Hurmi kaki stojí zato pestovať vo voľnej pôde samozrejme v lokalitách s krutejšími zimami treba vybrať odolnejšiu odrodu do -30 napríklad. V Teplejších oblastiach si môže človek risknúť odolnejšie toľko nezakrývať alebo pestovať menej odolné...
V kvetináči nemá Diospyros bohvieakú úrodu a je to trápenie. Ako Keď pes je celý život uviazaný na reťazi.
Iné je to pri fige, kde jednak je na mráz chúlostivejšia aj v porovnaní s tými najcitlivejšími Kaki ale hlavne oveľa lepšie znáša veľké nádoby...

Lepšie psovi na reťazi ako v zemiUvidíme pri Lučenci sú kruté zimy, kraj z minulosti trochu poznám

Je to hlavne o poctivom zateplení na zimu a mikroklíme konkrétneho miesta. Ak sa tieto veci dodržia nemusí to byť hneď riadená eutanázia...
A keby aj je to menšia šialenosť ako si zabíjať mozgové bunky alkoholom, či riskovať rakovinu kvôli nadychovaniu a vyfukovaniu dymu.
Kaki sa predávajú v reťazcoch priveľmi draho a radosť z kaki vypestovaného vo vlastnej záhradke je fakt dobrý pocit.
Je to ako pri varení. Máš rovnaký recept a niekto je šféfkuchár a vie to urobiť na špičkovej úrovni a niekto má zas talent to odfláknuť a nedá sa to jesť.
Nuž tak preto niekto jednoducho nevarí nič okrem čaju a praženice, ale len málo kto si prizná že je to v ňom nie v panvici ani v recepte.
Nikoho však nenahováram aby si do veľkých mrazov kúpil stromček citlivého kaki. Tam patrí skôr odolnejšia Virginiana a ešte aj to pre istotu na chránemom mieste zateplená... hoci by to v skutočnosti mala vydržať aj bez toho. Ale pre istotu...
Ak však už stromček kaki je tak sa treba pokúsiť ho udržať pri živote. Iste aj za cenu kvetináčovania, ak chceš mať istotu, tak kvetináčuj...

Čo je v zemi, v zemi aj ostane. Beriem to ako výzvu.
Asi 4m od stromu plánujem urobiť v múriku vodopád poháňaný solárnym panelom, pre vodný stľpec 2m, stačí 12 W výkon. Ale za tú istú cenu je samostatný sol. panel s výkonom 175 W, leto voda- zima ohrev Taliana. Laicky -175W je max. pri plnom slnečnom svite, čo v zime znamená mrazivú noc.Jednalo by sa o temperovanie asi m3 vzduchu pri tohoročnej výške stromu 2,7 m. Nevýhodou je kolísanie teploty. Keď drievko obalím podľa tvojho návodu tieto kolísania sa čiastočne upravia /alebo termostat ak to pôjde/.

To je virginiana?

Nie je to semenáč Nikita´s Gift

Som amatér, riadim sa len intuíciou a sedliackym rozumom,ale to že tvoje ebenovníky sú mimoriadne som pochopila. Tých -15 ma dostalo. Možno budem vyvádzať psie kúsky, aby som ho udržala pri živote.Pred pár rokmi som sa koncom zimy túlala po Ríme. Všade sneh a príšerný ľadový vietor. V jednej záhrade starý figovník obsypaný plodmi v 2/3 zrelosti.
Aj keď je pár rastlín po ktorých túžim, bránim sa pestovať tie ktorých život závisí od mojej fyz. zdatnosti. Tá je už značne obmedzená(10? 15?? )rokov a potom čo, riadená eutanázia ako hovorí wabi.

Ak hovoríme o figách tak keď máš dobré miesto, je to nezmar. Tu v nitre rástla jedna figa z južnej strany múra 200 rokov a občas aj vymrzla ale len po úroveň pôdy a o to búrlivejšie potom zmladila. Takže aj bez prikrývania to naozaj zvládne, len potom každý rok nezarodí a iste treba na to dobré miesto v dobrom kraji...
Hurmi kaki ich je v Nitre niekoľko ale napríklad aj v Prtizánskom, staré stromy ktoré nikdy nezmrzli, predsa len sú odlnejšie o niečo ako figy... Zatriľ rastú tie najstaršie bez prikrívania už 43 rokov... zasa ale dobré miesto dobrý kraj...

