Bastian, bez dôvodu ich určite nemám. Tie dôvody sú fakt silné
a poslednú dobu nabité aj riadnymi emóciami. Možno sa mi podarí ich zbaviť, ale momentálne potrebujem vedieť načo som vlastne na tomto svete a prečo mám nabrať energiu ísť ďalej a ako.

...ale takýmito vyjadreniami si to sama komplikuješ. Sama seba brzdíš.
A na tomto svete si preto, lebo si dostala tú možnosť... môžeš dávať a prijímať a pritom si aj užívať. A aj utrpenie a bolesť má svoj význam.

Veď práve, ani dávať, ani prijímať a už vôbec nie užívať si. A trpieť sa mi už nechce, už toho bolo dosť.

Keď to tak cítiš, tak to neodkladaj. Ja som sa rozviedla keď mala dcéra 9 mesiacov. Môžem povedať, že som bola prvá z dediny a keď ma babky videli, tak sa kyslo tvárili. To bolo v roku 1975 a odvtedy som si riadila život sama. I napriek častým tichým domácnostiam s mojimi rodičmi - na rozdiel od Teba som tvrdo išla za svojim cieľom a " neposlúchala " som rodičov. Preto som dosiahla to, čo som chcela. Aj keď už na druhý vzťah nemám odvahu, je mi dobre. Som sama, ale nie osamotená. Minule ma navštívila známa a tiež hovorila o jej manželstve. Tiež povedala, že síce býva s rodinou, ale je sama. Preto Ti doporučujem správne rozhodnutie a prajem veľa pevných nervov a síl bojovať s prekážkami.

Poviem ti, keby som to vedela, tak by som to urobila možno približne v takom čase ako ty, keď spravil prvý prešľap.

Na to treba asi odvahu hneď. Možno mám výhodu, že som aj tvrdohlavá a tvrdo si idem za svojim cieľom. Raz sa vyhrozím a odpustím a druhý krát už konám - teda končím. Nedám viacej šancí, moje zdravie a šťastie je prednejšie. Mám sa rada. Pokiaľ sa Ty nebudeš mať rada samu seba, tak sa na to ťažko odhodláš. Nauč sa mať rada a budeš vidieť, ako to všetko ľahko pôjde.

Tak to vieš, keď myslíš viac na iných ako na seba, tak to potom tak vyzerá. Jednoducho treba byť do tej správnej miery sebec a potom by malo byť všetko OK. Len to treba vedieť.

Súhlasím s wagner. Človek musí mať rád seba samého. Ak sa budeš ľutovať a dopredu si hovoriť že "to sa mi nepodarí, mám v živote len nešťastie a aj tak sa to nezmení..." - tak to tak aj bude. Trochu optimizmu by nezaškodilo. Určite si toho prežila veľa zlého, a práve preto by si sa mala naštartovať a začať žiť nový život podľa seba, nikdy nie je neskoro a určite to má význam. Máš predsa deti, snáď budeš mať aj vnúčatá, takže prvé čo urob - podaj žiadosť o rozvod a nenechaj sa nikým ovplyvniť a na všetky čierne myšlienky zabudni. Sebaľútosť nikdy nikomu nepomohla, ale hnev dokáže niekedy človeka naštartovať, aby na svojom živote zmenil to, čo sa mu nepáči. Prajem ti veľa síl a optimizmu.

kalkulka , takto nesmieš ani písať , ani hovoriť ,ale ani myslieť .Je mi veľmi ľúto , ak takto trpí človek a predovšetkým žena , matka . Ale musíš byť silná . Ja Ti odpoviem prečo by si mala ďalej žiť .........v prvom rade kvôli sebe , lebo predpokladám sa máš rada a potom pre Tvoje deti , ktoré Ťa určite milujú a potrebujú a budú Ťa potrebovať aj Tvoje vnúčatká v budúcnosti .

To ,čo Ťa bolí ,toho sa snaž čo najskôr zbaviť a to krásne, čo Ťa v budúcnosti má stretnúť , to Ťa neminie .

Sledujem túto tému , nechcela som pôvodne reagovať , ale priznám sa , že ma prinútili takto napísať Tvoje riadky , ktoré som vyššie v citácii vyznačila . Na to prosím Ťa vôbec ani nepomysli , pusť to z hlavy , snáď nechceš kvôli niekomu , kto Ti nestojí o to ,sťažiť Tvojim deťom a sebe život .

Váž si prosím Ťa sama seba , teš sa z každého nového rána , z detí , z Tvojich úspechov a podobne .

