Badko,aj ja sa teraz pri tejto téme zamýšľam nad tým,že si asi pohovorím s nevestou,lebo taktiež im občas donesiem jedlo,koláč atď.No nikdy ma nenapadlo,že by som to robila preto,že to viem lepšie ako nevesta a dúfam,že si to nemyslí ani ona,no spýtam sa.Ja si vždy spomeniem na moju svokru keď som mala malé deti išla som z práce a ona mi dala napr.hotové buchty na pare ,ja som prišla domov zohriala a o to viac času som mala na deti.Stalo sa to veľakrát a bola som za to vďačná ,vždy tie buchty boli lepšie ako moje,no nikdy ma nenapadlo ani to,že to robí preto,že sú lepšie,ale preto,že má viac času a chce mi pomôcť.

Johanka ! BOMBA odpoveď , ako z duše keby si mi hovorila .Ja som si vážila a zbožňovala som svokru , a tiež sa mi miešala sem tam do hocičoho , ale prišiel čas keď už nevládala, a ja som jej nosila koláčiky, buchtičky-tie zbožňovala, a nakoniec povedala, že moje boli aj tak lepšejšie a viac jej chutili ako jej vlastná výroba, ale za celé roky moje nikdy nechcela a nosila si svoje k nám na návštevu . Čo dodať, nevadilo mi to , už je v nebíčku a často na ňu myslievam a vždy keď pečiem - cez srdiečko jej posielam kúštik na okoštovku .
A našu maminu si mojkáme stále , ani chlapi - švagrovia a manžel nemajú nič proti "svokruši" , z vlastnej iniciatívy si pre ňu každý príde - doslova im chýba , vravia , že lepšiu babinu a svokru za sto rokov nenájdu . Ale ja si myslím , že všetky babičky sú takéto .

Nás svokra zásobuje šamrólmi už 6 rokov a veľmi často, hoci ich u nás nik neje! Vždy ich zamrazím ( pre prípad návštevy ) alebo vezmem kolegyniam ( tie už poznamenali, že by som mohla priniesť aj nejaké iné zákusky ).
Na jednej strane ma mrzí, že si robí zbytočné výdavky, ale na druhej strane- čo s tým budeme robiť? Slušné odmietnutie nepomohlo, tak to musíme nasilu brať domov...

Ja pomoc neodmietam. Svokra aj kolače donesie, aj na obed pozve, aj s malým pomôže.............. Ale aby napríklad brala priateľovi návlečku z vankúša oprať, alebo aby mi bez môjho vedomia prevesila záclonu - to je podľa mňa už priveľa. Nehovorila som jej nič, ale asi si budeme musieť o niektorých veciach pohovoriť. Ponoc je vítaná a viem aj sama poprosiť ak treba, ale isté veci by som vo svojej domácnosti robila rada ja. A kedže už pár takých vecí sa stalo, tak som požiadala o radu vás.

4326 treba si so svokričkou pri kávičke pohovoriť a vysloviť svoje priania.

Budem musieť. Lebo naozaj pomoc je vítana a niekedy aj potrebná. Len niekedy som si nie istá či ide o pomoc, alebo starosť o syna.

Tak to je dobre,že navlečku z vankúša oprat:-)))) tak ja bývam so svokrou v jednom dome už 16 rokov,mame samostatný byt na poschodí,ale návlečky mi ešte neprala...samozrejme sa stalo,že sa zamiešala do niečoho čo nemala:-))) ale ja som povaha,ktora sa nerada háda a nemám rada konflikty...možno preto ešte stále spolu bývame pod jednou strechou:-))) skús si s nou pohovorit,ako ti radia aj ostatní...aj ked napriklad ja viem,že moja svokra by to pochopila úplne inak...natolko ju poznám...jednoducho svokry su svokry:-)))

aach keby tak mne doniesla moja svokra salat ... a aj zalievku... bola by som stastna!

