Sledujem tu akési rozprávky, ktorým sa ani nesnažím prísť na reálnu podstatu. Samotní rozprávkári stratili možno pointu. Skutočnosť zahalená do magického šera dohadov a nemenovaných osôb. Hra akýchsi podivných intríg a ohováračiek, ktorej nerozumiem a ani sa o to nesnažím...
Ako keby záležalo na tom kto mal ktorú odrodu skôr či neskôr a od koho. Svet je malý a kto si chce nejakú odrodu zadovážiť, tak ju skôr neskôr iste získa...
Globalizácia zúri všade okolo. Záchrana a množenie zaujímavých semenáčov, ich propagácia a osveta je vždy záslužná činnosť. Je to fajn, že na Slovensku rastú už tisíce "Hurmi kaki" a tým stromom je jedno či pochádzajú z Trnavy, Trenčína či Nitry. Ide proste len o to, že veľa ľudí sa popálilo už na dovozoch z Talianska, Španielska či Bulharska. Mnohí z nich potom zanevrú na pestovanie kaki s tým, že to nejde a vymŕza. Preto je dôležité, že sú tu tie fotky. Každý vidí, že sa dajú naozaj u nás dopestovať...
Pre mňa je jednoduchšie napísať aj niekoľko strán textu než vložiť fotku. Ale hneď ako bude chvíľa sa to naučím a niečo sem nahádžem, keď už som si dal tú robotu s fotením.
Vďaka Paloovi ktorý mi poslal link, len si ho musím ešte naštudovať.
Sledujem všetky dostupné testovateľné odrody na viacerých miestach. Je zaujímavé sledovať ako sa rovnaká odroda správa inak na rôznych miestach, na rôznych podpníkoch...
Odrody ako Korea 1,2,3,4 aj Kaukaz aj Steiermark, sú klasické kaki, ktoré dozrejú len v najlepších podmienkach a na najlepšom stanovišti. Tieto odrody síce už asi 5 či možno aj viac rokov mám ale nemnožím ich ďalej ani som ich nemnožil, hoci nejaké tie vrúble s kdečoho si kdekto už bral...
Korea má najväčšie plody aké som kedy videl ale chce to fakt veľa tepla a dlhé leto (tiež opeľovača :-) ak majú byť tak veľké, inak sú samozrejme partenokarpické)... nie je ľahko dopestovateľná mimo skleník.
To Kaukaz je o čosi odolnejší, tvorí samčie i samičie kvety. Tiež ho však nemnožím pretože Dvorský aj 3flow sú mu podobné ale sú lepšie, sladšie a majú aj väčšie a dlhšie skladovatelné plody, sú sladké aj pred úplným dozretím a aj o nejaký ten stupeň odolnejšie. Preto nie je, aspoň pre mňa, dôvod množiť Kavkaz, keď tu máme náš slovenský semenáč a ten je po všetkých stránkach lepší.
Steiermark je semenáč, akých je na Slovensku tiež dosť a ničím podľa mňa nevyniká. Je to iba môj názor a ak si ho niekto hýčka ako poklad nechcel som sa ho dotknúť.
Ku Kóreám som prišiel tak že som ich zakúpil ako 4 rôzne stromčeky rôznych typov od pestovateľa spod Zobora, bolo to pre známeho ktorý si ich vysadil v skleníku, tiež som pre neho zakúpil na rovnakom mieste ďalších asi 10 stromčekov 2 odrôd najznámejších Ukrajinských hybridov. Myslím že to pre pestovateľa nebol zlý obchod hoci tuším ešte v korunách... Dostal som k tomu aj vrúble Býčieho srdca a ešte akéhosi kaki, ktorého názov ma teraz nenapadne...
Tie vrúble boli namrznuté a nič s nich napokon nebolo. Čo ma však netrápilo. I tak som to bral len ako do zbierky a neplánoval to množiť ďalej.
Dúfam, že som tým nikoho neurazil, písal som len o zmieňovaných odrodách a tak ak kecať tak aspoň k veci.
U prof. Zaica som bol viac krát na jeho záhrade v Medvedzí Medzi Užhorodom a Mukačevom. Popravde viac než jeho "šľachtenie" kaki ma zaujali jeho odrody broskýň (jeho pôvodná zbierka čítala okolo 1000 typov prevažne vinohradníckych broskýň zozbieraných po Ukrajine) a tiež jeho hybridy hrušiek, o ktoré svet prišiel... Prof. Zajc vysieval semenáče Costaty. Boli zo samovoľného, náhodného opeľenia. Bral som tam vrúble, aj s týchto jeho semenáčov aj s Rosianky 2, ktorý tam bol ako veľký starý strom a tiež aj s jeho obľúbenej Budapešti, ktorá mi ale neučarovala rovnako ako miestny semenáč Mukačevo a priniesol som ich na Slovensko i do Čiech. Vrúble som poskytol každému kto chcel, dohromady asi 7 pestovateľom na Slovensku i na Morave. Dal som ich aj do Ledníc. Nikto neodmietol, ale niektorí na oplátku odmietli poskytnúť čokoľvek, iní nie a tak s niektorými spolupracujem a s inými nie, no nemám proti nikomu nič. Občas ma síce naserie keď niekto rýpe či provokuje, či píše bludy a rozprávky ale i tak v konečnom dôsledku mám rád každého kto sa zaoberá touto problematikou a každý si zaslúži úctu, pretože propagácia je dôležitá o množení a šľachtení nevraviac...
Snažím sa dobré veci čo najviac rozšíriť a každý rok mám vytypované čo stojí za to kam množiť... Každý rok kriticky prehodnocujem nové skúsenosti... tak sa deje, že množím iné, vždy to, čo ma najviac oslový alebo aj osvedčí...
Cieľom je rozšíriť všetko dobré medzi ľudí a nie schovávať odrody a skúsenosti pre seba, či ich baliť do nejasných inotajov...
Podľa všetkého budem na jar štepiť najmä tie najskoršie odolné Virginiany a ich Americké hybridy, ktoré som okoštoval a svojou chuťou ma oslovili. Komu som ich dal ochutnať a mal rád kaki, každý bol spokojný hoci každého prekvapila ich lekvárová karamelovo-čokoládová sladkosť. Je pravda, ten komu nechutia žiadne kaki, ten ani len nevyskúšal, takže je to jasné, nie je to proste dobrá náhražka klobások a jaterničiek...
Pripájam sa k tomu čo tu už bolo povedané. Je treba pestovať to, čo nielen nezamrzne ale aj stihne dozrieť.
Tento rok sa jar posunula a na veľkú noc ešte snežilo aj v nížinách a jaro a začiatok leta bol chladný a pod mrakom. Zdalo sa že horúčavy a následné už tradičné veľké sucho a vysoké teploty to napravia. No príroda to celkom nedobehla, najmä preto že jeseň inak prekvapivo dlho teplá bola prerušená jednou či dvoma mrazivými nocami a tak dokonca ani v teplej nížine nedozrela najneskoršia Drienka, myslím nejaká Bulharská veľkoplodá odroda slivkovitého tvaru. Tiež som videl nedozreté namrznuté kaki a dokonca aj neskorším Virginianam sa to leto videlo prikrátke. Aj jujuby to prekvapivo postihlo... sú menšie.