Jednoduchou rečou povedané :
kávovar využijem predsa na dodávky tovarov a služieb pri napr.obchodných jednaniach.
Predsa ak získam a prijmem klienta , kedy uzavrieme zmluvu o dodávke tovaru a služieb , a klient ktorý mi platí za moje dodané služby a tovar prospech budem mať ja , ale aj štát . A preto pri zakúpení kávovaru na účel pohostenia klientov(uvarenia kávy),DPH z tohto kávovaru môžem uplatniť.

Samozrejme káva to už je ten bod a) ...bez nároku

Ďalší pohľad na vec , je aj cez zamestnancov .Však prinášajú príjem pre firmu tým, že vykonávajú svoju prácu , aby zamestnávateľ túto prácu mohol predať a zasa bude mať z toho zisk okrem zamestnávateľa aj štátna pokladňa .

Čiže veľa záleží aj od podania argumentov pri DK .

Systém dane z pridanej hodnoty je samostatný a nie je možné ho striktne spájať so zákonom o dani z príjmov, ktorý slúži na definíciu pravidiel pre určenie základu dane z príjmov, ktorá je priamou daňou.

Myslím, že všetci diskutujúci v tejto téme sme si vedomí, že sa bavíme o DPH.Ak píšem o zisku , ktorý bude mať štátna pokladnica , tak tým mám a mala som na mysli zisk (daň z príjmu ) ako aj odvod DPH zo zdaniteľného obchodu do štátnej pokladnice . Čiže aj jedno aj druhé .Nikto to nespája a preto som napísala v duchu ....Jednoduchou rečou napísané

Nakoniec sa bavíme o platiteľovi DPH.

... pripájam sa k Zite5. Neviem, čo je myslené pod pojmom "striktne" ... nakoľko jeho význam chápem totiž naozaj v jeho plnom význame.
Hovorilo sa tu hlavne o tom, či predmetný "tovar ( v našom prípade kávovar)" spĺňa podmienky pre odpočítanie od dane z pridanej hodnoty, nakoľko tento tovar či služby má platiteľ použiť na dodávky tovarov a služieb atď. ... všetko v rámci § 49, ods. 2 a ďalších odsekov Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ... takže, aspoň podľa môjho názoru, práve táto skutočnosť bola braná na zreteľ.

Ale to je ten problém. Pre niekoho je pracovný odev montérky, pre niekoho oblek. Bohužiaľ, ten oblek sa do nákladov nemôže dať. (A často si ho ten človek kúpi len za účelom podnikania, inak obleky nenosí ) Viem, že existujú rovnošaty, prípadne kostýmy označené emblémom firmy a môžu byť v nákladoch, ale keď to nie je pre zamestnancov, tak to náklad nie je a tým pádom sa nemôže ani uplatniť DPH.

K tomu obleku - súhlasím s Tebou a len pre zaujímavosť prikladám krátku citáciu z jedného článku - zdroj
http://www.mojuctovnik.sk/index.php?...d=30&Itemid=30

Skúsenosti účtovníkov a daňových poradcov sa často opakujú a podnikatelia v snahe zvýšiť náklady robia rovnaké chyby.
Oblečenie
Najčastejšie sa týkajú uplatnenia výdavkov v podobe oblečenia – napr. obleky, košele, topánky, rôzne iné časti oblečenia a s nimi spojené služby údržby ako čistiareň, oprava odevov. Jedného takéhoto klienta z finančnej oblasti nepresvedčila účtovníčka o oprávnenosti takýchto výdavkov a rovnakého názoru boli aj pracovníčky daňového úradu, ktoré tvrdili, že aj ony musia chodiť slušne oblečené do práce a zamestnávateľ im na to neprispieva a následne si to neuplatňuje do výdavkov, čo znie veľmi logicky.

Zdroj: Hospodárske Noviny, 13. 11. 2007
Autor: Alexandra Gogová

Ja si myslím, že tieto veci treba posudzovať individuálne /nákup kávovaru/, lebo je rozdiel, kto si to dá do nákladov. Jedná sa vždy o to, vedieť obhájiť potrebu takého nákupu.
Napr. firma, ktorá sa zaoberá obchodnou činnosťou, má xy obchodných partnerov a robí veľké tržby, ľahko obháji potrebu nákupu kávovaru /množsto obchodných jednaní, ktoré prinášajú firme zisk/.
Naopak taký živnostník - remeselník, ktorý faktúruje mesačne jednému - dvom odberateľom, by s tým asi neuspel.
Podobne napr. televízor v reštaurácii. Ako by ste to posudzovali?

Televízor umiestnený priamo v reštaurácii by som posudzovala ako výdavok OVZD .

