Rozhodol som sa podrobne opísať spôsob pestovania množenia hurmi kaki stromčekov z vlastných praktických skúseností.
Najsilnejším dôvodom je to, že ten kto dokáže prečítať tento text a pochopiť ho, zároveň porozumie tomu prečo sa veľký stromček nemusí uchytiť a naopak prečo staré ľudové príslovie hovorí menej je niekedy viac...
Zároveň to pomôže privýbere stromčeku pre záhradkára.
Text je písaný špeciálne pre stromčeky Hurmikaki, špecialne pre túto poradu ale možno ho zovšeobecniť pre všetky stromy. Práve pri tomto pomerne chúlostivom druhu má viac ako dvojnásobnú platnosť, pretože tieto veci sa práve pri tomto druhu prejavujú vypuklejšie.
Neberte to prosím, že chcem mudrovať. Ja nemám úchilku sa silou mocou presadzovať a už vôbec nie na úkor iných. Nenapádam tým nikoho iba konštatujem fakty. Z vlastnej mnohoročnej skúsenosti záhradníka. Záhradníkom bol aj môj pradedo a dokonca aj jeho otec v kaštiely v Nedanovciach u puškinovej sesternice. Pestovali aj figy a v skleníku ananásy a citrusy už v tej dobe pre grófku... Samozrejme dnes je iná doba ale to s tým nesúvisí...
Ja sám som odkázaný na prenajatú pôdu a som nútený sa vždy po pár rokoch odsťahovať, čo samozrejme nerobí dobre stromom... Takže nemám žiadne optimálne podmienky pre svoju prácu a zatiaľ som nenašporil na dostatok vlastnej pôdy. Ale to je život. Niekto má pôdy že nevie čo s ňou akurát robiť sa mu nechce. Niekto zas by vedel pôdu využiť a pracovať na nej ale ju nezdedil... V rámci svojich možností však robím čo sa dá... Zovšadiaľ keď sa odsťahujem zostanú po mne stromy aj Hurmikakové... Najstarší má 25 rokov na svahu Zobora. Na slovensku však rastie aj dvakrát starší strom Hurmi kaki a nie jeden! Nie je myslím ale tak podstatné že tieto stromy nevlastním. Chodímich ich pravidelne kontrolovať a sledujem ich. To že nemám potrebu ich fotiť a fotky vešať na net je možno dané tým, že nemám až taký vzťah k foteniu a zároveň ani potrebu sa realizovať a zviditeľňovať aj týmto spôsobom.
Velmi nerád sa opakujem a uvádzal som to na porade už viac krát, ale chápem, že ľudia nečítajú staré príspevky.
V niektorých prípadoch by to však i tak nepomohlo, pretože by to nepochopili či sa tak aspoň tvárili a hľadali na tom zas len niečo čo sa dá prekrútiť a skritizovať. Urobím také zhrnutie výhod-nevýhod a spôsobov pestovania sadeníc Hurmi kaki.
V podstate je niekoľko základných spôsobov pestovania týchto stromčekov. Také hlavné smery sú dva. Jeden je pestovanie vo voľnej pôde a ďalší je pestovanie v kvetináči. V oboch prípadoch je samozrejme potrebné následné presadenie na trvalé stanovište. Ostatné spôsoby sú ich kombinácie:
- Prapôvodný spôsob vysadenie od začiatku na trvalé stanovište a nikdy nepresádzať, by bolo najideálnejším riešením pre stromček. Každé presádzanie je pre každý strom veľká trauma s ktorej sa už často nikdy nespamätá (viď.: http://www.porada.sk/t169258-p3-presadenie-stromov.html)
Pre lenivších citujem svoj názor: Strom v prírode rastie na tom istom mieste už odsemienka a nie je stvorený na premiestňovanie! To len ľudia ho proti jeho vôli presádzajú. Iste snaží sa prežiť aj s oklieštenými koreňmi ale prirovnal by som to asi tomu ako by vás premiestnili do úplne cudzieho prostredia napríklad do Austrálie či možno dokonca Ghany navyše s amputovanou nohou. Iste človek by sa musel prispôsobiť, podobne ako ten presadený strom s osekanými koreňmi, ale dlho by sa z toho spamätával a už by tak ľahko nebol z neho športovec, proste bol by "trochu" handicapovaný aj v uplatnení v spoločnosti pretože by bol "vytrhnutý z koeňov".
