Pochválim sa aj figovníkom mojich rodičov v BA. Takéto figy rodí. V popredí ten malý figovník bude môj, budúci rok si ho beriem.

Figy na dušičky.
Tak som dnes začal oberať dozrievajúce figy na našom strome. Obral som za 2 misky, cca 5 kg a minimálne ešte 2x toľko je na strome a snáď ešte dozrejú, ak neprídu mrazy. Zase manželka navarí lekvár, ako vlani.

Už mesiac každý víkend naoberám plnú misku sladkých fíg a ešte stále ich je plno na strome.

já zimujem takto figovník,lebo je už velmi velký

Figi z južného Slovenska.

A už nám dozreli prvé tohoročné figy. Chutia naozaj výborne.

Neodolala som a zohnala som si figovník aj ja. Dúfam budúci rok si pochutnám

a kazdy rok su taketo

Figa z našej záhrady minulý rok:

uz ich zopar bolo.

Ja osobne pokial som vonkajsie nezakryval tak nebol problem, problemy nastali az ked som ich prikryval a predcasne odokryl.
Myslim si, ze starsia rastlina sa dokaze skor vyrovnat s mrazom nezakryta ako ju schovavat.
V BA je viacej figovnikov, ktore nemaju zimnu ochranu a dosahuju slusnych velkosti, cize nevymrzaju uplne ku korenu...
Urcite je dolezite kde su zasadene a ci zo severu maju ochranu, co napr. u figovnikov z Dlhych dielov je, ze su chranene panelakom a z druhej strany tenisovymi kurtmi.
Ja osobne mam mlade rastliny a zakorenene odrezky v kybloch a kochlikoch v nevykurovanom sklenniku a nijako zvlast ich nebalim ani nezakryvam cize ich nechavam chranene len sklom.
Myslim si, ze je dolezite u volne zasadenych chranenych rastlinach, aby sa na jar nedostal roztapajuci sneh stekajuci pomedzi haluze, lebo pri nocnom primrznuti v zahyboch primrzne a to je najcastejsi problem zamrzania figovnikov.

Stačí aj Piešťanský..

už oberám úrodu. Prvé nasadené plody už dozrievajú a tie ostatné neskôr nahodené snáď do jesene stihnú tiež.

U mna uz prva varka u viackrat plodiacich obrata, tak coskoro cakam druhu urodu... Jednorazovky uz tiez zacali niektore dozrievat a ked bude pocasie do oktobra tak snad ak neopadnu dozru vsetky co maju nasadene plody :-)

Pestovanie figovníka

Figovník ako subtropický ovocný ker sa pestuje na južnom Slovensku už niekoľko storočí. Rástol vo vinohradoch, kde ho vysádzali do voľnej pôdy. Dnes ho s obľubou pestujú v záhradkách na mieste chránenom pred mrazivými vetrami. V chladnejších oblastiach Slovenska sa osvedčilo kontajnerové pestovanie s prenášaním pred zimou do interiéru.

Rod Ficus s jeho asi 700 druhmi sa radí do čeľade morušovitých, ktoré rastú ako stromy, kry alebo liany. Rastliny obsahujú biely lepkavý latex, ktorého súčasťou je aj kaučuk. Na pokožku pôsobí dráždivo. Ficus carica sa zo svojej domoviny Ázie rozšíril takmer do všetkých subtropických oblastí sveta. Plantážnicky sa pestuje pre výživné a chutné plody. Na miestnych trhoch sa figy predávajú čerstvé i sušené. Čerstvé obsahujú asi dvadsaťpäť percent cukrov, sušením sa cukornatosť zvýši až na päťdesiat percent. Potom sa dajú dlhodobo skladovať.