Ako VOZD, samozrejme, závisí od ceny, či by to už nebol HM, potom do obstarania s odpisom, s nárokom na odpočet dph.

Nehnevajte sa, ale predsa ak si niekto odpočíta DPH z obleku napr. manažér či riaditeľ firmy je to predsa niečo iné ako montérky používane napr. pri výrobe.

Nehnevám sa.
Ale nechápem prečo by to mal byť rozdiel... pokiaľ oblek spĺňa podmienky pracovného odevu rovnako ako monterky. Ustanovenie o daňovej uznateľnosti obleku môže vyplývať nielen zo všeobecne záväzného predpisu, ale i interného predpisu zamestnávateľa (samozrejme pri splnení určitých ďalších podmienok - napr. vymedzenie okruhu profesií, ďalej jednotnosť podoby a súčastí odevov, označenie identifikačnými znakmi zamestnávateľa, ...).

Oblek podľa môjho názoru vystihuje osobnosť jeho nositeľa a je pravda, že byť súčasťou niektorých profesií bez obleku je nepredstaviteľné. Neviem si dosť celkom dobre predstaviť ako by som sa osobne cítil keby som ho išiel kupovať na firmu a moji účtovníci by sa zaoberali kravatami a topánkami mojich ľudí.

Nie vždy je dobre osobne sa vcítiť do problematiky, zužuje to uhoľ pohľadu na vec... Onoho času sme bez problémov preplatili kostýmy a obleky moderátorom-kám a hlásateľkám regionálne televízie a zúčtovali to ako daňové výdavky; a účtovníci nemali s tým problém ...

Nejde ani tak o osobné vcítenie, len poukázanie na subjektívnu stránku DPH a nejednoznačnosť slovenskej právnej úpravy. Pri posudzovaní mnohých oblastí z pohľadu DPH preto treba pristupovať individuálne z prípadu na prípad.

Dovolím si oponovať - pristupujme vždy k problematike pragmaticky a snažme sa nazvať veci tak, ako sa majú:

Otázka a odpoveď DRSR:

Otázka:
Môže si dať zamestnávateľ do nákladov spoločnosti výdavky na zakúpenie okuliarov zamestnancom pri práci so zobrazovacími jednotkami (napr. počítačmi)?

Odpoveď:
Nariadenie vlády č. 276/2006 Z.z. ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami. V § 7 ods. 1 až 5 citovaného nariadenia vlády sú stanovené povinnosti zamestnávateľa pri práci so zobrazovacími jednotkami.

Ak výsledky vyšetrenia zamestnanca preukážu, že je nevyhnutné poskytnúť zamestnancovi špeciálne korekčné prostriedky na prácu so zobrazovacou jednotkou, zamestnávateľ je povinný ich poskytnúť.
Výraz „špeciálne korekčné pomôcky“ znamená okuliare prispôsobené na prácu so zobrazovacou jednotkou, ktoré sú považované za pracovnú pomôcku (definované Národným inšpektorátom práce).

Z uvedeného vyplýva, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na prácu so zobrazovacou jednotkou takéto špeciálne korekčné pomôcky, potom sú výdavky spojené s poskytnutím týchto pracovných pomôcok daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.


Teda ak budem mať bloček na talianske módne okuliare, asi to neprejde. Ak budem mať v rovnakej cene (alebo aj drahšie) "korekčnú pomôcku", bude to v poriadku .

Ahojte!
kupili sme kávovar (na espreso) z Talianska (dod.aj my sme platitelia dph), takže cena bez dph 400 Eur. Máme 2 prevádzky-u nás je kávomat na mince (z príjmov samozrejme odvádzame dph)+ešte jeden presovar-ten bol kedysi pri kúpe učtovaný ako nedanový náklad. Tento nový kávovar bude slúžiť zamestnancom na druhej prevádzke. Moja otázka je:
1.podla vás, môžem dať kávovar do danových nákladov? Ak áno, nemám problém ani s DPH, vzniká mi danová povinnosť a zároven nárok na odpočet.
2.ak kávovar nedám do danových Nov, tak podla §49 ods.7a nemôžem dph odpočítať. Ale musím účtovať a danovej povinnosti a zaplatit dph.
3. asi nemám takú možnosť, že kávovar dám do nedanových, ale dph odvadzam aj odpočítam?

Myslím, že to tu je napísané. Ak sa kávovar bude využívať pre návštevy alebo zamestnancov, nie je dôvod neodpočítať si DPH. Aj dobrá káva môže prispieť k tomu, že návšteva sa rozhodne pre našu firmu alebo zamestnanec podá lepšie výkony a tým budeme mať vyššie príjmy.