Skúsenosťami vyhovujeme, ale už si nedáme tričko s výstrihom a holým bruškom a minisukňu. Krk už tiež hovorí svoje, no bohužiaľ... Aj ja som tak bola na konkurze v jednej banke. Všetko im vyhovovalo, testy som urobila najlepšie, ale bolo mi povedané, že teda je to už pre banku neskoro, tam sa musí prejsť od okienka a postupne na iné funkcie a pred okienko si ma už nedajú. Čo narobíš? A to som bola po kozmetike, vymodená a vyčesana... Hlavne že máme tých 17...

Sme zvláštna krajina, čím je niekto starší, má stále menšie šance, nechápem.
V zahraničí je to úplne inak, veď predsa kto má za sebou 25-30 ročnú prax, mal by byť fakt dobrý. Verte, ja mám len 38 a občas sa cítim podobne ako
Vy. Všade chcú ľudí maximálne do 30 rokov, ale so skúsenosťami 50-nika.

Súhlasim s Vami kočky, ale chcem Vás trochu potešiť. Môj manžel má v svojej firme aj mladých aj starších od 25 do dôch. veku. Tak napr. jeho účtovníčka má 49, čo je pre mňa potešujúce. Nevyberá si len na základe veku, ale aj skúsenosti a praxe a dáva priestor aj mladým bez praxe. Absolventov tiež nikto nechce, lebo sú neskúsení. Myslím, že aj starší môžu urobiť chyby aj keď sú skúsení a nielen mladí. A naopak zase mladí sú flexibilnejší, ale čo to sa naučia od starších. Celkom mu to takto vyhovuje. Takže nezúfajte, stojí za to odpovedať na ponuky, nehádžme všetkých zamestnávateľov do jedného vreca. Prajem veľa šťastia pri hľadaní práce.

No , no dievčatá ! Každý je tak starý ako sa cíti. A že sme staré ? Nie my sme iba zrelé - takže šups na veselšie porady ....

Milá helas, radšej budem 50-ročnou sedemnástkou, ako 17-ročnou päťdesiatkov. A stretávam ich neúrekom. Nečítaj ponuky, kde nás nechcú, ale ponúkni, čo vieš. A potom uvidíš, že nestihneš čítať rôčky.

Dovolte aby som ako chlap vstupil do vašej debaty. Súhlasím s tvrdením, že ženy medzi 40 - 50 rokov sú niekedy oveľa lepšie pracovníčky, ako nejaké 18 - 25 - 30 ročné. Majú skúsenosti, presne určené hodnoty v živote, majú aj predstavu o tom čo vlastne chcú. Mal som zamestnankyňu v takom veku a to veru som vyberal z uchádzačiek od 18 - 55. Rozhodol som sa pre ňu preto, lebo nebola jej prvá otázka na pohovera a koľko za to. Ostatné ešte ani nevedeli o akú robotu ide, hneď prvá alebo druhá otázka bola táto.
Takže milé naše ženy 50 - níčky, nevešajte hlavu. Aj na Slovensku sa menia potreby zamestnávateľov (je pravda, že zatiaľ iba slimáčim tempom), ale uvedomujú si prednosti Vás 50-níčok.

Tak to je na Vychode svetla vynimka.

A to este skus mat k tomu male dieta. To uz si uplne odpisana. A pokusit sa ziadat o skrateny uvazok /pocas ktoreho - samozrejme- stihnes spravit pracu aj za cely uvazok/ tak to je uplne sci fi. A nepomoze Ti ani VS a ani prax spred materskej.

Hovoríš mi z duše. Mám 3 ročné dievčatko, VŠ a to sci-fi, čo spomínaš, je mimo nášho reálneho života a možností. Už len ísť na 2 hodiny k detskému lekárovi je pomerne komplikovaná záležitosť.

[quote=janasv;452663]Tak to je na Vychode svetla vynimka.


