ahoj
poradím Ti jedno - zbavte sa jej
teraz ale vážne...my sme mali doma tiež maminých rodičov...síce nie po porážke, ale tiež nevládnych na posteli...bolo to úúúplne strašné...viem že nikdy viac to nechcem zažiť
starká tiež vykrikovala, nadávala, preklínala, a keď začala vykrikovať že ju chceme zabiť, tak sme mali toho už akurát dosť...išli sme k lekárovi s prosbami aj vyhrážkami, aby ju umiestnil na geriatrickom oddelení v normálnej nemocnici...asi s Božou pomocou sa to podarilo...tam robila taký cirkus, že v momente volali psychiatra, ktorý ju umiestnil do ústavu...tam pobudla pár mesiacov, až kým v spánku neumrela...
Chodili sme ju navštevovať, nosili čo bolo treba, plus to čo mala rada...hlavne sladkosti :-)...
Nesmieš to brať tak že ste neschopný sa postarať, alebo že ju odložíte...porozmýšľaj nad tým, že aj keď sa o ňu staráte, vôbec jej nepomáhate...zrejme aj ona potrebuje odbornú pomoc...alebo vám to robí naschvál aby ste ju niekam dali a mali od nej pokoj...tak či tak...týmto vykrikovaním, a tým že ste nevyspatí a podráždení, ničíte si vlastnú rodinu...stojí to za to?
viem že je to mama...ale ani rodičia nemajú právo ničiť deťom život

pracujem na tom, aby ju niekde zobrali, včera som akurát vybavila geriatriu, ale zoberú ju až od 13,10. dovtedy to bude horor.Ďakujem ti za takú priamu odpoveď, viem že si to všetci myslia ale nikto mi to takto priamo ešte nepovedal. My s manželom si to myslíme od začiatku, že ju treba niekam dať, lebo sa nám rozpadne všetko, urobila by som všetko, aby bola spokojná, ale toto je už cielené vydieranie, ak jej vyhoviem, tak je ticho, tak 10 minút a potom chce zas niečo iné.Tiež si myslím, že jej vôbec nepomaháme, škodíme sebe i jej. Nuž vydržíme ešte skoro dva týždne a potom nám hádam na tej geriatrii nejako pomôžu.
Ďakujem

Najskôr si treba odpovedať na otázku, či mamina mala takéto povahové vlastnosti a správanie pred náhlou cievnou príhodou. Ak nie, tak jej správanie je zmenené práve poškodením mozgu. Nemyslím si, že z jej strany ide o cielené vydieranie, je chorá. Tebe môže pripadať, že všetkému rozumie, že je zámerne zlá, že vás zneužíva. Ale nie je to tak. Má poškodený mozog. Ak nemôžete zabezpečiť starostlivosť o ňu vy, čo verím je veľmi zložité, treba hľadať iné riešenie. Oslov opatrovateľskú službu. Cez deň sa môže o ňu starať opatrovateľka. Na noc zabezpečiť psychofarmaká. Píšeš, že lieky na spanie neúčinkujú. Možno ani nemôžu, neviete aká časť mozgu je poškodená a na koľko percent. Určite vyhľadať lekára a poradiť sa.

Ešte k uvedenému doplním, že tento stav, aj keď z krátkeho popisu, je spôsobený zmenami po cievnej príhode, takýto stav sa dá označiť ako akútny, preto bude dobré čo najskôr navštíviť obvodného lekára a vyžiadať si odporučenie na psychiatrické vyšetrenie, psychiater zváži, či sa to dá zvládnuť ambulantne alebo hospitalizáciou na psychiatrii. Tieto stavy sa dajú zvládať liekmi, ktoré eliminujú poruchy správania. Keďže ide o stav, ktorý vyžaduje starostlivosť, skúste sa informovať na soc.úrade mesta, príp.v opatrovateľských agentúrach alebo na charite o možnostiach aspoň na pár hodín k nej mať opatrovateľku.

skúste chlapci zlatí toto prežiť, a potom rozdávajte zlaté rady
takže fakty - keby bol po porážke poškodený mozog takýmto spôsobom, lekár by HNEĎ odporučil ústavnú liečbu
- pokiaľ chceš dostať niekoho na psychiatrické vyšetrenie, musí ten človek s tým súhlasiť...chcem vidieť ako by s takýmto niečím súhlasila agresívna maminka
- pokiaľ by aj súhlasila...je ochrnutá na jednu stranu a tým pádom neschopná ísť k lekárovi...treba ju tam dopraviť...sú to ďalšie komplikácie...sanitka od obvodného nie je vždy k dispozícii
- opatrovateľku dajú na 4 hodiny s červeného kríža...čo je úúúplne nepostačujúce...plus je cudzia osoba sama v celom dome...a je to len na chabé 4 hodiny
- opatrovateľské služby sú neskutočne drahé a nie každý na to má...opatrovateľka pri posteli nevyrieši krik ozývajúci sa z postele

no a nakoniec...prečo si mamku nechať doma, platiť jej cez deň opatrovateľku a na noc ju pchať liekmi, popritom mať doma stres..., keď to isté poriešia aj v nemocnici, plus jej poskytnú odbornú pomoc

Never tomu Poznám to z vlastnej skúsenosti. Opatrovala som moju mamu. Keď prišla lekárka, alebo niekto cudzí, tak bola ako kedy sa nemala ani večera dožiť. Ale keď sa za nimi zatvorili dvere, hmmm, výdrž mala obdivuhodnú. Presne vedela, čo si môže pred kým dovoliť. A toto, čo robí táto pani, je veru cielené. A presne!