Wabi,Kaki som pristrihla podľa tvojho návodu, zohnala som i kvapalné fosforečno-draselné hnojivo (jeseň,jar), ale prosím ťa, akým hnojivom hnojiť teraz, a či môžem použiť hnojivo obsahujúce 4% humátu draselného, 2% K2O a stopové prvky s min. N.
V záhrade mám dve relatívne dobre chránené miesta pre ďalšie ebenovníky, jedno pôda s neutr. reakciou a druhé mierne kyslá.
Dalo by sa?

V pohode. Momentálne je ešte s čoho vyberať. A dá sa aj vysadiť von a do zimy zakorení. Na jeseň čo sa nepredá príde jeden pán a vykúpi všetko čo zostalo.
Neutrálna až mierne kyslá je ideálna reakcia pôdy.
S tým hnojivom P, K stačí hnojiť až koncom augusta v septembri. Momentálne je najlepšie prekysnutý hnoj, konský, ovčí, kravský, králičí, či slepačince a nechať skysnúť a zaliať tou brečkou alebo sa dá použiť aj nejaké iné skôr dusíkaté hnojivo, či postupne sa rozpúšťajúce.

Má tu niekto skúsenosti z pestovaním korea kaki a kavkaz? zaujímala by ma mrazuvzdornosť.

Mám obidva.
Je to klasické kaki, to znamená že ak vydrží -17 môžeme byť radi. To sú také tie fámy, že u niekoho to niekde vydržalo aj -25, ale pri mikroklíme ktorá tejto teplote nezodpovedá pri hrubom múre v závetrí pri vykurovanej budove, či jazierku a podobne. Reálne odolnejšie to nie je podľa mňa. Zatiaľ mám skúsenosť len v jednom prípade, že klasické Diospyros kaki vydržalo viac ako iné, - s jedným českým semenáčom, ktorý vydržal tam kde iné odrody na tom istom mieste za rovnakých podmienok vymrzli a to nie jedna, ale hneď 3 rastliny a to znamená že to nebola náhoda. Niekedy môžem zavesiť aj foto ak sa dokopem k tomu.
Mám 70 rôznych odrôd a snažím sa porovnávať. Väčšina sú však ešte mladé rastliny.

Zlaté oči...

Prečítal som si že jedna zásielková služba s peknými obrázkami píše o Hurmi kaki. Okrem stĺpovitých zázrakov tam už predávajú aj Talianske Hurmi kaki ktoré vydrží -20. Je to len drobným vtípkom v porovnaní so stĺpovitými čerešňami slivkami a podobne...
Napokon človek ako homo sapiens vydrží aj -60, kaď je dnu v iglú a prikúri si kahancom s tulením tukom napríklad. Takže keď tento stromček naozaj dobre prikrijeme vydrží podľa mňa aj -40.
Píšu že Hurmi kaki dorastá do 15 metrov.
Zároveň treba povedať, že Homo sapiens dorastá až do 254 cm asi rovnako často ako Hurmi kaki do 15m. Väčšina ľudí napríklad získa z predchádzajúcej informácie dojem že kaki je veľkosťou stromu niečo ako orech. V skutočnosti je to ešte viac pritiahnuté za vlasy. Myslím, že ani najstaršie a najväčšie kaki ktoré som videl nemali v našich podmienkach viac ako 5 m a to ani po 40 rokoch. Naopak väčšinou je to stom ešte menší...
Citujem: "Rodiť začínajú najskôr v 5 až 10roku, rodenie môžeme urýchliť zaštepením stromčeka."
Naozaj by z toho vyplývalo že predávajú semenáče a tie odporúčajú zaštepiť. To snáď nemyslia vážne. Ale nemali by sme im to mať za zlé. Veď to len prekopírovali text z nejakej enciklopédie aby zistili čo to vlastne v tom Taliansku kúpili aby to náhodou nepredali ako stĺpovitú čerešňu...
Hoci vlastne sa divím, že kaki ešte nemajú tiež "stĺpovité"
Ďalší text je tiež zábavný: Režeme na nízky kmienik s presvetlenou korunou na jar v marci až apríli. Pri reze musíme dávať pozor, keďže kvitne na konárikoch vyrastajúcich z jednoročného dreva.
Na jar by som skôr ako v máji kaki nerezal, pretože jednak ešte môže prísť mráz ako napríklad aj tento rok a jednak ešte neviem ktoré konáriky sú namrznuté zo zimy...
Nenapísali na čo máme dávať pozor iba že máme dávať pri reze pozor asi aby nás netrafil šľak že pri -17 nám stromček ktorý má podľa nich vydržať -20 úplne vymrzol...
Druhá polovica vety je pravdivá naozaj podobne ako vinič kvitne na nových mladých zelených výhonoch.
V našich podmienkach je samozrejme dôležitejší letný rez ktorý tam ale vôbec nespomínajú...
Pripadá mi to ako keď jedna zahraničná firma predávala popri iných rastlinách na výstave v Čechách aj paradajkové - rajčinové priesady - po 400 českých korún tento rok na jar. Brigádničky nič o ničom nevedeli. Väčšine ľudí vybehli oči a spýtali sa "Co jsou to za rajčata, že jsou tak drahý?" Brigádničky nevedeli ani že sú to rajčiny a nie to ešte že aké. Tak len mykli plecom že ako fakt nevedia. Predstavte si že každý deň na tej výstave sa pár tých rajčín za túto cenu predalo a to bez toho že by kupujúci vedeli čo vlastne kupujú. Mám podozrenie že došlo jednoducho k zámene ceny a boli to celkom obyčajné rajčiny...
Vyplýva z toho, že pre predávajúceho môže byť niekedy absolutná neznalosť skôr výhodou. Nič nevie, nič nepovie, nič nepokazí a nemusí si ani vymýšľať. Tak si myslím, že v tom katalógu tiež mohli niektoré údaje radšej vypustiť a našli by sa ľudia ktorí by im to kľudne kúpili ako stĺpovitú marhuľu napríklad. Vzhľadom na to že aj tak im to vymrzne tak je to vlastne jedno či budú mať suchú marhuľu alebo vyschnutú kaki.
Ale iste občas aj prežije...

