tetrisss
Bastian ty mas vo vela veciach pravdu, ale vadi mi iba to, ze obvinujes tuto konkretnu vladu a pritom takyto stav je trvaly, kauzy a kauzicky su tu stale. Ja, ked si pomyslim napriklad na malu privatizaciu, tak este aj dnes ma pochyti zlost, to bol taky podvod, ako davno nie, len tie holanske drazby, ved to boldo neba volajuci podvod a kuponova privatizacia, no hroza, rozklad druzstiev, predaj statnych zlatych nosnic, atd....................................... Takze vramci zachovania objektivity musime sa pytat, ci potom ta uzasna demokracia a s tym spojene aj to tebou tak zvelebovane sukromne vlastnictvo je az take uzasne, ci naozaj to nie je cesta do blba. Ja, keby som bola niektorym tym megapodnikatelom tak asi budem na tvojej strane, ale pokial zamestnanci takto spokojneho cloveka maju pri riadnej praci spolu prijem do rodiny 16-20.000,-sk cisteho, z toho 7.000,- ich stoji byt a to su frajeri, pretoze ho maju este zo socializmu a tym padom nemusia splacat hypoteku, maju dvoch studentov, ktori ich pri najvacsej skromnosti stoja 10.000,-spolu, tak moj pohlad na to uzasne sukromne vlastnictvo sa diamentralne zmeni, ze?
Nesúhlasím s Tebou,že domokracia je možno cesta do blba. Chápem, že mnoho ľudí je sklamaných a že sa dnes obyčajným ľudom žije veľmi ťažko, musíme pracovať stále viac, aby sme si udržali životnú úroveň. Nemyslím, že je to chyba demokracie. Lepšie ešte zatiaľ nikto nevymyslel. Predsa robotník vo vyspelých štátoch tiež nemusí
živoriť. Verím, že sa to raz stane aj u nás. Práve preto si myslím, že má Bastian pravdu, netreba stále čušať a prikyvovať, už sme to robili 40 rokov a už ma to fakt nebaví.
Socializmus by bol podľa toho lepší? Kde by sme dnes boli. To nebolo choré
čo bolo vtedy? Päťročné plány sa plnili na papieri na 120%, vyrábalo sa to čo sa nedalo predať, chodil do práce každý aj keď nemal čo robiť, brigády socialistickej práce-načo?, sľub pionierov ? povinné návštevy divadla , lebo prišli herci z Bulharska, bolo jedno, že to nikoho nezaujímalo. Povinné spartakiády, prvomájové pochody kde sme išli ako ovce. Nikde som členkou strany nebola , hnusilo sa mi to už vtedy. Zakazovanie viery, volenie jednej strany a iné somariny čo ma teraz ani nenapadnú. Plat riaditeľa bol menší ako robotníka bola tiež poriadna blbosť.
Mňa doma učili, treba si vážiť každého človeka, mám byť slušná a mám tolerovať názory iných a nesmie sa kradnúť-podľa môjho otca to bol nehorázny čin. Vtedy kradol skoro každý a tí sa mali dobre, veď nikomu to nikde zo spoločného nechýbalo. Otec bol úradník s mizerným platom, robotníci
zarábali oveľa viac ako on čo za ich prácu zodpovedal. Žili sme vtedy veľmi
skromne. Nebola to doba podľa mňa , ktorú by som mala oplakávať.
Moje spomienky na tú dobu sú takéto a nikdy by som to nechcela späť. Ak má niekto iný názor tolerujem to , ale s tým nesúhlasím.
Cila