Minulotýždňové úlovky (z 9. a 10.8.) sme sušili na sitách na povale a celkom im to šlo, ale tento víkend dokázal, že neschli dostatočne rýchlo, lebo sme sa s manželom zastavili u dcérinej švagrinej na chate a opäť šli na huby (keď už tak rastú, bol by hriech to nevyužiť
) - a opäť sme našlííííí
. Takže tie temer usušené dubáčiky sme zniesli z povaly do kuchyne a keďže sme potrebovali tie sitá, manžel huby dosušil na site teplovzdušnou pištoľou
.
A ako teda vyzerala hubačka tento víkend? Keď sme na tú chatu
večer o šiestej prišli, známi práve končili krájanie húb z dopoludňajšieho pochodu do lesa. Výsledok - zbierali šiesti - bol 11 plných sít už nakrájaných dubákov! (Fotky várka 1.) A že všetko našli len v blízkom okolí chaty. Keď to manžel videl, namieril si to do auta, okamžite si prezul botasky, hodil mi kľúče na stôl, aby som vybalila tašky a už ho nebolo - dcéra za ním musela volať, nech ju počká, že pôjde s ním, lebo bola celá nadšená, že ráno aj ona našla spústu dubákov (inak je po mne, nešťastnica, ako to ja volám "huboslepá"
)... ) Kým som sa ja tam chvíľu poobzerala a pofotila okolie chaty, tí moji už boli späť - s 3 vedrami dubákov a kozákov a kuriatok
. Celý večer to tam potom krájali a ukladali na sito (foto várka 2). No a v nedeľu ráno im to opäť nedalo a vybrali sa znova, tak som sa k nim pripojila aj ja a dobre som urobila - našli sme 93 dubákov (foto várka 3), za vedro kuriatok a ešte aj kozáky, ktoré som hneď tam aj urobila na obed s vajcom a najedli sme sa všetci ôsmi. A ja som našla svoj kapitálny dubák - odvážili mi ho tam na chate a mal 91 dag! Na chalupe sme potom museli rýchlo dosúšať tie huby z minulého týždňa, aby sme mali sitá, vonku lialo a vzduch bol mokrý, tak môj muž-kutil vymyslel už spomínaný spôsob sušenia teplovzdušnou pištoľou, uloženou pod sitami na zemi. Ale napokon sme aj tie nové huby dali na povalu - keď svieti slnko, je tam horúco, tak snáď sa nám tam neskazia a rýchlo sa usušia...