Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné účely a súčasne aj na súkromné účely, z hľadiska zákona o dani z príjmov vzniká zamestnancovi nepeňažný príjem, ktorý je predmetom dane. Uvedenú problematiku rieši § 5 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného ustanovenia zákona je príjmom zamestnanca zo závislej činnosti suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý, aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia na takéto účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, príjmom zamestnanca je suma vo výške 1 % z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj vtedy, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely výpočtu 1 % sa cena o túto daň zvýši. Zavedením zdanenia motorového vozidla zamestnancovi aj na súkromné účely sa zjednodušil spôsob uplatňovania daňových výdavkov pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ nekráti žiadne výdavky súvisiace s prevádzkou motorového vozidla ako napr. odpisy, opravy a údržby, poistné, keďže tento príjem bol zdanený zamestnancovi a štát nie je ukrátený na dani. Nezáleží na tom, koľko zamestnanec prejazdil na súkromné účely. Spotrebované pohonné látky však zamestnanec uhrádza na svoje náklady, príp. zamestnávateľ požaduje úhradu (ide o výdavok na osobnú potrebu zamestnanca). Rovnako zamestnanec uhrádza výdavky priamo spojené so súkromnou cestou, napr. parkovné, diaľničné poplatky a pod. Zamestnanec uhrádza aj výdavky na opravu poškodeného vozidla, ak k poškodeniu došlo pri súkromnej jazde (pokiaľ náhradu neposkytla poisťovňa). Ak zamestnávateľ nepožaduje od zamestnanca úhradu za spotrebované pohonné látky, ide pre zamestnávateľa o nedaňový výdavok a spotrebu prepočíta podľa § 19 ods. 2 písm l), podľa cien platných v čase nákupu.