinu hlasov prítomných spoločníkov, ak spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov (napr. dvojtretinovú väčšinu),

e) vyhotovenie zápisnice, ktorá bude obsahovať uznesenie o odvolaní konateľa z funkcie (aj keď to zákon nepredpisuje, spoločenská zmluva môže tiež ustanoviť, že zápisnica o odvolaní konateľa z funkcie musí mať formu notárskej zápisnice).

Valné zhromaždenie môže konateľa odvolať z funkcie bez akýchkoľvek obmedzení, t.j. aj v prípade, keby konateľ neporušil žiadnu svoju povinnosť. Konateľ nemôže požadovať, aby valné zhromaždenie vo svojom uznesení uviedlo dôvody jeho odvolania z funkcie. V prípade, že by sa odvolal na súd, súd sa nebude zaoberať vecnými dôvodmi, ktoré viedli spoločnosť k odvolaniu konateľa z funkcie. Súd môže skúmať len to, či pri odvolaní konateľa z funkcie spoločnosť dodržala formálne (procesné) postupy podľa §127 až 129 Obchodného zákonníka.

Nemožno vylúčiť, aby spoločenská zmluva definovala jednotlivé dôvody, kedy možno konateľa z funkcie odvolať (analógia so skončením pracovného pomeru na základe výpovede zamestnávateľa). V takom prípade môže byť konateľ z funkcie odvolaný, ak nastal niektorý z vymedzených dôvodov. Tento dôvod je potom valné zhromaždenie povinné uviesť vo svojom uznesení o odvolaní konateľa.

V súvislosti s odvolaním konateľa z funkcie, ktorý je zároveň spoločníkom spoločnosti, môže byť položená otázka, či spoločník má právo hlasovať o svojom odvolaní z funkcie konateľa. Obchodný zákonník s odňatím hlasovacieho práva spoločníka v tomto prípade nepočíta (pozri §127 ods.5 Obchodného zákonníka). Z toho možno usudzovať, že spoločník o svojom odvolaní z funkcie konateľa hlasovať môže. Opačne by mohla ustanoviť len spoločenská zmluva.

Zánik funkcie konateľa nastáva okamihom prijatia uznesenia valného zhromaždenia o odvolaní konateľa z funkcie, ak zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy neustanovujú inak (§66 ods.2 druhá veta Obchodného zákonníka).

Návrh na zápis zmeny konateľa do obchodného registra už podáva nový konateľ spoločnosti. Podpis konateľa na návrhu musí byť osvedčený. Prílohou návrhu je zápisnica valného zhromaždenia, ktoré odvolalo konateľa z funkcie a zároveň zvolilo nového konateľa spoločnosti [pozri §28a ods.1 písm.d) Obchodného zákonníka].

Zánik funkcie konateľa dohodou

Z Obchodného zákonníka tento spôsob zániku funkcie konateľa priamo nevyplýva. Zánik funkcie konateľa dohodou vyplýva z toho, že konateľ vykonáva svoju funkciu v spoločnosti buď na základe zmluvy o výkone funkcie (§66 ods.3 Obchodného zákonníka), alebo sa na jeho právny vzťah so spoločnosťou primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Možno teda konštatovať, že vzťah medzi konateľom a spoločnosťou má v každom prípade charakter zmluvného vzťahu.

Podľa §570 a nasl. Občianskeho zákonníka môže záväzok všeobecne a zmluvný záväzok zvlášť zaniknúť dohodou.
Dohodu o zániku funkcie konateľa by mal registrový súd akceptovať v prípade, keď konateľ navrhne uzavretie tejto dohody priamo na zasadnutí valného zhromaždenia a valné zhromaždenie bude takýto návrh akceptovať vo svojom uznesení.

Ďalšou možnosťou je, aby samotná zmluva o výkone funkcie uzavretá podľa §66 ods.3 Obchodného zákonníka mala ustanovenie o zániku tejto zmluvy na základe dohody, ktorú by uzavieral odstupujúci konateľ s ďalším konateľom (konateľmi) spoločnosti, pričom účinnosť tejto dohody by bola opäť viazaná na jej prerokovanie valným zhromaždením.


Zánik spoločnosti

K zániku funkcie konateľa dochádza zrušením a následným zánikom spoločnosti. Pritom je potrebné rozlišovať medzi prípadmi, keď spoločnosť zaniká bez likvidácie a keď sa spoločnosť zrušuje likvidáciou.

