Niekedy, keď chceš zmeniť veci, musíš vyjsť s pravdou von. Takže v tom problém nevidím, žeby teraz tvrdili na súde niečo iné. Problém je to dokázať. Pretože ak je pravda, čo napísala judášik, bolo by priveľa tvrdení proti tvrdeniam, zopár písomných dôkazov a celý súdny spis o schválení právneho úkonu za maloletého. Preto som aj v predchádzajúcom príspevku napísala, že tomu veľkú šancu nedávam. Ešte poznámka k tomu zrušeniu darovacej(kúpnej) zmluvy. Súd zmluvu v konaní neruší, len by vyslovil výrokom, či je platná alebo nie, ak by žalobný petit znel na určenie neplatnosti zmluvy, či kúpnej, alebo darovacej.

Súhlasím s Tebou, že elegantne by sa to dalo vyriešiť tak, že matka by prepísala svoju časť na deti. Len to sa mi zdá ešte nereálnejšie, než vyhrať spor o neplatnosť darovania.

To by ste museli poznať celý vnukov životopis, od kedy si ho on už pamätá, aby ste to vedeli posúdiť. Už som to písala v mojich dlhočizných príspevkoch - možno si to celé nečítala. Len ja viem o ich domácich pomeroch od samého začiatku /ak ťa to bude zaujímať, tak ti to napíšem/. Jej správanie voči deťom je nedôstojné matky . Môjho vnuka by ani vo sne nenapadlo, že by napadol tú jednu tretinu. Veď on sa neopovážil jej oponovať. Povedal, že sa niekedy hanbí vyjsť z bytu lebo u nich je stále krik a oplzlé nadávky deťom, ako aj oplzlé reči pred deťmi na mňa /"keby tá stará poj.....už chcela skapať/. U mňa sú deti každý rok na prázdninách a najradšej by domov ani nešli.
Môže dieťa vyrastať v takomto prostredí ? Aké stanovisko by si zaujala v tom prípade, keď ti matka povie že sa nemáš čo ozývať, lebo ona má aj s mladším synom nadpolovičnú väčšinu ?
Čo bude robiť s peniazmi ? Zatiaľ mu ich budem spravovať ja - trošku sa v tom vyznám. On si chodí brigádami privyrobiť sem tam dáke peniažky aj cez školský rok. Matka mu málokedy niečo kúpi na oblečenie. On si aspoň na to zarobí.

Tvoje rady sú veľmi užitočné a poučné. Vidieť, že máš vo všetkom prehľad. Preto sa ťa chcem ešte niečo spýtať.
1./ Máme sa o tejto veci poradiť s advokátom ?
2./ Môj vnuk chce isť ku mne bývať cez školský rok 2010/2011 s čím samozrejme len súhlasím. Musí sa podielať na nájomnom keď vlastní 1/3 bytu ale nebude tam bývať ? Byt bude v tom čase užívať mama s mladším bratom.
Vopred ďakujem za radu.

Ďakujem zo srdca všetkým poraďákom za ich príspevky. Veľa som sa poučila. Už došlo aj k užitočným rozhovorom medzi strýkom, mamou a vnukom a dúfam že sa to skončí k spokojnosti všetkých.
Všetkých srdečne pozdravujem.

Ako posledné riešenie áno. Ale najprv to skúste vyriešiť v rodine, lebo aj rozhovor s právnikom "niečo" stojí a nemusí vám priniesť riešenie. Resp. na to, aby to nejakým spôsobom vyriešil, bude musieť preštudovať veľa podkladov (nerátajte s tým, že prídete, porozprávate príbeh a za pol hodinu dostanete univerzálnu radu) a nakoniec to aj tak skončí tak, že vám poradí súdnu cestu, v ktorej vás bude zastupovať.

Ny jednej strane je spoluvlastník povinný podieľať sa na údržbe a nákladoch nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastník, na druhej strane, ak ju neužíva on, ale užíva ju druhý spoluvlastník, tak má nárok na nejakú odplatu za užívanie jeho veci, t.j. nájomné.

Takže ak matka bude požadovať nejaké peniaze na chod a údržbu nehnuteľnosti, tak nech on požiada od nej platiť nájomné za jeho tretinu. Myslím, že sa "dohodnú", že nikto nebude musieť nič platiť.

V prípade, že by sme daný problém dali na súd a vnuk by sa nechal zastupovať advokátom kto bude platiť advokáta keď vnuk nie je zárobkovo činná osoba, ale študent ?

