m.lujza Milí skúsení poraďáci. Mám ohľadom účtovania jedného poistného plnenia problém, ktorý potrebujem doriešiť z hľadiska JÚ aj PÚ, účtovne aj daňovo.
V roku 2011 mal SHR škodu na úrode zo živelnej pohromy, žiadne vyčíslenie škody od poisťovne v tomto roku ešte nemal. V apríli 2012 SHR predal podnik sročke na základe zmluvy o predaji podniku. Poisťovňa škodu vyčíslila až v júni 2012, vyúčtovanie vystavila na meno sročky, na ktorú poistka prešla. V zmluve o predaji podniku pohľadávka za toto poistné plnenie nebola zohľadnená, avšak je v nej klauzula o tom, že na sročku prechádzajú všetky existujúce pohľadávky a záväzky podniku SHR, aj také, ktoré v zmluve nie sú uvedené. Riešim teda, ktorá firma si čo zaúčtuje. Tu je moja úvaha, ako asi by som to mala riešiť:
SHR o škode v r.2011 neúčtoval, (nevedel, že mi ako účtovníčke má udalosť oznámiť). V r. 2011 mal ale účtovať výšku škody znížením zásob nedokončenej výroby a zaúčtovať pohľadávku voči poisťovni odhadom, keďže nemal vyčíslenie. Poprípade, keďže budeme musieť dodatočne opraviť účtovné výkazy za rok 2011, môžeme pohľadávku voči poisťovni zaúčtovať v reálne priznanej výške, nakoľko jej výšku už poznáme. Daňovo táto škoda rok 2011 neovplyvní. V roku 2012 je príjem z poistného plnenia, i keď bol doklad poisťovňou vystavený na sročku, a aj platba od poisťovne šla na účet sročky, zdaniteľným príjmom SHR. Finančné vysporiadanie pohľadávky voči poisťovni u SHR sa urobí dodatkom ku zmluve o predaji podniku, kde sa táto pohľadávka zahrnie do predajnej ceny podniku (navýši ju).
Na strane sročky sa suma poistného plnenia (na základe vyčíslenia zaslaného im poisťovňou) zaúčtuje na účty 378/372. Príjem plnenia na bank.účet 221/378. Sročka následne uhradí SHR navýšenú kúpnu cenu podniku 372/221.
Poprosím niekoho skúseného o názor, či je toto riešenie správne.
Zrejme šlo o škodu na nejakých oziminách, ktorá sa prejaví a vyčísli až stratou na očakávanej úrode z jednotky plochy po jej zbere. Preto sa vyčíslenie straty na úrode oddialilo až na jún budúceho roka. Keďže šlo o taký druh poistenia, poisťovňa mala zrejme požiadavku, aby poistka trvala aj v budúcom roku a v prípade predaja podniku aby aj kupec uzatvoril poistnú zmluvu s touto poisťovňou. Iba tak sa mohla realizovať poistná udalosť, ktorú nahlásil jeden subjekt a poistné plnenie zinkasoval nástupný subjekt.
Podľa mňa nešlo o predaj pohľadávky v rámci predaja podniku, lebo nebola vyčíslená ani pri vzniku škody, ani pri predaji podniku. Ale o predaj poškodeného majetku /oziminy, ako nedokončenej výroby/ v obstarávacej cene, bez zníženia jej ceny o škodu. Aspoň tak to malo podľa mňa správne byť. Celý podnik nemožno predávať na etapy, ale podľa dôkladnej účtovnej závierky predávajúceho ku dňu podpisu zmluvy. Samozrejme strany sa môžu dohodnúť, že niečo bolo vyčíslené zle a upraviť to v dodatočne v dodatku. Na nástupcu prechádzajú pri predaji podniku iba tie pohľadávky a záväzky, ktoré sú menovite uvedené v zmluve a v prílohách.
Pri predaji podniku mal SHR zostaviť výkaz o majetku a záväzkoch ku dňu podpisu zmluvy. Vo výkaze mala byť vyčíslená nedokončená výroba v obstarávacej cene na riadku 07 priznania bez zníženia o škodu. Na zníženie nedokončenej výroby o škodu nebol žiadny dôvod ani v roku 2011, ani v roku 2012. Práve preto, lebo na nepoškodenú časť sa očakával výnos v podobe zozberanej úrody a na poškodenú časť náhrada poistnej udalosti vo výške straty na úrode. Napokon, škody živelnou pohromou sú daňovo uznané náklady podľa § 19, ods. 3, písm. g, ZoDP, ktoré netreba vylučovať zo základu dane.
Považujem za správne, že SHR o škode v roku 2011 neúčtoval, pretože šlo o škodu na budúcej úrode, nie na nedokončenej výrobe. O reálnu škodu na nedokončenej výrobe by šlo vtedy, keby robil náhradný osev zničenej výmery, ktorú by poisťovňa uhradila. Vtedy by aj škoda musela byť vyčíslená v časti nedokončenej výroby na zničenej výmere. Ani vtedy by sa nedokončená výroba neznižovala, lebo by bola jednak nahradená poistnou udalosťou a jednak daňovo uznaná. SHR podľa mňa nič za rok 2011 opravovať nemusí. Ako osoba, ktorá skončila podnikanie predajom podniku podá iba daňové priznanie, ktoré ani nemusí upravovať podľa § 17, ods. 8, lebo všetko predal. Kupujúci mu uhradí iba prípadný rozdiel na zle vyčíslenej nedokončenej výrobe ku dňu podpisu zmluvy, ktorá sa dá ešte stále prerobiť – ak sa tak dohodnú, nič iné.
Nástupca o poistnom plnení účtuje už ako o vlastnej poistnej udalosti na kúpenej nedokončenej výrobe. Teda iba predpis udalosti a jej úhradu. Aspoň tak to vidím z opisu ja.