joj dievčatá, musím sa však postaviť na druhú stranu "barikády", moja svokra mi vždy dokazovala, že som neschopná a to doslova a dopísmena, vždy dcéra bola zle oblečená, ešte aj mladšiu keď som kojila- povzbudenie som nepočula, len pripomienky, že určite jej to nestačí, že mám určite! zlé mlieko.. ..... a keď som všetko "prepočula" dozvedela som sa v rodine o sebe veci - až mi vlasy dupkom stáli....
Staršia 18r. tam za celý svoj život bola asi dokopy 4 dni ( možno som aj veľa povedala) ...... takže nie sú svokry ako svokry ......
.... a nepomôžem si , už mám takú svokru skoro 20 rokov .... Keď som sa vydala za jej syna, povedala mi, vzala si si ho, tak sa staraj, máš dieťa, aj ja som mala, staraj sa, nik ti nepomôže .... a všetko sme zvládli ... niekedy cudzí lepší ako vlastná rodina.......
Už som sa naučila s ňou ako-tak žiť s nadhľadom, občas máme obdobia , kedy sa prudko nemusíme-tak sa nestretávame a nevidíme, muž je na mojej strane, pupočník si odstrihol - ale ona má výhodu, ja som priama, kdežto ona je "podpásovkárka" (.. asi to poznáte: Pane Bože ochraňuj ma pred priateľmi, od nepriateľov si pomôžem sám! - moje najobľúbenejšie) ...
ja na tvojom mieste sa tým nevzrušujem, nechceš to- vylej to,zahoď to..... kľudne s pokojom sa s ňou pozorprávaj a povedz jej, že ti to niekedy naruší plány vo varení, lepšie by bolo, keby ti dala vedieť, keď ti čosi chce poslať, nakoľko by bola škoda, aby sa to pokazilo, lebo sa to nezje...
Puto medzi synom a mamou v 40r. spolužití bude určite dosť pevné- ak nehceš prísť o svoju rodinu , nemá zmysel prilievať benzín do ohňa, v konečnom prípade budeš nešťastná ty. Tvoja svokra to možno vôbec nemyslí v zlom....
Moja by mi síce poslala , ale po celej rodine by som počula aká som neschopná, že jej synovi neviem ani šalát urobiť a čo mala ona chudera urobiť, tak musela mu poslať...
Dnes by som sa už vôbec tak nejedovala ako kedysi, s úsmevom na tvári ide všetko lepšie....

Odporučala by som ti, pekne sa poďakuj za šalát a zálievku. Popapkaj, a hneď si popros recept na takúto zálievku. Pochváľ, že Vám chutila a chcela by si ju nabudúce urobiť sama. Môžem ti povedať, fungovalo to u mňa na 100 %. časom som si vypýtala aj iné recepty, iné rady do kuchyne a potom som varievala ja aj pre svokru. Vybudovali sme si fantastický vzťah. Ona bola najlepšia svokra a ja pre ńu najlepšia nevesta. Ver, bude to aj u Vás tak.

Aj ona vychovavala syna a mozno vie, ze to bolo tazke, a hodila by sa jej v tej dobe akakolvek pomoc. Navarene muselo byt 4x denne, vsetko muselo byt tip-top. "Babicka" Vam to chce len ulahcit, lebo vie ze mate vela prace s domacnostou aj dietatkom.
A ona chce byt len mila a napomocna... 40 rokov zila so synom? Potom asi velmi dlho cakala aj na vnucatka, mozno by som na to isla opacne a vyslovene ju poziadala o starostlivost aj o dieta, ked potrebujem nieco vybavit. Kto nam pomoze s nasimi detmi, ked nie nase "babicky".

Ja chapem ale obe strany. Narodila sa mi neterka (mojmu bratovi dcera) a nasa mamina by chcela byt napomocna, chcela by byt s vnuckou, chcela by ju vidat, posielat jej veci, pomoct s domacnostou, lebo ona vie ake je to tazke - mala nas tri deti na materskej naraz... A vidim svoju svagrinu, ktora ma vo vsetkom system, vychovava dieta v uplne inej dobe, su ine lekarske "modne" vystrelky v stravovani, vo vsetkom a rady "starych bab" sa uz neberu vazne. A vidim ze jej to niekedy vadi, lebo ma pocit ze jej moja mama dava najavo ze to nezvlada a nerobi to tak dobre ako by mala a podobne....

A stale mi mamina hovori - Zuzka, ked budes mat dietatko, ze ti mozem chodit umyvat riad, prat a varit? ... a nie je to preto ze by uz 5 rokov dopredu vedela ze to nebudem zvladat...

Nic sa neje take horuce ako sa navari a ja dufam ze obe nase "babicky" mi raz budu napomocne, a ja ich pomoc budem viac menej aj ocakavat

Svokra nie je zlá. Pomáha najmä s malým, keď niečo potrebujeme vybaviť. Ale niekedy má tendenciu sa zamiešať aj do toho,do čoho by sa nemusela. Tiež som sa už o sebe dozvedela zopár "pekných" vecí. Asi je to tým, že keď máme problém, tak priateľ sa chodí vyplakať domov. Nuž čo - neostáva iné len niektoré veci brať s nadhľadom.

4326 nebuď zúfalá, všetko sa utrasie, len ten čas nech rýchlo plynie

Niečo na "odľahčenie" tejto témy, resp. najobľúbenejšie vtipy môjho manžela:
Aký je rozdiel medzi palacinkou a svokrou?
Palacinka je dobrá teplá a stočená a svokra vystretá a studená...

Prečo sa po česky nehovorí svokra ale tchýně?
Lebo slovo tchýně vzniklo skrížením slov tchoř a svině...