Ja stále hovorím, že on je charita a nie firma. No dúfajme, že časom sa aj ďalší k nemu pridajú.

Tiež potvrdzujem. Po 50-ke máš mladosť v keli, do dôchodku ďaleko a zamestnanie v nedohľadne. Tiež neviem čo bude ďalej.Hľadám cez internet od decembra a stále som tam, kde aj pred tým. Na jednom konkurze by ma boli aj vzali, ale šéf rozhodol, že radšej počká na niečo mladšie. Mňa by musel zaplatiť a tým dá minimálnu mzdu

som na tom podobne,mám 50 a zamestnať ma nik nechce, ale mi stúplo sebavedomie, ked som bola za dcerou v Anglicku, všetky dôležité miesta, či je to administratíva, obchod, financie, sú obsadzované zrelými, skúsenými ľudmi, mali by sa zamyslieť potencionálny zamestnávatelia, že mladá , štíhla, blondína, s mierami ako miss, ale bez skúseností je im nanič, tá len prácu pobabre, neurobí poriadne prácu a hodia to na krk staršej skúsenejšej pracovníčke a tá to dá doporiadku, to je na Slovensku. Vo svete je iný trend, chú skúsených zabehnutých a hlavne spoľahlivých ľudí a to sme my nebojte sa ešte sa o nás pobijú

Som v podobnej situácii, 50-ka na krku, skúsenosti, spoľahlivosť, deti odrastené, chuť pracovať, ale bohužiaľ nikto nás nezamestná. Zo začiatku som to brala dosť ťažko, ale teraz sa držím hesla: "Kto ma nechce, ten si ma nezaslúži." Najviac ma znechucuje ako píšu aj ostatné, - sme mladý kolektív - ja proti tomu nemám nič, ale zamyslel sa niekedy ten mladý kolektív, že potrebujú medzi seba aj osobu so skúsenosťami? Ostáva nám len veriť, že myslenie ľudí sa aj u nás pomaly zmení.

Hlavna vec, ze dochodkovy vek je 65 rokov . Ale, ked vsetci mladi absolventi odidu do zahranicia, za lepsim zarobkom a hlavne - PRACOU , tak im tu ostanu len matky s detmi a 50-nicky. Pretoze vsetci odist nemozme, niekto tu musi ostat...
Uz sa tesim na inzeraty typu - Radi prijmeme do zamestnania prijemnu zrelu zenu v strednom veku, ktora bude ochotna pracovat pre nasu firmu, v ktorej isto zuroci svoje dlhorocne skusenosti. Takisto radi dame sancu aj mamickam s malymi detmi po materskej. U nas maju moznost profesionalne rast a bez obav sa starat o svoje ratolesti.


Len dufam, ze to nevyznelo dvojzmyselne....

Helas, ja som si vybavovala živnosť už ako zrelá 50-tnička, nevedela som si to predtým ani predstaviť a teraz som rada, že som prešla aj týmto obdobím. Skúsila som bez akéhokoľvek inzerátu, len som spomenula - asi na správnom mieste, že chcem robiť účtovníctvo pre firmy a ver mi,
z prechodu zo štátnej firmy do podnikateľskej bol riadny skok do prázdna, ale vydaril sa. Už prešlo moje obdobie, už som o dosť rokov staršia, no aj tak pracujem. Možno by si mala skúsiť medzi známymi, alebo odpovedz na inzeráty typu, hľadáme skúsenú. Len sa nikdy nevzdávaj a nemysli si, že si stará! To rozhodne nie, aj keď občas budeš mať ten pocit, snaž sa ho utlačiť tam, kde nemôže vyliezť a robiť škodnú!

citujem od gogina :
...že mladá , štíhla, blondína, s mierami ako miss, ale bez skúseností je im nanič, tá len prácu pobabre, neurobí poriadne prácu a hodia to na krk staršej skúsenejšej pracovníčke a tá to dá doporiadku, to je na Slovensku. Vo svete je iný trend, chú skúsených zabehnutých a hlavne spoľahlivých ľudí a to sme my nebojte sa ešte sa o nás pobijú

k tomu len toľko, ja som mala miery ako dve missky dokopy a napriek tomu som zvíťazila o jednu štíhlu a mladú. Tí, ktorí ma poznajú z môjho okolia vedia, o čom hovorím... Len sa nevzdávaj!