Figovník je opadavý ker. U nás sa pestujú aklimatizované partenokarpické odrody, ktoré dorastajú do výšky dva až tri metre. Plody vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez zjavného kvitnutia. V závislosti od mikroklimatických podmienok dozrievajú približne o tri mesiace, čiže od polovice augusta do jesene. Vývin plodov z letnej rastovej fázy sa na jeseň zastaví a v priebehu zimy zmrznú. Na rastlinách pestovaných v kontajneroch dozrievajú dve úrody.

Výsadba a pestovanie
Do voľnej pôdy vysádzame aspoň dvojročné rastliny, pretože v prvom roku po rozmnožení nemusí byť drevo dostatočne vyzreté a po zimných mrazoch by rastlina mohla uhynúť. Dospelý figovník vydrží bez poškodenia mrazy do –15 °C. pri silnejších omrznú konce výhonkov, čo však rastline neuškodí. Počas tuhých zím a na nechránenom stanovišti vymŕzajú figovníky až po zem. V nasledujúcom roku vypučia od koreňa a o rok neskôr znovu rodia. Boli však aj také zimy, kedy nasadené plody prezimovali a na jar pokračovali v raste.

Pretože figovníku vyhovuje slnečná a výhrevná poloha, vysadíme ho na miesto chránené od vetrov, napríklad k južnému múru. Slnečný úpal mu neškodí. Do vykopanej jamy štyridsať krát štyridsať centimetrov rozhodíme tridsať gramov Cereritu alebo iného, pomaly rozpustného hnojiva. Rastlinu môžeme vysadiť o desať až dvadsať centimetrov hlbšie, ako rástla v kontajneri. Tak bude chránená najmä v prvom roku pred možným zmrznutím. Preventívne môžeme figovník chrániť pred silnými mrazmi tak, že aspoň do polovice výšky ho zakryjeme čečinou alebo iným suchým rastlinným materiálom.

Figovník pestovaný v kontajneri presádzame prvých päť rokov vždy na jar. Použijeme zmes záhradnej pôdy, kompostu a piesku v pomere asi 2:1:0,5, ktorá má mať neutrálnu reakciu. Na liter substrátu pridáme zásobné hnojivo – dva gramy Cereritu, NPK alebo podobné hnojivo. V ďalších rokoch presádzame v troch až štvorročných intervaloch. Pritom nemusíme použiť vždy väčší kontajner, ale časť koreňov aj so zeminou po celom obvode odrežeme a do rovnako veľkého kontajneru doplníme čerstvú zeminu. Prihnojujeme každoročne na jeseň zapracovaním do pôdy pod celou korunou päť až desať kilogramov maštaľného hnoja, prípadne pomaly rozpustného granulovaného hnojiva. Rastlinu pestovanú v kontajneri môžeme prihnojovať každé dva týždne až do augusta tekutou hnojivou zálievkou, napríklad 0,2% roztokom Harmavitu.

Figovník s nasadenými plodmi môže následkom nedostatku vlahy plody zhodiť. Rastlinu v kontajneri zalievame až po miernom presušení povrchu zeminy. Škodí mu aj dlhodobo rozbahnená pôda. Rastlinu vo voľnej pôde zalievame do augusta počas rastu plodov len pri nedostatku dažďov. Pri dlhodobo premokrenej zemine v čase dozrievania plodov tieto praskajú.

Rez
Rezom docielime požadovanú veľkosť i tvar rastliny a predovšetkým pravidelnú úrodu. Figovník znáša rez veľmi dobre a následne bohato rozkonáruje. Nerezané rastliny majú riedke a príliš dlhé prírastky a až v neskorších rokoch sa tvoria kratšie. Preto v prvom roku po rozmnožení skrátime v predjarí hlavný výhonok na päť až šesť púčikov. Rastlina sa rozkonári a budeme ju pestovať s tromi až piatimi hlavnými kmienikmi vo forme kra. Pestovanie s jedným kmienikom je obtiažne. Bočné výhonky skracujeme na tri až päť púčikov, odstraňujeme kolmé konkurenčné, križujúce a dovnútra korunky rastúce konáriky. Rastlinu v kontajneri môžeme rezať rovnako, ale pre udržanie menšieho vzrastu a bohatej rodivosti je vhodný nasledovný rez, ktorý vykonávame až po výchovnom reze: na konárikoch s vyrastajúcimi plodmi odstránime – vylúpneme terminálny a všetky bočné púčiky okrem dvoch spodných. Po zobratí úrody tieto odrodené konáriky odrežeme. Medzičasom z dvoch spodných púčikov vyrástli nové konáriky s plodmi, ktoré zrežeme počas rastu za tretím až štvrtým plodom. Na jar jeden z dvoch konárikov odstránime a druhý skrátime na jeden až dva púčiky. Celý cyklus rezu môžeme každoročne opakovať.