Dobrý deň.
Neviem či si ešte pamätáte na môj príspevok ohľahne "Zrušenia darovacej zmluvy", chcem sa teda pripomenúť po dlhej dobe a povedať aká je skutočnosť teraz a poprosiť o ďalšiu radu. Podali sme v tejto veci žalobu na súd o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy. 18.3.2011 máme súdne pojednávanie. A teraz to hlavné : Odporcovia, teda matka a ujo môjho vnuka sa teraz chcú mimosúdne dohodnúť a to tak, že matka chce odkúpiť od môjho vnuka jeho tretinu bytu a chce aby zrušil žalobu v plnom rozsahu.
Budeme spolu s vnukom vďační za každú dobrú radu. ďakujeme.

Dohodu o odkúpení by mohol urobiť hocikedy. Nemá dôvod rušiť žalobu, nemá čo stratiť, ale vyhrať môže. Poobede napíšem viac, musím odísť.

A nepatrí mu náhodou polovica? Veď sa byt kúpil so zdedených peňazí 2 synov. A kde je tých 10 000 EUR, čo každý z nich dostal zo životnej poistky? Pekná mater, zasa ho chce........

Ona chce odkúpiť jeho tretinu, ale chce mu za ňu vyplatiť ako za polovicu bytu. Ale aj tak nevieme čo máme robiť, lebo ona chce tú vnukovu tretinu odkúpiť výlučne pre seba. Je tam ale ešte mladší vnuk, ktorý teraz býva s ňou a zaplatil tiež za polovicu bytu, a jemu ostane prakticky len jedna tretina. Má môj starší vnuk pozerať teraz len na seba ? Nemajú medzi sebou dobrý vzťah. Mladší vnuk má síce 14 rokov, ale tieto veci nie sú mu známe. Neuvedomuje si ešte, že starší brat toto všetko robí vlastne do budúcna aj pre neho.

Presne tak, matka chce obabrávať synov ďalej. Keby bola v práve, nebála by sa súdu. Súhlasom s vyplatením ceny by ste nielen uznali prevod, ale aj legalizovali podvod.

Máte šťastie, že ste prípad dali na súd do troch rokov odvtedy, čo sa prevod urobil. Nemusíte rozoznávať absolútnu a relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ale dôvodiť všetkými neprávosťami, čo sa tu stali. Rozdiel medzi neplatnosťou relatívnou a absolútnou je práve ten, že relatívnej sa treba dovolať do troch rokov, inak by bol už právny úkon platný. Prípady relatívnej neplatnosti sú v § 40a občianskeho zákonníka.

Podľa § 37 právny úkon treba urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Myslí sa tým absolútna neplatnosť.
Podľa § 34 je právny úkon prejav vôle; kde vôle niet, niet ani právneho úkonu. Chlapci mali vôľu kúpiť nehnuteľnosť do spoluvlastníctva ich dvoch, nie do spoluvlastníctva s ďalšou osobou. Keďže však plnoletý urobil prejav vôle podpisom zmluvy, treba skúmať, či ten prejav vôle bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Tiež je treba skúmať, či právny úkon kolízneho opatrovníka za neplnoletého bol urobený tak, ako bol schválený súdom.

Slobodne urobený právny úkon je bez vtedy, ak je vylúčené jeho vykonanie pod tlakom násielia alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Vtedy je úkon absolútne neplatný.
Slobodné tvorenie vôle je aj tvorenie vôle konajúceho v tiesni podľa § 49 - uzavretie zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, kedy má právo od zmluvy odstúpiť.

Vôľa nie je vážna, ak nesleduje právne následky. V tomto prípade by museli nevážne uzatvoriť zmluvu obe strany, tu však jedna strana mala vážny úmysel urobiť právny úkon s právnymi následkami. Ide o simuláciu právneho úkonu, keď predstierali darovaciu zmluvu a v skutočnosti bola uzavretá kúpna zmluva alebo naopak. Takáto zmluva môže byť absolútne neplatným právnym úkonom pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi, čo v tomto prípade prichádza do úvahy.