Zánik účasti v spoločnosti a zánik funkcie konateľa

V praxi je bežným javom, že spoločník spoločnosti zároveň vykonáva funkciu konateľa tejto spoločnosti. V prípade zániku účasti spoločníka v spoločnosti (zrušenie účasti spoločníka súdom, vylúčenie spoločníka) je potrebné riešiť otázku, aký vplyv má zánik účasti spoločníka v spoločnosti na výkon funkcie konateľa.

Zánik účasti spoločníka v spoločnosti nemožno automaticky spájať so zánikom jeho funkcie konateľa. Treba v*každom jednotlivom prípade posúdiť, aké povinnosti porušil spoločník a zároveň konateľ spoločnosti. Je teda potrebné rozlišovať medzi povinnosťami spoločníka a povinnosťami konateľa. Možno sa stotožniť s názorom súdnej praxe, že spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, môže byť zo spoločnosti vylúčený v tom prípade, keď ako konateľ porušil zákaz konkurencie uvedený v ustanovení §136 ods.1 Obchodného zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.4. 1997, sp. zn. Obdo V5/97). Porušenie tohto zákazu môže viesť k vylúčeniu zo spoločnosti (§149 Obchodného zákonníka) a zároveň aj k odvolaniu z funkcie.

Zánik funkcie konateľa a ustanovenie nového konateľa

Zánik funkcie doterajšieho konateľa nemusí spadať do rovnakého časového obdobia ako zvolenie nového konateľa. V niektorých prípadoch to ani nie je možné (napr. v prípade neočakávaného úmrtia konateľa). Uvoľnená funkcia konateľa nemôže byť dlhodobo neobsadená. Veľký problém môže vzniknúť vtedy, ak spoločnosť má len jedného konateľa. Vtedy je zvolenie nového konateľa veľmi naliehavé, pretože spoločnosť nemôže dlhodobo zostať bez štatutárneho orgánu.

Obchodný zákonník v §66 ods.1 ustanovuje, že ak osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady, sa vzdá funkcie, je odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou, alebo sa skončí inak, musí príslušný orgán spoločnosti (valné zhromaždenie) do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti.

Informačná povinnosť konateľa, ktorému zanikla funkcia

Obchodný zákonník s účinnosťou od 1.1. 2002 zakotvil konateľom povinnosť v prípade zániku funkcie informovať spoločnosť o hroziacej škode. V zmysle §66 ods.2 Obchodného zákonníka in fine – ak spoločnosti hrozí vznik škody, konateľ, ktorý sa vzdal funkcie, bol z funkcie odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie, je povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia urobil na jej odvrátenie. Uvedenú povinnosť má konateľ len v tom prípade, ak sa o hroziacej škode dozvedel ešte počas výkonu funkcie. Uplatnenie zodpovednosti konateľa za nesplnenie tejto povinnosti sa posúdi z hľadiska ustanovenia §135a Obchodného zákonníka.

Ešte:
http://www.porada.sk/showthread.php?...zdelenie+zisku

velmi pekne dakujem za radu

konatel iba zastupuje srocku navonok. ak podpisal zmluvu o uvere a dopredu by vedel, ze to nebude vediet srocka splacat, ma smolu, je to podla mna trestny cin podvodu. ak to nemohol vediet, nic sa nedeje, teda aspon nie pre konatela. nemoze sa exekvovat jeho majetok alebo nieco podobne.

Prichádza do úvahy iba zodpovednosť konateľa voči vlastnej spoločnosti a nie priamo voči tretej spoločnosti.
To znamená, že exekuovať možno ale iba ked spôsobil škodu vlastnej firme a tá si to od neho žiada
§ 135a ObZ

Chcem sa vzdať funkcie konateľa sro. Nie som v tejto sro spoločník.
Nemate prosim niekto vzor abdikačného listu na vzdanie sa funkcie konateľa?
A čo to znamená zaslať abdikačný list valnému zhromaždeniu? Na adresu sídla, alebo spoločníkom..... Ak by som to zaslal na adresu sídla tak ja ako konateľ by som to ja prevzal a to sa mi zdá nelogické.
Mám iniciovať aj zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia?

Ak je v s.r.o. viacero konateľov, potom treba list poslať jednému z nich.

Bohužial v sro som jediný konateľ. A nemáte náhodou niekto abdikačný list z funkcie konateľ.

V spoločenskej zmluve by mal byť upravený aj postup ohľadom funkcie konateľa v prípade skončenia alebo vzdatia sa funkcie . Skúste sa na to pozrieť, možno nájdete odpoveď.