to ma ideš skúšať,alebo chceš poradiť?

.

iriska, budes sa musieť sama vysporiadať s tým, že kopírujem príspevky a doplnam do nich odpovede. ja to tak totiž chcem.

Dobrá správa Tanče. Národ je zdravý. Nech ma neštvú tí v preplnených ambulanciách psychológov, psychoterapeutov, psychiatrov. To že by boli hypochondri???. Radšej si mi len zostaneme pri tomto " nebezpečnom " S.

lebo mnohym nestaci zarabat, ale musia citit ako ich ini uctievaju. Určite aj pre teba je motivujúce cítiť vďačnosť tých zvieratiek, čiže podobné len v ružovom.

Uz som nechcela reagovat, lebo to nema zmysel, ale na toto musim : velmi uhodeny nazor. Absolutne, podla zdraveho rozumu, sa tvoja poznamka nehodi za moj citat. Vdacnost a uctievanie su celkom rozdielne pojmy a Farby.

Ja mám vdačnosť aj uctievanie v ružovom (síce momentálne mám žltý, ale to neva)
S ostatným čo som ti napísala v ružovom súhlasíš? Či apriori nie?


a čo je zdravý rozum? Ja ho mám ešte stále chorý, ale hlavne že mi je už veselo.

čo nebezpečnom! je to Vírus! Ináč najnovšie ho voláme "doktor hombík" (nehovorí gombík ale honbík, hranule, sodoma -homora, funhuje....) už skladám slovník, bude na webe.

kukučka, danila, baby odkiaľ ste? Pridite 21.9. na kurz do Bojníc.-aj ostatné príbuzné.Zbera sa dobrá parta a Savčo ma narodky. kuknite si web!

Tanče toto je Savčenko

Ďakujem za milé hodnotenie, dúfam, že som stúpla v Tvojom rebríčku
Ja som obyčajná nula (teda moja krvná skupina), alebo žeby "O"?
Ďakujem za pozvanie, ale určite neprídem. Ale ak bude "obyčajné" poraďácke stretko, tak sa veľmi rada pridám
Hlásim, že ja som pridaná už od začiatku

tanče
ja debatujem a rada spoznávam názory iných v týchto citlivých témach - napr. táto o strachu - podvedomý strach je prvotnou príčinou každého neuspechu v akomkoľvek aspekte života - čo ty na to?

Ola, veď ja som tiež "O" Rh pozit.!

detto

súhlasím že akýkoľvek strach je štartom k neúspechu. Môžem ti napísať ako to vnímam ja. Savčo by ti to určite objasnil trefnejšie, má úžasný slovný potenciál a je profík. Takže: je treba si uvedomiť, že akýkoľvek strach, obavy, a vlastne aj všetky ostatné pocity,emócie pramenia z nás. Nie je to okolie, ako sa hovorí že: mám strach z toho človeka, mám strach s tej udalosti, ...nie tie záležitosti sú zdrojom nášho strachu ale naše vnútro, naša nestbilita. Toto uvedomie vedie k tomu, aby sa človek mal sám seba rád, stotožňoval sa sám so sebou, ale tak aby bol v harmónii so svojim vnútorným JA, čo znamená byť v harmónii s vesmírom), ktoré je vžedy krásne, milé, dobré, spravodlivé. To čo prezentujeme my navonok, nie je totožné s našim JA. Takže ak sa dopracuješ k tovojmu JA, pochopíš a pocítiš, že žiaden strach mať nemusíš, Budeš konať veľmi prirodzene, udalosti sa ti budú diať samé od seba, postačí len tvoja myšlienka a budeš sa čudovať že sa ti plní čo si si len pomyslela. Na to potrebuješ byť ale otvorená (Ak nie si priaznivec duchovna, tak potom bude ťažká debata o tomto., ale pozor nejde o nejaké uletené duchovno a ezoteriku)
Ďalšou vecou je, že strach, obavy, emócie pramenia buď z našej minulosti alebo budúcnosti. čž z toho, čo buď už nezmeníme alebo ešte nevieme ako sa udeje. A to je tá podstata žiť TERAZ a TU, v tomto momente. Skús si uvedomovať momentálne tvoje prežívanie, či si s tým nespokojná, každý jeden tvoj moment. A skús si to porovnať s prežívaním, keď sa vŕtaš, spomínaš na minulosť, alebo si v hlave programuješ, čo sa udeje, ako sa kto zachová keď spravíš to alebo ono.... Uvedom si tvoje vnútorné monológy a dialógy v hlave, ktoré sa tiež už buĎ udiali, alebo sa majú udiať, ale väčšinou sa udejú úplne inak. Okrem toho že je to strata tvojho potenciálu, tvojej energie, Je to to , čo nás drží v okovách a nedovolí šťastne žiť = p r e ž í v a ť každý okamih.
Ako sa dá cítiť svoje JA? V meditácii, dosiahnutí bezmyšlienkového stavu a udržiavanie ho (okrem času, kedy potrebuješ skutočne riešiť, rozmýšľať a mozog použiť) Uvedomovanie si seba samého. Vtedy to príde. Obleje ťa úžasné vnútorné teplo a láska a vtedy miluješ seba a celý svet bezhranične.....a ak sa ti to podarí vypestovať tak, že ho udržíš aj v bežnom tvojom existovaní, .... to je už ale dosť vysoké štádium, staneš sa tiež jednou zo šťasných, bez ohľadu na to čo sa deje okolo teba.
Že je to sebecké? Je to návod, technológia, ktorú keby si uvedomil každý a každý to praktizoval, tak by zmizli pojmy sebeckosť, nenávisť, žiarlivosť, poníženie, urážky,.... a o to ide.