Prejav vôle je neurčitý, ak sa ani výkladom nedá odstrániť neurčitosť. Tu sa teda nedá s určitosťou povedať, či ide o kúpnu zmluvu alebo darovaciu, nakoľko bola nazvaná ako "darovacia s odplatou" - taká darovacia zmluva neexistuje. Výkladom by sa muselo vysvetliť, že malo ísť o kúpnu zmluvu pre dvoch bratov, čo je v rozpore s právnymi následkami (vlastníctvo tretej osoby).
Ak by sa malo tvrdiť, že ide o zmiešanú zmluvu (darovanie 1/3 a kúpa 2/3), mala byť vyjadrená cena predávanej nehnuteľnosti a kúpna cena 2 podielov. To potvrdzuje aj nezrozumiteľnosť právneho úkonu.

Neprichádza do úvahy ani konverzia na platný právny úkon (§ 41 ods. 1), nie je naplnená ani zastretosť iným právnym úkonom (nemá náležitosti darovacej zmluvy).

Neplatnosť právnych úkonov podľa § 37 má povahu absolútnej neplatnosti, ktorá nastáva bez ďalšieho zo zákona. Právny úkon sa za absolútne neplatný nevyhlasuje, pozerá sa naň, ako by nebol vôbec urobený. Taký úkon nespôsobuje právne následky ani keď už bolo rozhodnuté o vklade do katastra.

Absolútne neplatný je aj právny úkon podľa § 39, ktorý obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza lebo sa prieči dobrým mravom. Okradnutie detí (obohatenie sa na ich úkor) nie je určite v súlade s dobrými mravmi.

Určovacou žalobou možno dosiahnuť, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve strýka a ten musí vydať chlapcom bezdôvodné obohatenie, prípadne aj vzniknutú škodu.

Tým nie je vylúčena relatívna neplatnosť zmluvy, ktorej sa možno domáhať v eventuálnom petite.

V tomto zmysle bola napísaná aj žaloba. Môjmu vnukovi súd pridelil bezplatného advokáta na zastupovanie v pojednávaní, ako ho aj oslobodil od súdnych poplatkov, pretože je študent. Čo je podľa vás lepšie? súd, alebo mimosúdne dohodnutie ? Ale ako by sme sa mohli mimosúdne dohodnúť ? Asi sa v tomto prípade ani nedá žiadna dohoda napísať.

Rozhodne sa súdiť. Aj pre mladšieho brata, aj preto, aby si také niečo nedovolili aj druhýkrát. Ľahko by ho mohli napr. obrať aj o jeho podiel. Všeličo sa môže v živote ešte stať a brat je brat, vždy bude rodina (možno aj jediná).

Na súde sa môžete dovolávať neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a - uvedenie do omylu (relatívna neplatnosť - netreba to hovoriť, ste v trojročnej dobe).

Napíšte aj ten eventuálny petit asi v tom zmysle, že keby nebola uznaná absolútna neplatnosť zmluvy, bude náhradný (eventuálny) petit, v ktorom odstúpi od zmluvy podľa § 49 - uzavretie zmluvy v tiesni.

Nezabudnite žiadať náhradu trov, bezdôvodné obohatenie (zaplatenie peňazí + úroky), prípadnú škodu (napr. výdavky s tým, že tam nebýval).

Veľmi ďakujeme. Teda už sme naisto po vašom príspevku rozhodnutí sa súdiť. Zatiaľ ešte raz veľmi, veľmi ďakujeme. Ozveme sa ako to dopadne. Som rada, že pomôžeme aj druhému vnukovi. Však keď bude tejto veci rozumieť určite nám raz dá za pravdu a zmieri sa aj s bratom.

Ešte niečo -bezdôvodné obohatenie - úroky, od maminho brata ?A petit sa má priniesť na pojednávanie ?

Ano, bezdôvodne držal ich peniaze a mal z nich úžitok. Úroky z omeškania tiež - od prvého dňa, čo peniaze dostal. Užívanie bytu nech si on vybaví so setrou, matka má deťom zabezpečiť bývanie a ochranu ich majetku.

A petit máme prinieť na pojednávanie?

Úpravu petitu navrhne ten pridelený právnik.

Srdečne ďakujem. Ešte sa ozvem na druhý týždeň.Prajem príjemný víkend.

Dobrý deň. Mám ešte jednu otázku. Ak súd uzná darovaciu zmluvu za neplatnú, alebo ak môj vnuk odstúpi od zmluvy /na základe toho petitu/, dokedy mu musí ujo vrátiť peniaze ? Môže sa stať, že mu to bude chcieť len splácať ako mu bude vyhovovať? A môže môj vnuk proti tomuto niečo na súde namietať ?
Veľmi ďakujem za skorú odpoveď.