Ja som odpovedala z medicínskeho hľadiska. Nehodnotila som, či sa to dá vydržať, či strčiť maminu do ústavu. Tu si musí každý odpovedať sám.
Viem, čo je to opatrovať takého človeka. Prežila som to. Viem koľko pokory vyžaduje vydržať, ak sa opatrovaný pomočí aj pos... a ešte sa smeje do tváre, že ho musíte umývať. Keď vás depce, terorizuje.

Takže ešte raz. Od druhej NCP uplynulo málo času, aby sa dalo posúdiť, či robí naschvál alebo nie. Stále je to akútny stav a treba spolupracovať s lekármi. Psychiatrické vyšetrenie a rehabilitácia bude nevyhnutnosťou. Treba si tiež dať pozor, aby lieky na podporu obnovy mozgových buniek neboli podávané k večeru a večer. Môžu spôsobovať nespavosť, lebo aktivizujú mozgovú činnosť. Napr.Nootropil.
K ostatnému sa nevyjadrujem.

prežívam to denne, pracujem na psychiatrickom oddelení, a preto viem, že také stavy sa dajú zvládnuť, na geriatrii, či psychiatrii predsa tí ľudia nevykrikujú celé dni a noci, pretože ten stav sa dá upraviť. K ostatným veciam sa vyjadrím, ak ich za problematické uvedie zakladateľ otázky.

ani ja by som neverila, že sa to nedá zvládnuť doma, ale keď to sama zažívam, tak vám poviem je to zlé. Mama bola pred porážkou samostatná, všetko si urobila sama, ale aj tak bola panovačná a ja som jej vyhovela, veď boli sme spolu len cez víkendy, tak prečo by som jej nevyhovela.Ja viem, že je tam aj poškodenie mozgu . veď keby som si to neuvedomovala, tak sa zbláznim a teraz robím vlastne všetko preto, aby ju vyšetrili /aj keď bola v nemocnici a tam nepovedali o poškodení mozgu nič/. Keď bola v nemocnici, tak tam tiež celé noci vykrikovala,sama mi povedala, že ju museli dať na izolačku, aby nerušila iných pacientov.
A viete ono sa to ľahko povie, treba mať trpezlivosť. Viem o čom hovorím, lebo od marca som mala takúto na lôžko pripútanú svokru, ktorú sme s mužom tiež opatrovali, neboli ochrnutá, ale bola nepohyblivá, viac ako moja mama a ešte mala k tomu aj bolesti,ale nikdy nás nebuzerovala, všetko prijala ,čo sme jej dali, starali sme sa o ňu tri mesiace ale takú únavu, ako pri mojej mame sme nezažili.
Viem, všetko si to musím vyrišiť sama, ale potrebovala som to aspoň niekomu povedať.

Poškodenie mozgu sa veľakrát prejaví práve tým, že sa zvýraznia negatívne vlastnosti v osobnosti človeka. Kým zdraví človek vie alebo sa naučí ich ovládať, filtrovať a navonok idú tie prejavy prefiltrované, poškodenie mozgu zruší práve tie filtre a ovládacie schopnosti. Sú ľudia, ktorí si uvedomujú, že sú otravní, výbušní, agresívny a v svetlých chvíľach si to aj priznajú, nemajú však schopnosť ovládať tieto prejavy. Iní sú postihnutí tak, že si tieto prejavy ani neuvedomujú a nedokážu sami seba kriticky hodnotiť. Odceňujem Tvoju ochotu starať sa o mamu, prajem veľa síl.

Plne súhlasím.
Bohužiaľ a vzhľadom ku veku pacientky by som nevylúčila aj spustenie nejakej poruchy - bludového charakteru- vzhľaom ku tomu, čo udávaš , že si vymýšľa.
Ak nepomáhajú žiadne lieky na spanie- kedy spí? Niekedy si predsa oddýchnuť musí? Nemá obrátený režim?
Určite by si mohla zájsť za nejakým psychiatrom- aspoň konzultovať stav.
Držím palce a prajem veľa trpezlivosti.

uprimne by mohol pomôcť psychiater, vie predpísať antidepresíva čo vedia ludi ukludniť na tolko,že stale len spia. najlepšie je sa porozprávať s ošetrujúcim lekárom. ale odporúčam toho psychiatra.alebo ju dať do nejakeho domova sociálnych služieb kde sa o nu postaraju.nič ine mu nenapadá.

