Neviem, či sa mýlim, ale Renduša to píše z pozície učiteľky, či nie?

Dobrý postreh, ale to na podstate veci predsa nič nemení;

Ale mení, lebo sa pýtala na tento problém ako učiteľka .Mne tu bolo vytknuté, že som len na halušky, tak som si prečítala jej otázku a pozrela profil a opravila slovo mamička na učiteľka. A , že je učivo predimenzované, to tu nevyriešime.Ešte dodávam, že sarkazmus bol na mieste.Diktáty sú v učebnici, sú na výber aj odinakiaľ, ale musia spĺňať určité pravidlá, ktoré by mal učiteľ poznať , keď si chce sám diktát vytvoriť.

Prepáč vierkamaria, ale aj keď sa bavíme v tej istej téme a o tej istej otázke zadávateľky (z obsahu položenej otázky je jedno či je to učiteľka, rodič, alebo oboje naraz) mám pocit, že každý z nás dvoch hovorí o niečom inom. Myslím, že renduša dostala na svoju otázku dosť odpovedí, z ktorých si môže vybrať to najlepšie a z mojej strany už nie je čo riešiť; Prajem všetkým príjemný zvyšok noci a pekné prebudenie sa do víkendového rána.

Cloe, namôjdušu som bola v tom, že Renduša píše ako mamička..., asi som pri čítaní príspevkov bola nepozorná, čím sa ospravedlňujem ostatným prispievateľkám, Rendušiným kolegyniam a spochybnila som vecnosť k téme.

Aby som však odľahčila trošku, tak poviem za seba... Som rada, že doma máme prvý stupeň dávno za sebou.
Keď si matne spomeniem, tak slovenčina nás ani veľmi netrápila, ale prírodoveda a vlastiveda v treťom ročníku, to nás trápilo a vyčerpávalo celú rodinu. V tomto veku deti ešte nevedia koncipovať ucelené myšlienky a učivá si tam vyžadovali obsiahnuť širší záber, čo jednoducho deti všeobecne mali problém, hoci boli snaživé a neboli podpriemerné, minimálne priemerné a lepšie.
Prednedávnom som sa vrátila z Kanady a porovnávala som nároky na deti tam, s nárokmi na deti u nás na základnej škole. Jednoznačne sú u nás deti zbytočne zaťažované.
Dodnes si napríklad kladiem otázku, či budem mať ešte v živote možnosť využiť a použiť znalosti z rozboru slovenskej vety. Na čo je dobré bežnému smrteľníkovi vedieť čo je podmet,prísudok, predmet, príslovkové určenie...

Slovenský pravopis je aký je, a s tým nič nenarobíme. A ani si veľmi hlavu doma nelámeme nad problémom takto podrobne. Diktáty s vnukom píšem ja. Pred niekoľkými dňami som mu naložila veľmi dlhý a ťažký. Napriek tomu, že patrí medzi dobrých žiakov, slovo myši napísal takto: myšy.Najskôr som myslela, že ma provokuje. Na otázku prečo? Vraj preto, lebo všetko, čo sa podobá na ženy,pritvrdí. A autá môže konštruovať aj s tvrdým y po mäkkej spoluhláske. Vzali sme to s humorom, každý máva deň blbec. Aj štvrták, aj siedmak, aj vysoš. Na druhý deň napísal v teste správne všetky y-i, a v slove daťel- urobil dve chyby. Menej je niekedy viac, a tak dostal pochvalu za veci správne, a umyť riad musel za ďatla. A to už vôbec neviem, či som sa aj ja v ďatlovi nepomýlila.
Bude to zrejme tým, že v našej škole sa neznámkuje a nezvoní. A preto nemusíme riešiť podobné problémy. Známkovanie a zvonenie považujem za najväčší stresový faktor pre deti.
Pán učiteľ by v tejto škole k slovu myšy pravdepodobne napísal: Páči sa ti y po mäkkej spoluhláske? Mne nie. Prečo?