Mňa to život naučil a poviem Ti, bolo to ťažké sa naučiť byť sebcom. Aj teraz to praktizujem, vedela by som tu napísať kopec mojich "sebectiev", ale vieš, aj ja ešte teraz mám občas výčitky svedomia, ale jednoducho sa nedám a robím tak, ako mi to vyhovuje. Inak by som bola otrokom mojej rodiny, za vyplatené poistky a odstupné by som si nekúpila auto, lebo aj moja dcéra potrebuje peniaze, atď. Výpočet by bol veľký, ale môžem povedať, že napriek výčitkam svedomia v kútiku duše som sa neobetovala. Rozhodla som sa sama a viem povedať že nemám na tú Vašu požiadavku čas, mám iný program a pod. Jednoducho najprv som ja, až potom keď môžem, tak pomôžem.

Vieš, teraz som v takom rozpoložení, že sa neviem tešiť. Snáď ma to prejde, ale momentálne nemám nijaké ružové okuliare. Takmer zo všetkého som sklamaná a viem, že pôvodcom všetkého zla je môj manžel. Pripadá mi ako škodná zver. A navonok sa tvári ako svetý anjelik, aby si každý myslel, že je najlepší človek na svete.
Keď som konečne povedala jednej spriaznenej dušičke, ako dokáže ubližovať, jej prvé vyjadrenie bolo: Ja by som s ním už dávno nebola. A neverila vlastným ušiam, čo rozprávam.

Vieš, mám kámošku, ktorá sa rozviedla a tá verila, že ju v živote ešte niečo dobré čaká, ale ja po tých svojich nepekných skúsenostiach momentálne vôbec nič dobré neočakávam.

Pred asi šiestimi rokmi mi spolužiačka rozprávala o jej nefunkčnom manželstve, ako spolu nežijú a ako ju každý za to ľutuje. Ja som jej povedala, že ju neľutujem, ale že sa jej čudujem, že tak môže žiť. To bolo v nedeľu a v pondelok podala o rozvod a o mesiac boli rozvedení. Preto to neodkladaj, nečakaj na ľútosť okolia, ale konaj. Musíš nabrať odvahu a správnu dávku drzosti. Keď tú žiadosť podáš, uvidíš ako Ti odľahne. Hneď sa Ti bude ľahšie dýchať.

Ahoj Alica, nechce sa mi veriť čo to tu píšeš, ved na stretku v Hé si bola taká vyrovnaná, s nadšením si rozprávala o svojej dcérke a fakt sa zdalo, že si šťastná. Alebo sa mi len zdalo? Zdanie niekedy klame. Prečítala som si celú tému a je mi naozaj ľúto, že ťa to postretlo, na tvojom mieste by som neváhala a čím skôr sa rozviedla. Určite taká atraktívna, sebavedomá žena ako ty nájde v živote šťastie. Keby ste ju videli, my sme neverili, že má dospelé deti, vyzerá oveľa mladšie. Alicka, ja ti želám, aby si mala veľa síl bojovať a uvidíš po rozvode sa budeš cítiť ako slobodné vtáčatko. Pá pá.

Alica, nedá sa mi opätovne nezapojiť a vyhrešiť ťa! Ako môžeš myslieť na zničenie seba samej, máš predsa morálne povinnosti na tejto zemi, deti ťa budú potrebovať aj keď budú už dávno rodičmi dospelých detí! Nie dátum narodenia zodpovedá nášmu šťastiu alebo nešťastiu, ale život sám. Musíš sa vzchopiť, zdvihnúť hlavu a nepoddať sa psychickému teroru vyvíjaného zo strany partnera, inak sa vážne sama zničíš! Ak cítiš, že už je všetkého dosť, tak konaj, ale tak, aby si nezničila seba a svoju rodinu, ktorú tvoria tvoje deti a ty, nakoľko partner sa nechce prispôsobiť rodine, jeden musí z kola von.
Ale Alica nepoddávaj sa, ver mi, že môžu prísť ešte horšie dni, utri slzu, poteš dušu, prečítaj si dobrú knihu, pusť si hudbu, alebo choď na kávu s priateľkou, len nenič svoju dušu sebatýraním! Prosím ťa o to, viem o čom hovorím, nepoddaj sa ľútosti, lebo nie každá ľútosť je pre tento problém dobrá.
Zdvihni hlavu, kúp si niečo pre potešenie - i keď to bude len maličký izbový kvietok, venuj sa sama sebe a svojej rodine. Len sa neľutuj, lebo budeš trpieť ešte viac, no a bolesť duše je niekedy väčšia, ako bolesť tela.
Držím ti palce, aby si prekonala obe tieto bolesti, ale to musíš chcieť ty sama, nejatri si rany viac ako treba.
A ešte niečo, ak si veriaca, skús zájsť sama do chrámu Pána, sadni si v tichosti aj bez omše do lavice a rozjímaj nad životom. Pomáha to, viem, veď keby mohli kaplnky v nemocniciach kde som ležala rozprávať o ľudskej bolesti, samé by ti to navrhli. Posielam Ti vrúcne objatie s pocitom istoty, že priatelia existujú...