Vrele s Vlastou suhlasim. Ja som uz davno na dochodku a pracujem stale. Sice menej intenzivne ako v aktivnom veku, ale o moju pracu je stale zaujem hlavne v malych firmach, ktore si nemozu dovolit uctovnicku na 8 hodin (a cely plat). Pracujem na zivnost par hodin tyzdenne a vyhovuje to obidvom stranam. Ak mas okolo patdesiatky, potrebujem pracovat viac ako ja-dochodkyna, ale asi by nebol problem najst niekolko takych malych firiem a zacat.

Jéj aká som šťastná,že sa u mňa vek zastavil na 17-tke. Ja mám opačný problém- takú mladú by ma nikde nevzali a preto si robkám na svojom. Už nikdy by som sa nezamestnala. Dievčatá hlavy hore ,chce to iba viac sebadôvery.

Ja som začala podnikať z prinútenia. Firma, kde som bola zamestnaná, ukončila činnosť a ostala som bez práce. Pri hľadaní zamestnania som si občas pripadala ako žobravý mních - mala som 50 a nebola som zaujímavá. Tak som oprášila vedomosti z účtovníctva, zaplatila si kurz, aby som nabehla na aktuálne zákony a teraz pracujem na živnosť. A môj poznatok? Mala som to urobiť hneď, ako som prišla o prácu a nečakať. Bola by som si ušetrila mnoho nepríjemných myšlienok. Veľmi mi pomohla aj Porada. Dnes už som v štádiu, keď okrem otázok na Porade sa odvážim aj odpovedať na otázky druhých.

Zolee od všetkých 17-násť ročných 50-ničok posielam veľké CMUUUUK....

Mám v živej pamäti, ako si pri "hromadnom" zakladaní živností a s.r.o. , od času , ako to zákon umožnil, začali mnohí podnikatelia na Slovensku v eufórii zamestnávať sekretárky a účtovníčky čím krajšie a čím mladšie, nemajúce ani potuchy o tom, ako sa vedie účtovníctvo ......netrvalo dlho a manželstvá im zkrachovali (dôvody jasné a mám dosť príkladov z okolia ) , v akom stave mali účty netuším .....v súčasnosti už tá krása a mladosť nie sú prioritou, podnikatelia sa kúštik poučili "na preklepe" svojich predchodcov.

Ja pri takejto téme si vždy spomeniem na jednú príhodu. V roku 1992 som robila u jedného súkromníka učto. Bol to kolektív spolužiakov z vysokej školy /okolo 27. rokov/ a mali obchodnú firmu. Potrebovali predavačku, tak podali inzerát - slobodná do 25 rokov. Firmu sme mali na 2. poschodí bez výťahu a tovar sme preberali skoro stále po 20. hod. z Prahy /na vysvetlenie prečo slobodná/.
Volali si každú uchádzačku na pohovor. Jedna pani sa telefonicky ozvala: "Mám 40 rokov, som vydatá, ale mám miery 90-60-90." Bol to šok aj pre chlapcov a pozvali si ju na pohovor. Ale 90-60-90 /tak sme ju nazvali/ nedošla. Nakoniec vybrali dievča, ktorá vôbec nespĺňalo krivky miss, ale bola veľmi šikovná, pracovitá, vľúdna ... V tejto firme pracuje do dnešného dňa, je vydatá a má 2 deti. My všetci, čo sme zakladali firmu, sme sa rozprchli po iných firmách, niekto založil svoju firmu, ale ona ostala. Nepracuje už ako predavačka, ale miesto sa jej našlo ...