Tiez napisem svoj nazor.
V akom my to uz zijeme svete, ak si dovolime kritizovat televiziu za to, ze sa rozhodla jedno kolo Superstar venovat charite? V akom to uz zijeme svete, ked sa bojime ukazat realnu podobu zivota hoci aj stvorrocnym detom?
Ja viem - ak by sa nam podarilo dopatrat k skutocnemu motivu, preco to tam zaradili, tak by sme asi zistili, ze by to (mozno) nebola snaha pomoct ale zvysit sledovanost, skratka to, ze charita je v mode - inymi slovami ze je to "in". No ja hovorim, ze ano, ale aj tak je stale charita velmi malo "in" a akakolvek snaha dostat charitu viac "do mody" musi byt vitana.
Co je podstatou vsetkych sponzoringov? Vsade citame, ze Orange podporuje nejake regionalne projekty pre deti, taka firma stavia take ihrisko pre deti, kupou plysaka v IKEA teraz prispievate 1 EUR na deti v Afrike a pod. No podstatou tohto sponzoringu nie je casto nic ine ako marketingova aktivita zamerana na zisk. Ale panboh zaplat, ze aj takyto rozmer dokaze mat marketing. Mozem ja kritizovat, ze nejaka firma sa rozhodne dat napr. 2 mil nejakej nemocnici alebo detskemu domovu? Mozem to kritizovat preto, ze za tym je vidina zisku? Kto da tomu domovu peniaze ak nie oni? Vyzbierame sa my, ktori tu kritizujeme taketo aktivity?
Preco nekritizujeme ine firmy, ze robia charitu, alebo hoci aj "charitu" ale navazame sa do Markizy, ktora po dlhej dobe kedy davala prednost prevazne komercnemu braku sa rozhodle spravit aj nieco ludske?
Komu to vadi? Ved keby to tym rodinam vadilo, nemuseli s tym suhlasit. Nikto predsa nie je povinny pustit si TV stab cez prah bytu. Ked to nevadi tym rodinam, ma to vadit nam?
Ja osobne vidim velky prinos tohto dielu Superstar nie ani tak v tom, ze sa vyzbierala nejaka konkretna suma, ale v tom, ze sa nebali (nehanbili) ukazat, aki ludia ziju medzu nami, aky tazky zivot maju a ako bojuju. Ja som to uz pisal v tej vymazanej teme o kampani Prava na zivot: zvykli sme si, ze zvierata sa zabijaju iba na bitunku, ze sa rodi v porodnici, (nejaky otecko pri porode, to je teraz opat novinka) ze nasi rodicia umieraju v nemoznici, alebo v penzione pre starych, aby sme sa na to nemuseli divat, ze vsetci postihnuti ziju v ustavoch (samozrejme - treba bezbarierove budovy, ale aj tak - nech radsej sedia doma), atd... - aby sme uz (my - zdravi a bohati) neboli nicim ruseni v uzivani nasho komfortu.
Myslim, ze mnozina tych ludi, ktorym napr. vadili bilboardy Prava na zivot a ludi, ktorym prekazal ten vcerajsi Superstar sa bude z velkej casti prekryvat. Pocuvam tu totiz uplne rovnake argumenty ("co ak by to videla moja stvorrocna dcera?). V akom to chcete zit svete? Myslite si, ze Vas sa to nemoze tykat? Ze Vam nikdy nemoze diata zrazit auto? Alebo ze nemoze dostat hoci zapal mozgovych blan alebo boreliozu? Ved vy si tymto postojem budujete defacto svoj virtualny svet stastia, ak nechete vidiet aj utrpenie, ktore je na tomto svete.
Vsetkym ludom, ktori napr. ochoreju na rakovinu prebehne hlavou rovnaka mysleinka: "Preco prave ja?" Ale ti hlbavejsi si hned aj dokazu odpovedat: "A - vlastne - preco PRAVE AKURAT JA by som mal byt usetreny, ked mnohych okolo mna sa to tyka? Pocul som prave takuto uvahu napr. od Lucie Bilej alebo od mojho otca, ktory si tiez nikdy pre tym nepripustal, ze by sa ho to mohlo tykat. Nastastie vyrastal este v pomeroch, kedy sa rodilo doma a stari rodicia umierali na posteli v kruhu celej rodiny, vratane malych deti. Ake krasne bolo ze sa deti ucili prirodzene vnimat takuto sucast zivota. Prave preto s tym, co ho postihlo nemal vyraznejsi problem, hoci nikomu sa velmi nechce z tohoto sveta.
Naozaj si myslim, ze bodaj by bolo viac takychto relacii, ktore by nam (zdravym a bohatym) nedavali spavat, nedavali zabudnut na to, ze aj my sme sucastou tohoto sveta, tejto spolocnosti, a ze su medzi nami aj taki, ktori nutne potrebuju pomoct.
Tak som sa zasa nechal trocha uniest a napisal som viac, ako som povodne planoval...