som len dcéra, ktorá sa snaží tej svojej mame pomôcť, ale nejde to, nemám samaritánske sklony, neviem byť milá k človeku /aj keď je to moja mama/, ktorý má sústavne ovláda, len preto, že som jej dieťa, ktoré je povinné sa o ňu postarať. Ano, ale aj ten druhý musí byť prístupný a nie len ja, ja, ja som chorá a ty musíš. Máme za sebou krásnu noc boli sme hore asi 9x a prečo?
Bolo ju treba prikryť (bola prikytá/, potrebovala na WC, šli sme s ňou, nič sa nedialo,bolo ju treba otočiť, otočili sme /aj keď to dokáže sama/ smadná som/ fľašku s vodou má na dosah, je tu tma - zasvietili sme malú lampičku, ktorá by ju nerušila, o chvíľu zhasni, nomôžem spať, tak zhasneme a tak dookolo do rána.
Prepáčte, že sa takto žalujem, ale som s nervami na konci, už som síce vybavila pobyt na geriatrii ale až od polovice októbra, dovtedy musím vydržať a čo bude potom ...
Ďakujem aspoň za "vypočutie"

Tak som vybavila vyšetrenie na psychiatrii ale až 13.10. a zároveň hospitálizáciu, to máme ešte skoro dva rušné týždne, teda má predpísané nejaké lieky, ale neviem, už sme mali aspoň trojaké lieky na spanie a nepomáhalo. Prpadá mi ako môj syn, keď bol bábetko, každé tri hodiny bol hore, tak aj moja mama.
Ináč ďakujem za všetky vaše názory.

Myslím, že je to už na dobrej ceste, len treba vydržať. Za tie 2 týždne hospitalizácie ju dajú snáď ako tak do poriadku. Psychiater Vám povie ako je na tom a podľa toho sa zariadite. Ak by to nebolo zvládnuteľné budete musieť vymyslieť iné riešenie, lebo ochorieš aj Ty. Prajem veľa trpezlivosti.

držím palce aby to dobre dopadlo,naozaj psychiatri vedia v tomto pomôcť aj môjho priatela babka bola thaka si vymýšlala a neviem čo a od kedy je pod dohladom psychiatra je s nou pokoj.a viem to tiež zo skúsenosti z praxe z nemocnice,že vedia pomôcť. držím palce a pevné nervy

[quote=helas;833850]Tak som vybavila vyšetrenie na psychiatrii ale až 13.10. a zároveň hospitálizáciu, to máme ešte skoro dva rušné týždne, teda má predpísané nejaké lieky, ale neviem, už sme mali aspoň trojaké lieky na spanie a nepomáhalo. Prpadá mi ako môj syn, keď bol bábetko, každé tri hodiny bol hore, tak aj moja mama.

Žiaľ je to tak, v niektorých prípadoch sa zo starých ľudí stávajú bábätká.
Ja stále hovorím, že je veľké umenie a šťastie od Boha, ak človek prežije starobu pri plnom vedomí a v relatívnom zdraví. Tiež som rok bývala so svojím 85-ročným dedkom /zlatý človek/, ale keď vážne ochorel mal podobné maniere.

Taksom tu zase,totálne zničená s nervami na konci, a nie len ja, môj muž a môj syn detto.K tomu všetkému oni ešte chodia ráno do práce.Včera mala moja mama ďalšiu príhodu, ale bolo to len také ľahké, lekár z pohotovosti dokonca povedal, že žiadnu chybu nenašiel, dali jej injekciu a zdalo sa, že je všetko v poriadku. Ale tá noc, my sme vôbec nespali, celú noc v kuse, možno s 20 min. prestávkami vykrikovala, že je smadna, dali sme jej napiť, že nie prikrytá /bola až po uši/, potom rozhadzala celú posteľ až ležala len na tom dreve, všetko vyhádzala zo skriniek, ktoré sú nad jej posteľou. Je 12.30 a ona kričí stále.
Prepáčte, ale aspoň som to niekomu povedala.

Poruchy správania a akútne zhoršený stav je dôvodom na neodkladné vyšetrenie, nemá význam čakať na objednaný termín, treba rovno ísť na psychiatrickú ambulanciu s tým, že je to akútny stav, včera tam bola aj pohotovosť a treba to riešiť, nenechajte sa odbiť.

Krásne dobré ráno,
pre mňa naozaj krásne, lebo moja mama spala celú noc, bez jediného vyrušenia/dokonca spí aj teraz/, lekár jej včera predpísal tabletky na spanie
Lexaurin a zdá sa zabrali. Myslím, že keď sa aj ona normálne vyspí nebude taká nervózna. Viete ono to nebol obrátený režim, že cez deň spím a v noci sa mi samozrejme nechce. Ono to bolo nonstop 24 hodín.Moji chlapci dnes odchádzali do práce šťastní, vyspali sa. Syn mi hovorí, vidíš mami ako málo stačí ku šťiastiu, nám stačilo, že babka spala a my máme krásny deň aj keby prišiel uragán.
Ďakujem vám za podporu a záujem reagovať na moje sťažnosti.
V pondelok ideme na rehabilitáciu a uvidíme čo ďalej.
Ďakujem