PS: Snažím sa ho od toho odnaučiť, ale to vieš, v 40-ke a ani v 45-ke už chlapa neprevychováš, alebo ako hovorí príslovie "starého psa novým kúskom nenaučíš".

Add 1 .

http://www.porada.sk/t109571-moja-svokra.html

Add 2 .

Boli sme svojho času u svokrovcov na obede ...v začiatkoch manželstva .

Po , aj počas , obede sa ma opýtala , či mi chutí ...

Ja len tak , aby sa nepovedalo , zo slušnosti som odvetil :

" Hm , jedol som aj lepšie ..."....

Proste , so svokrou / traumov mojich dní / si " veľmi nádherne rozumieme "...
Odvtedy mám od nej pokoj , čo sa varenia týka .

Ak je svokra šporovlivá a urodilo sa jej veľa šalátu, tak ho vyumývala a poslala aj so zálievkou aby tebe ušetrila robotu a aj prašule. Ja som zasa smutná, že mne nikto nič neposiela, tak pre prípad že by sa svokra urazila a chýbalo by jej to posielanie, zanechám ti môj mobil v ss - zavolaj !

Asi musím tiež znížiť stupeň iniciatívy, pretože sú ľudia, ktorí sú vzťahovační a domýšľaví. Stále na to zabúdam.

Keby som poslala neveste šalát so zálievkou nikdy by ma nenapadlo, že to môže byť pochopené ináč, než ako minimálna pomoc, vlastne ako rodinná spriaznenosť.

Áno, každý môže spraviť chybu napr. nejakým nepremysleným prejavom, resp. neprimeraným výrazom. Kým ho však odsúdim pre zlý úmysel, musím ho dobre poznať.

Asi aj tu platí, že podľa seba, súdim teba.

ako tu viacraz odznelo,je to hlavne o vztahu-ty sama musis najlepsie vediet,ci to mal byt znak toho,ze ta priatelova mama povazuje za neschopnu,alebo to bol prejav spontannej lasky k matke vnucatka,ktora ma aj tak dost roboty.......
hranice musia byt,to je jasne,ale viem si presne predstavit tu situaciu,kedy clovek vytrhne zo zahrady salat chce ho poslat detom a pomysli si-ale,vsak ked uz robim nalev pre nas,poslem aj im,co sa s tym budu babrat.......

teda aspon toto su praktiky mojej mamy a ma pravdu.mne osobne to padne dobre.
neznasam sice ked k nam pride a poprehadzuje mi riad alebo nejake veci.ale je prijemne,ked nam uvari,pomoze cosi okolo kvetiniek na dvore......aj ked teda ju krotim ,lebo si pride oddychnut a nie na nas robit.no a tak isto moj otec.oni proste nedokazu len tak sediet,furt sa v comsi musia sparat....
ale aby ste nepovedali,ze je to ine,lebo to su moji rodicia:
moj muz ma tetu,byva tam kde my ,ma uz 80 rokov.no a ta,hoci vie ze si vsetko zapostacim,casto nam posle daku dobrotu,ked vari-a to teda nejde len o nalev.ona posle normalne v hrnci navarene!take typicke rakuske veci,co ja sa len priucam.....ani raz mi to neprislo ,ze by ma chcela ponizit,skor som si pomyslela ze neviem,co jej za to dame.
tak napr.ked peciem,vypekam na dvojo a poslem jej,lebo stryco je maskrtnik a napr.10.7.bude vydavat vnucku,tak im upeciem tortu..... moj muz to uz tak akceptuje,ze take malickosti ako ty vobec neriesime.
vztahy sa tym utuzuju a sme si blizsi.vsak keby som kazdemu davala najavo ze nic nepotrebujem,bola by som tu sama jak kol v plote.

Ja ked som sa vydala, tiez som chcela mat pokoj a robit si to po svojom.
Tiez som nemala chut, aby sa mi do toho niekto montoval. Aj ked som "navarila" a vyhodila a plakala, ale bol to moj nepodarok.
Teraz som vsak bola v inej situacii- svokry.Mala som tiez tendenciu "pomahat", no vcas som sama prisla na to, ze robim to, co som nechcela, aby robili mne. tak som prestala. Povedala som len, ze ak potrebuju pomoc, som tu pre nich.Poziadaju pomozem, ak nie, nemiesam sa a verte vsetko funguje.

Dnes som už svokrou ja. Nemiešam sa. Žijú od nás ďaleko, takže len radím ak sa pýtajú. Keby som ja mala takú svokru ako píše 4326. Ja som mala zas opačnú. Keď si moje deti chceli obrať jahody na záhrade u svokry tak odpoveď znela: Joj nie ja musím zavárať, keď si pýtali kompót zo špajze, joj nemôžem Vám dať to mám na koláč, a či piekla koláč to netuším ale my sme ho nikdy nejedli (ani moje deti) a to bývala 200 m od nás. Aj takéto sú svokry.