Rozmnožovanie
Figovník rozmnožujeme zakorenením odrezkov. V januári, keď je teplota nad 0 °C, narežeme výhonky, z ktorých na odrezky použijeme strednú časť hrubú desať až pätnásť milimetrov. Odrezky upravíme na dĺžku desať až pätnásť centimetrov s tromi až štyrmi púčikmi. Nemali by ešte roniť latex. Rezné rany necháme zasušiť asi dva dni pri teplote okolo 10 °C a ošetríme ich fungicídnym prípravkom proti plesni, prípadne ich môžeme zasypať práškovým stimulátorom. Odrezky napicháme až po vrchný púčik do zmesi agroperlitu, hrubého piesku a odkyslenej rašeliny. Umiestnime ich do miestnosti s teplotou 20 až 25 °C a substrát udržujeme mierne vlhký. Do štyroch až šesť týždňov zakorenia. V priebehu ďalšieho mesiaca ich rozsádzame veľmi opatrne, pretože mladé korene sú veľmi krehké. Po presadení pestujeme rastliny v polotieni a postupne ich privykáme na priame slnko.

Choroby a škodcovia
Chorobami u nás figovníky netrpia. V nevetranom skleníku sa občas môžu na mladých rastlinách objaviť molice. Na praskajúcich plodoch môžu škodiť mravce a osy, ktoré láka sladká vôňa dužiny.

Ak chcete mať figovník pekný a pritom skladný, tak by som nestrihal raz za rok radikálne, pretože sa tak pripravujete o tú najdôležitejšiu prvú úrodu, ale radšej začtipovať za zelena v lete za každým 4 listom napríklad. Takto vypestujete kompaktný krček ktorý nebude nadrozmerný a pritom nebudete mať metlu s asi metrovými výhonmi ktoré navyše urobia len druhú úrodu, ktorá nemusí pri každej odrode v našich podmienkach aj dozrieť.

Dozrievajú..

Teplo nie. Radšej tu pivnicu a 8. Najlepšie by bolo niečo okolo 5°C. Ja zimujem v garáži,kde občas pekne mrzne ,ale keď má byť vonku viac ako -15 tak prenášam z garáže do pivnice a keď sa "oteplí tak šup späť do garáže .V sklenníku som zimoval tak,že som ich zahádzal listím a prežili.Tento rok ich nechám v sklenníku "nech sa otužujú. Zahádžem niečím,aby ich zimné slnko
nezabilo.Podľa zdrojov na nete by mali vydržať v pohode -12

a s korenmi nerobime nic...mavame ich v takych 20litrovych vedrach.

Ja korenovy bal nenarusam, iba vyklopim von z mensieho a doplnim do vacsieho novu hlinu alebo kompost...

Tento rok som korene nedávala do pivnice, ale zostali vonku a keďže máme záhradu otvorenú do polí na sever tak moje figy vyzerajú teraz takto. Dve sú figy a jedno je hurmikaki. Uvidím na jar, či som to s tou ochranou neprehnala, ale dali sa našťastie pekne zložiť a stiahnuť konáre. Vyzerajú ako strašiaky v záhrade., nech susedia rozmýšľajú čo to je.