Stretli sme sa s jedným chalanom, čo 14 rokov žije v komunite Šri Chinmoya vo švajčiarsku a debtili sme sním. POhľad do jeho očí ma fascinoval, nikdy na ten kukuč nezabudnem. V momente som vedela, že nie je v našom bežnom stave, a hneď som sa ho spýtala či je v medidatívnom stave. Potvrdil mi to, a na otázku či medituje 24 hodín odpovedal, že aj 36 ak sa dostane do inej dimenzie. TEn pohľad bol tak naplňujúci, cítila som ako ten jeho vnútorný kľud prechádza do mňa, hľadeli sme si uprene do očí a pritom normálne debatovali. Skús bežne niekomu zahľadieť uprene do očí a debatovať, nevydržíš buď ty alebo on. Niektoré naše "civilné" otázky vôbec nedokázal zodpovedať. napr. "aký je tvoj rebríček hodnôt? " On ho jednoducho nemá. prezradil nám jeho vek, mal 36 rokov a vyzeral na 25. čistý duch = krásne telo.
pá

vy sa máte 0 pozitívne, ale čo ja nula negatívna

hanelie, veľkú pravdu si poveda.
Podľa mňa sú len dve skutočne veľké emócie: láska a strach.

jožka,
môže byť - hlavne, že si pozitivistka v živote

alebo dve skupiny ľudí, jedna čo lásku dávajú a druhá, čo lásku potrebujú

Hmmm..., a tí čo lásku dávajú, tak myslíš, že ju aj nepotrebujú. Ak môžem hovoriť za seba, tak chcem lásku aj dávať, ale zároveň jej aj veľa potrebujem (nemyslím teraz len lásku ženy k mužovi alebo naopak). Takže neviem, či sa to v tomto prípade dá deliť na skupiny

Možno by sa dalo povedať, že ten kto lásku nedostal /v detstve/, nevie ju ani dávať. Asi to neplatí všeobecne ale mám jednu príbuznú, na ktorú to veľmi sedí. Keď mala 6 rokov, jej matka spáchala samovraždu a potom ju vychovávala macocha. Od nej nedostala žiadnu lásku. Keď vyrástla, veľmi skoro sa vydala /dnes je už 2x rozvedená/ a práve v čase, keď sa prvý krát rozvádzala, odišla pracovať mimo SR a nechala tu 2 malé deti u opatrovateľky. Veľmi som ju vtedy odsudzovala, vedela som ako ju deti potrebujú. Vtedy mi povedala, že lásku nedostala, tak ju nevie ani dávať.
Pochopila som až časom, že ešte stále hľadá tú lásku, o ktorú bola ochudobnená ako dieťa... Čím som staršia, tým viac som presvedčená, že všetko si nesieme z detstva. Asi som sa dostala

Možno sa mala pokúsiť prijímať lásku od svojich detí a potom by sa naučila lásku aj dávať.
Áno, veľa si toho nesieme z detsva alebo z doby, keď sme ešte len boli v maminom brušku, ale veľa si toho prinášame z minulých životov (môžete súhlasiť - nemusíte), je to môj názor a poznanie.

A keď sme pri tej láske, budem vám citovať veršíky z jednej knižočky:

Láska jediný čistý zdroj
v nej nájdeš pokoj svoj .

Láska je zbraň Ducha,
nebojuje, ale víťazí.