Kedy sa odoberajú a dávajú do chladničky vrúble pre vrúbľovanie kaki? Tesne pred pučaním, alebo koncom februára až začiatkom marca? Všetci čo máte skúsenosti napíšte , aspoň si to upresníme.

Doteraz som odoberal vždy marec-apríl, ale teraz bude odoberať na skúšku už v decembri aby som odskúšal či nevydržia dlhšie bez narášania.

Maďarský pestovateľ , ten čo má ten starý strom kaki Costata a ešte mu ani raz nenamrzol , tak on odoberá koncom februára až začiatkom marca a vravel že má až 80%nú ujatelnosť .

S tou ujateľnostou to môže byť pri optimálnych podmienkach ale samotný termín odoberania vrúbľou je menej dôležitý než aké je zrovna počasie v tom čase a hlave uskladnenie vrúblov. Samozrejme najdôležitejší faktor je podpník a najmä človek a jeho predsíznosť pri práci a nasledné obdobie zrastania a rašenia. V ktorejkoľvek fáze môže dôjsť k chybe...

Zaujímalo by ma že za koľko rokov začne plodiť 1meter vysoký stromček semenáč Diospyros lotus? Ja som počul že za 6 ale podľa mňa je to trochu dlhý čas nie? A či stačí mať dva semenáče alebo musíme mať samca a samicu?

Nedávno som počul, že niekomu zarodil lotusový semenáč už na 3 rok, ale to bude asi výnimka.
Zabudol si povedať či ti stačí aby zarodil alebo potrebuješ aby plody ali aj semená..?
Nuž Lotus ako každý diospiros je kindervajco. Ale tam si si aspoň istý že obsahuje čokoládu ale pri semenáči diospyrosa môže kľudne byť ako som už písal, že to bude jednoducho samec a plody mať nikdy nebude. Alebo to môže byť tiež samca, ktorá nie je samoopelivá a tiež bez opelenia plody mať nikdy nebude. Alebo možno bude partenokarpická a bude mať plody bez semien. Alebo bude samoopelivá ale to ti nikto nezaručí. Tiež nie je isté ak sa v prvom roku keď zakvitne prejavý nejako tak v druhom roku to môže byť inak a ustáli sa to až po niekoľkých rokoch ak budeš mať medzitým trpezlivosť a nevyrúbeš ju...
Ukazuje sa že aj u diospyrosov je normálne pestovať tieto druhy nie osamelo ale v sade...