Stromy sú uspôsobené na to, že ich zvieratá ožierajú, že im blesk odčesne konár či slon alebo mamut ich doláme. Tiež strihanie záhradníkom sa dá zaradiť do tejto kategorie. To ano. Ale vykopávať a premiestňovať - ničiť korene, to dokáže len človek a na neho si za tých pár rokov ešte stromy nezvykli...
Vysádzanie na trvalé stanovisko bez akéhokoľvek presádzania by však vyžadovalo určité vyššie zručnosti, ktoré žiaľ už dnes väčšina záhradkárov nemá. A tak sú odkázaní na kúpu stromčeka.
Výhody-nevýhody: Nevýhody tento spôsob nemá ak nerátame väčšiu časovú náročnosť, nevyhnutnú zručnosť a aktivitu. Nevýhodou je tiež, že nemožno reklamovať... Ak sa nevydarí niet na koho zvaliť vinu, takže si to zas asi odnesie chudák stromček ako druh, či odroda. Výhodou je cena a kvalita. - Ďalší spôsob obnáša minimálne jedno presádzanie a to z voľnej pôdy do voľnej pôdy záhradkára na trvalé stanovište. Často však je presádzaný už podpník, keď sa necháva naklíčiť a až takto vyklíčená sadenička je vysádzaná na dočasné stanovisko. V prípade chúlostivého druhu ako je hurmi kaki je takéto presádzanie, najmä to druhé, keď sa jedná už o pomerne veľký strom rizikový spôsob. Najväčšie rizioko je práve v tom, že takto strom stráca väčšinu svojich vlásočnicových koreňov, ktoré ho živia. Často dokonca skoro všetky. Diospyros sa tejto traume presadenia prispôsobuje podstatne ťažšie než nejaká kvôstkovina, o jadrovinách (napríklad jabloň) ani nehovorím. Tá si pustí korene hoci by aj žiadne nemala!
Dochádza tu však navyše k problému že málo kedy si na jar príde záhradkár kúpiť stromček a predajca mu ho vyríľuje hneď z miesta kde rástol. Väčšinou sú stromky vyorávané už na jeseň a nejako sa preskladňujú. Tým sa riziká neujatia či slabej kondície s následným vymrznutím značne zvyšujú.
Výhody a nevýhody: Nieky sú výhody nevýhodami a naopak. Stromček vo voľnej pôde narastie veľký. Takýto veľký ľahodiaci oku kupujúcej blondínky hoc aj s málo koreňmi či takmer bez koreňov, je ľahko predateľný.Táto výhoda je však len z pohľadu predávajúceho. Z pohľadu stromu to výhoda nie je pretože sme mu amputovali v lepšom prípade len skoro všetky pre jeho život najdôležitejšie orgány. Z pohľadu blondínky je to výhoda len po dobu kedy zistí, že stromček nerastie a "vyschol" alebo aj rastie ale neprežil niektorú z najbližších zím, čo blondínka definuje že "vymrzol". Tu sú 3 možnosti:
a) Teraz to pre bežného predajcu je výhoda ak blondínka kúpi druhý stromček, pretože prvý pokus nevyšiel.
b) Blondýnka príde k záveru že na vine je stromček ako tento druh prípadne v lepšom prípade odroda - už nikdy ho nekúpy, pretože tento citlivý strom tu proste nerastie a vysichá či vymŕza. Druhá šanca sa nekoná...