...aby podľa toho tvoril vety.... Nemusí si to recitovať slovo po slove, ale články na webe, v novinách a časopisoch sú písané tak, že im chýba gramatická stavba a pekne sa tým mení aj význam viet, alebo zrozumiteľnosť textu. Neobstojí ani tvrdenie, že ide o "umelecký" štýl.
A ozaj, keď deti chodili do školy, v pracovných zošitoch doplňovali i,í,y,ý, iba do predtlačeného textu. Neutvrdzovali si vybrané slová písaním celých slov, a oproti metóde písania diktátov, cvičení a domácich úloh, ako sa to učila moja generácia, to bolo pohodlnejšie, ale menej účinné a tak im tie pravidlá až tak do hláv nevliezli. Doma sme písali diktáty denne. Dcéra píše bez chýb a syn je dysgrafik, tak za úspech považujem, keď je v slove patričný počet i/y.
V rodinnom archíve sú výrazy lyžyca = vybrané slovo, lýška= asi nepriestrelný kožuch, yhla = oceľ?, ušy = ???nezdôvodnené

Jaro, prepac. V poslednych prispevkoch sa vlastne situacia otocila aj pre mna prekvapivym smerom, lebo ak taky diktat zadala ucitelka, tak mala vediet co deti vedia a co nemozu. No toto aj tak nezmeni nic na tom, ze slovencina je tazka a mozno , ze s tym treba nieco urobit, ale pamatam si, ze okolo roku ´70 sa uvazovalo aj o zruseni dvoicok, ale viete si sami seba predstavit, ze napisete burgina alebo dobitok, ved mi vykruca ruku, aj pocitac protestuje.
Tak si myslim, ze sa do zmeny slovenskeho pravopisu nepusti asi nik.

Ako sledujem, téma sa nám utešene vyvíja. Niekde som tu čítala názor, na čo bude deťom znalosť pravopisu. No, niekedy mám tiež ten dojem. V mojej minulej práci sme ako operátori vo výrobe žasli nad pravopisom našich pánov Ing. a manažérov. Na vizuálnych pomôckach sme si prečítali, že sme my-operátory, alebo že máme namontovať matycu na skrutku a mnoho podobných inteligentných vecí. Mne sa popravde aj chlpy ježili. A tak som sa začala zabávať tým, že som výraznou červenou fixkou chyby opravovala. Podotýkam, že som opravovala len hrúbky. Na porade nám bolo povedané, aby sme nečarbali po vizuálnych pomôckach, pretože páni Ing. tu nie sú na pravopis. O pánoch manažéroch ani slovo. A my, operátori, sme premýšľali, načo vlastne drilujeme naše deti na diktátoch.

A o tom to je. Ale my ich nedrilujeme.Ide len o taký princíp. Je to jednoducho súčasť vzdelania a istej noblesy, ak je tých hrubiek čo najmenej. Osobne si myslím, že to y na technickom dokumente ospravedlníme, pokiaľ lietadlo úspešne vzlietne a pristane. K ničomu by neboli správne yíčka, ak by tomu bolo naopak. Mala som spolužiakov, ktorým to y,i, do hlavy nešlo. Jeden raz kopnutie do stoličky bolo i, dvakrát bolo y. Dnes sú úspešní. Veľmi úspešní, a hlavne prospešní.

Milý jaros5,

teraz odbočím od pôvodnej témy ja. Nie je to prvýkrát, že si sa vyjadril, ako Ty píšeš "tvrdo". Miestami, keď som čítala niektoré príspevky, ocenila som Tvoj rázny príspevok, ale teraz ma udivuje, že nás (vieramariu i mňa) súdiš podľa názorov, ktoré sme napísali na konanie p. uč., ktorá si dovolila brať do úvahy chybu v diktáte rendušinej dcéry.

Prichodí mi to tak, akoby som ťa ja posudzovala, že tie mnohé príspevky napísal frustrovaný bývalý učiteľ, ktorého vyhodili. Ale nedovolila by som si to, pretože viem, že mnohokrát si práve učiteľ vypije všetku špinu, ktorú naňho vyliali nespokojní rodičia.

A späť k pôvodnej téme. Vedieť vybrané slová neznamená vedieť ich odrecitovať, ale vedieť ich použiť. To sa týka aj tvarov vybraných slov. Ty, ako bývalý učiteľ, by si mal vedieť, že skúšame, hodnotíme, klasifikujeme to, čo sme deti - žiakov učili.

Učím na ZŠ s MŠ v Radzovciach. A aká som uč. sa môžeš spýtať detí, príp. rodičov. Netreba dávať zbohom tej škole.