pred pár dňami som čítala niečo, čo sa hodí práve teraz a tak to tu prikladám, hoci vytrhnuté z kontextu:

2. Pokud vědomě i podvědomě toužíte po změně okolí, pak se Vám do cesty dostanou lidé, kteří vám pomohu tuto situaci řešit a změnu uskutečnit. Je jedno, zda je to změna podnikání, změna manžela/ky či partnera, změna bydlení atd. Rozhodli jste se a není tedy důvod, proč by vaše přání nemělo být vyslyšeno. V této chvíli přichází zamilování do někoho či něčeho jiného.
3. A poslední cesta je nejbolestivější. Nespokojenost nebudeme řešit, budeme nerozhodní. Vesmír nám předloží možnosti, ale nepůjdeme do toho, nejsme ochotni se rozhodnout. Máme strach z neznáma, máme strach ublížit těm kolem, znejistíme, nebo cokoliv jiného, co nejsme ochotni překonat a zůstaneme tam, kde jsme. Následuje nevrlost, nespokojenost, užírání se, nenávist k sobě nasměrovaná do okolí … Tato varianta ve výsledku je nejhorší a nejbolestivější pro celé okolí. Nakonec v horším případě zůstane člověk sám a málo kdy pochopí, co bylo touto pravou příčinou. Většinou se člověk ani nesnaží cokoliv zjistit (tím ale nechci říci, že kdo žije sám a opuštěn musí mít důvod právě v tomto).
tu le link na celý článok
http://www.duchovnispojeni.com/rozpravy/my/krize.php

Kukučka, keby sa tu dal dať bod, tak ho máš určite.

Prečo sa kalkulke čudujete, že má čierne myšlienky, veď oni neprišla za jeden deň, ale mnoho dní........ je normálne že nemá chuť žiť, nič ju nebaví. Ste na omyle ak si myslíte, že keď bude čítať knihu, alebo počúvať hudbu, že príde na iné myšlienky, veď ona bude nie čítať ale hľadieť do knihy a jej myseľ bude úplne niekde inde.......... je normálne že hľadá samu seba, zmysel svojho života, prečo treba žiť!! Kalkulka ty na to prídeš sama, pre seba treba žiť!! Choď do toho kostola, ja som bola tiež, plakala som tam hodinu, prosila som všemohúceho aby mi dal silu a pýtala som sa sama seba, " prečo mám zrovna ja takíto život" " prečo ja musím začínať odznova" A vieš na čo som prišla, Osud chcel aby som urobila zmeny vo svojom živote, nepočúvala som svoj vnútorný hlas a ten život do mňa strkal a skúšal (zdravie na nič, život na nič) ma pokiaľ vydržím. Pomôže ti len jedno, nie písať o svojom probléme, ale o ňom hovoriť nie s niekým z rodiny to je jednostranný pohľad, zájsť za sympatickou kamarátkou (spriaznenou dušou),ktorá ťa nebude ovplyvňovať, ale ťa len počúvať alebo za psychologičkou. Nebuď doma, choď von medzi ľudí a rozprávaj sa s každým koho stretneš, prehoď s nimi len pár slov.....lebo tvoj život pokiaľ chceš bude iný, hlavne budú iný priatelia....
Ja som bola presne ako ty, plakala som vo vlaku v autobuse v posteli...pýtala sa prečo......ukonči to prečo a začni niečo robiť, lebo vieš len dve veci sa dajú urobiť
1. Rob už s tým niečo, konaj.
alebo
2. Trp a nesťažuj sa

Ahoj Timka. Niektoré veci sa tolerujú, iné prehadzujú z pleca na plece a niektorými nezaťažujeme ľudí dookola. A už to pomaličky všetko dospelo do štádia, keď si hovorím - a dosť! A ešte niečo. To ako vyzeráš, vôbec nie je všetko a ani dôležité, vôbec to nie je zárukou šťastia. A niekedy aj príťažou.

Dadina, veru máš pravdu. Je to presne tak. Ale to 2. už robiť nebudem, len neviem odkedy.