c) Tretia varianta nie je pre poctivého predajcu práve šťastná pretože blondínka ide stromček reklamovať a to kľudne aj po 3 rokoch.
d) Aby sme nezabudli na happyend. Blondínka je proste zvláššť starostlivá navyše má šťastie s výberom miesta (chránené miesto v teplej oblasti) a stromček sa pozviecha a "pár" rokov prežije. V ideálnom prípade sa jedná o staršiu blondínku. (od určitého veku je už blonďatý vlastne každý). Iste viete, čo som mal na mysli tým vekom v súvislosti s trvanlivosťou stromčeka i záhradkára... - Spôsob je vlastne modifikácia druhého pretože stromček je pestovaný rovnako tiež vo voľnej pôde, len teda pred predajom je zakvetináčovaný, čo ho umožňuje predať aj mimo sezony a zároveň sú okyptené korene aspoň vo vlhku,teda ak nezabudeneme poliať.Tento spôsob má vlastne rovnaké výhody a nevýhody, hoci je teda o niečo šetrnejší k stomom a tiež je vyššia ujateľnosť. Zásadná vec však zostáva - drastické presadenie. Väčšia ujateľnosť je daná tým že už asi tak ľahko "nevyschne" ale "vymrzne" rovnako ľahko. V kvetináči sa totiž necíti vôbec dobre a vlastne len tak živorí.
- Podpník je pestovaný vo voľnej pôde a je presadený až po zaštepení "v ruke" do kvetináča či zakoreňovača a ďalej v ňom pestovaný. Takže koná sa podobná trauma ako pri predchádzajúcej možnosti. Hoci o niečo menšia, pretože stromček - zatiaľ vlastne len podpník má o rok menej a je teda ešte pomerne malý prútik. Takýto znáša presádzanie ovela lepšie. Poškodenie koreňov je tiež oveľa menšie. Stráca sa však výhoda veľkého vzrastu, pretože stromček je šokovaný presadením aj zaštepením súčasne. Straty sa preto iste nejaké vyskytujú. To samozrejme nejde na úkor záhradkára, pretože ten kupuje stromček až keď je vrúbeľ, či očko zrastené a stromček prežil presadenie aj zaštepenie.
Výhody a nevýhody: Isté však je, že takýto stomček dosahuje v priemere len asi štvrtinovú v horšom prípade dokonca desatinovú výšku a veľkosť v porovnaní s tým, ktorý rástol vo voľnej pôde. Oproti ostatným, hore uvedeným okrem prvého bodu samozrejme, má však podstatne lepšiu ujateľnosť. Jednak sa ujíma dobre preto, že pri presadení nemal tak porušené korene, a jednak bol malý a teda prispôsobivejší. Navyše rok pestovaný v kvetináči a prežil to... a jednak pri následnom vysadení do voľnej pôdy už s celým koreňovým balom. Takže nie je takmer vôbec zošokovaný a pri primeranej starostlivosti nastupuje dobrý rast...
Nevýhodou je teda jeho malá veľkosť výhodou je podstatne lepšia ujateľnosť, vitalita a dlhovekosť. - Tento spôsob znamená od začiatku po vysadenie na stanovište pestovanie v nádobe a ak presádzanie, tak len do väčšej nádoby bez porušenia koreňového balu. Toto pestovanie je náročnejšie na starostlivosť a horšie na efekt.
Výhody, nevýhody: Pre pestovateľa je to metóda časovo náročnejšia. Trvá to o rok dlhšie, pokiaľ sa dopestuje dostatočná veľkosť na zaštepenie. Tiež zalievanie a udržanie pri živote je náročnejšie ako pri pestovaní vo voľnej pôde.
Stromček sa nám za to "odmení" horším rastom a ťažšou predateľnosťou.