Myslíš si, že len nadpriemerné deti vedia písať diktáty?
Učím na škole, kde sa mnohokrát deti v prvom ročníku najprv učia slovenčinu, pretože sú z rodín, kde mama a otec hovoria maďarsky, a predsa mi diktáty píšu výborne a nie sú nadpriemerné. A naopak, dieťa z rýdzoslovenskej rodiny píše občas pravidlom "píš ako počuješ".

Alebo, keď nadpriemerný žiak napíše diktát s chybami, je to jednoznačne chyba učiteľa, lebo ho zle naučil?

Osobne si veľmi cením prácu rodičov, ktorí sa venujú deťom a pomáhajú im v učení. Ale nie každý rodič má doma fenoménov. Niekedy sám vynaloží veľa úsilia a dieťa , aj z nepozornosti, donesie domov horšiu známku. Iný rodič ani nevie, že sa jeho ratolesť učí, napr. vybrané slová, len mu dá doma podpísať v žiackej knižke jednotku.

A my, prosím pekne, vážení dospelí tu na porade, nevieme koho obhajovať. Zlú pani učiteľku, alebo dieťa, ktoré urobilo chybu v diktáte.

Môj záver: Každému nevyhovieš. A ja ani nechcem každému vyhovieť. Mám proste svoj názor.

Danilka, máš pravdu, človek dokáže prehliadnuť aj hrúbku, ak vie, že ten človek si svoju prácu robí dobre, v rámci svojich možností čo najlepšie a vcelku je tým prospešný na mieste, ktoré zastáva. Aj ja som stretla technikov, ktorí mali strašný pravopis, ale boli majstri na poruchy a opravy. A takým ľuďom niečo také prehliadnem. Ale ak sú to arogantní mládenci, ktorých presvedčenie, že sú majstri sveta sa zakladá len na ich nekritickom prístupe k vlastnej osobe, tak to im u mňa neprejde ani dĺžeň.

Aj to sa stáva. Nielen štvrtákom. Kôň má štyri nohy a tiež sa potkne.

Aj p. učiteľke, ale hanbím sa.

Nevidím dôvod.Len ja tie detičky všetky tak milujem, že keby som bola učiteľka, tak im tie hrubky asi opravujem sama a kreslím im len samé slniečka.

Myslím, že by nás bolo viac. Ale nestačí, ak je na škole len jeden "rebel", ktorý by klasifikovanie chcel zrušiť.

Keď som začínala učiť, bavilo ma písať jednotky do žiackej knižky, ale časom som musela dať horšiu známku, a veru, nebolo mi to jedno. Postupne som si zaviedla slovné hodnotenie, len tak medzi deťmi v triede, ale stále na vysvedčenie som musela a stále musím napísať známku. Viem, že niektoré to dieťa veľmi svoje známky prežíva, a kým jednotka je slnko, pre niekoho už dvojka znamená priepasť. A vtedy som smutná spolu s deťmi.

Ale trochu ich tým učíš životu.

Katica, nadpriemerným deťom stačí raz počuť alebo vidieť. Normálne deti potrebujú učivo precvičovať, utvrdzovať...a v učebných osnovách nie je na to priestor...vedela by som napísať veľa príkladov nielen zo SJ, M, ale aj z prírodovedy, ktoré sú pre žiakov 4. ročníka neprimerané a sú učivom vyšších ročníkov
Podľa mňa, ak dieťa urobí chybu v slove, ktoré ešte nepreberali (podstatné mená ešte nebrali), tak by sa mu nemala brať do úvahy. Samozrejme za klasifikáciu zodpovedá vyučujúci a záleží na jeho prístupe k dieťaťu...

Asi je dobre, ze som sa nakoniec nestala ucitelkou, hoci som o tom od malicka snivala, lebo nemozem si pomoct, ale nepacia sa mi velmi moderne snahy o neznamkovanie, lebo neviem si predstavit, ako inak mozem motivovat ziacika, aby sa snazil ucit a nepaci sa mi ani u technicky zdatnych jedincov,ze neovladaju pravopis. Kedysi aj ti horsi trebars trojkari vedeli ako tak pravopis a dnes je to niekedy hroza aj u vybornych ziakov.