Blondínka si tento stromček nevyberie, hoci po presadení dosahuje ujateľnosť takmer 100%. Mrazuodolnosť je vyššia. Vitalita neporovnateľne vyššia. Menšia rastlina sa prispôsobí rýchlejšie a ovela lepšie novým podmienkam. Šok z presadenia nie je, pretože koreňový bal nie je narušený. Už v najbližšej sezone nastupuje bujný rast a je predpoklad dobrého vyzretia dreva. (Rekord mám 3m ročný prírastok u takéhoto malého 10cm stromčeka odrody "Nitra pri železnici". Má už 43 rokov a rodí bohato a pravideľne - nikdy nevymrzol. Plody sladké červené bez kvôstok. Listy veľmi veľké. Je to však len jeden z mnohých zaujímavých semenáčov. Sú opísané v inom príspevku...)
Hlavnou nevýhodou je že nielen blondínka ale aj rypáci na porade označia takúto síce malú ale odolnú vitálnu rastlinu za hambu pre pestovateľa...
Nezávisle na spôsobe pestovania je možné zlepšiť rast rastovými stimulátormi a hnojením dusíkatými hnojivami. Oboje spôsobuje prudký nárast drevnej hmoty, často na úkor koreňovej sústavy a to nezávisle na spôsobe pestovania a kombinácie.
Nevýhodou takto rýchlo vybehnutého stromčeka je riedke nevyzreté drevo a následné namrznutie či dokonca úplné vymrznutie takéhoto stromčeka. Tento efekt sa stratí až po niekoľkých rokoch ak to dovtedy stromček prežije.
V skutočnosti je vlastne hnojenie dusíkom najmä v druhej polovice leta vyslovene nevhodné pre chúlostivejšie druhy. Naopka treba hnojiť "K" a "P".
Ak teda zákazník dostáva do rúk "pekný veľký" stromček mal by byť podorievavý:
- Nebol stromček hormonálne stimulovaný?
- Nebol prehnojený dusíkom?
- Má dobre vyzreté drevo?
- Má dostatočnú koreňovú sústavu - najmä vlásočnicové korene?
Tieto veci sú pritom oveľa dôležitejšie (najmä pri Hurmi kaki), než to o akú odrodu sa jedná.
Toto sú moje poznatky z praxe. A každý kto niekedy prakticky pričuchol k ovocinárstvu a má zdravý rozum si na základe toho urobí názor. Čo si o tom pomyslí nejaký anonimný mudrlant, hladajúci dôvod na rýpanie, ktorý ale nikdy nič pozitívne nevyplodil mi je úplne ľahostajné. Česť vínimkám!
Ak teda pestovateľ dáva zákazníkovi na výber ktoré stromčeky si chce vysadiť do záhrady. Pričom pre "blondínky" sú k dispozícii stromčeky v druhej a 3 kategórii. Pre rozumných zas tie malé ale odolné, definované tu niekým ako "hamba pestovateľa" a pre tých ostatných niečo medzi tým. Po dlhšej prednáške na túto temu si môže teda každý vybrať alebo aj nevybrať a kúpiť radšej napríklad dovezené od Bulharského či Talianskeho odborníka z juhu tie "odolné".
Človek, ktorý číta moje príspevky tiež pochopí, že niekym menované odrody z juhu Európy skutočne nie sú to čo propagujem ale ak to niekto chce a je to do teplej oblasti Slovenska, tak ako je tam správne uvedené môžu tu rásť a rastú ich tu stovky.
Ja netvrdím že by sa mali uzatvoriť hranice a zničiť všetká konkurerncia aby sa tu dalo fungovať. Robím čo môžem a nemusí sa to úplne každému páčiť. Kľudne ďalej predávajte to čo predávate. Vraví sa tomu "ži a nechaj žiť..."
Vzhľadom na 35-40% potravinovej samostatnosti na Slovensku je jasné akému tovaru u nás ľudia fandia! Ale vraví sa že "doma nie je nikto prorokom". Je to asi Slovenské príslovie a tak 100 slovákov sme sa opýtali a...