Každý má právo užívať svoj majetok - hneď, aj vnuk. Ak nebude mať ujo peniaze, nech si vezme úver, alebo predá vrátenú nehnuteľnosť.

Presne tak, matka chce obabrávať synov ďalej. Keby bola v práve, nebála by sa súdu. Súhlasom s vyplatením ceny by ste nielen uznali prevod, ale aj legalizovali podvod.

Máte šťastie, že ste prípad dali na súd do troch rokov odvtedy, čo sa prevod urobil. Nemusíte rozoznávať absolútnu a relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ale dôvodiť všetkými neprávosťami, čo sa tu stali. Rozdiel medzi neplatnosťou relatívnou a absolútnou je práve ten, že relatívnej sa treba dovolať do troch rokov, inak by bol už právny úkon platný. Prípady relatívnej neplatnosti sú v § 40a občianskeho zákonníka.

Podľa § 37 právny úkon treba urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Myslí sa tým absolútna neplatnosť.
Podľa § 34 je právny úkon prejav vôle; kde vôle niet, niet ani právneho úkonu. Chlapci mali vôľu kúpiť nehnuteľnosť do spoluvlastníctva ich dvoch, nie do spoluvlastníctva s ďalšou osobou. Keďže však plnoletý urobil prejav vôle podpisom zmluvy, treba skúmať, či ten prejav vôle bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Tiež je treba skúmať, či právny úkon kolízneho opatrovníka za neplnoletého bol urobený tak, ako bol schválený súdom.

Slobodne urobený právny úkon je bez vtedy, ak je vylúčené jeho vykonanie pod tlakom násielia alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Vtedy je úkon absolútne neplatný.
Slobodné tvorenie vôle je aj tvorenie vôle konajúceho v tiesni podľa § 49 - uzavretie zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, kedy má právo od zmluvy odstúpiť.

Vôľa nie je vážna, ak nesleduje právne následky. V tomto prípade by museli nevážne uzatvoriť zmluvu obe strany, tu však jedna strana mala vážny úmysel urobiť právny úkon s právnymi následkami. Ide o simuláciu právneho úkonu, keď predstierali darovaciu zmluvu a v skutočnosti bola uzavretá kúpna zmluva alebo naopak. Takáto zmluva môže byť absolútne neplatným právnym úkonom pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi, čo v tomto prípade prichádza do úvahy.

Prejav vôle je neurčitý, ak sa ani výkladom nedá odstrániť neurčitosť. Tu sa teda nedá s určitosťou povedať, či ide o kúpnu zmluvu alebo darovaciu, nakoľko bola nazvaná ako "darovacia s odplatou" - taká darovacia zmluva neexistuje. Výkladom by sa muselo vysvetliť, že malo ísť o kúpnu zmluvu pre dvoch bratov, čo je v rozpore s právnymi následkami (vlastníctvo tretej osoby).
Ak by sa malo tvrdiť, že ide o zmiešanú zmluvu (darovanie 1/3 a kúpa 2/3), mala byť vyjadrená cena predávanej nehnuteľnosti a kúpna cena 2 podielov. To potvrdzuje aj nezrozumiteľnosť právneho úkonu.

Neprichádza do úvahy ani konverzia na platný právny úkon (§ 41 ods. 1), nie je naplnená ani zastretosť iným právnym úkonom (nemá náležitosti darovacej zmluvy).

Neplatnosť právnych úkonov podľa § 37 má povahu absolútnej neplatnosti, ktorá nastáva bez ďalšieho zo zákona. Právny úkon sa za absolútne neplatný nevyhlasuje, pozerá sa naň, ako by nebol vôbec urobený. Taký úkon nespôsobuje právne následky ani keď už bolo rozhodnuté o vklade do katastra.

Absolútne neplatný je aj právny úkon podľa § 39, ktorý obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza lebo sa prieči dobrým mravom. Okradnutie detí (obohatenie sa na ich úkor) nie je určite v súlade s dobrými mravmi.

Určovacou žalobou možno dosiahnuť, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve strýka a ten musí vydať chlapcom bezdôvodné obohatenie, prípadne aj vzniknutú škodu.

Tým nie je vylúčena relatívna neplatnosť zmluvy, ktorej sa možno domáhať v eventuálnom petite.

Rozhodne sa súdiť. Aj pre mladšieho brata, aj preto, aby si také niečo nedovolili aj druhýkrát. Ľahko by ho mohli napr. obrať aj o jeho podiel. Všeličo sa môže v živote ešte stať a brat je brat, vždy bude rodina (možno aj jediná).

Na súde sa môžete dovolávať neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a - uvedenie do omylu (relatívna neplatnosť - netreba to hovoriť, ste v trojročnej dobe).

Napíšte aj ten eventuálny petit asi v tom zmysle, že keby nebola uznaná absolútna neplatnosť zmluvy, bude náhradný (eventuálny) petit, v ktorom odstúpi od zmluvy podľa § 49 - uzavretie zmluvy v tiesni.

Nezabudnite žiadať náhradu trov, bezdôvodné obohatenie (zaplatenie peňazí + úroky), prípadnú škodu (napr. výdavky s tým, že tam nebýval).

Darovaciu zmluvu mozu zrusit bud vzajomnou dohodou - velmi nepravdepodobne.
Inak ju moze zrusit iba sud. Nakolko nie su splnene zakonne podmienky na zrusenie darovacej zmluvy, sud ju nezrusi. Nakolko aj ked darovacou zmluvou doslo k obchadzaniu zakona, tak lehota v ktorej bolo mozne podat navrh na sud aby vyhlasil zmluvu za neplatnu uz uplynula. Uvedena lehota ma prekluzivny charakter.

Je tu ale ina moznost. A to poziadat sud aby vysporiadal podielove spoluvlastnictvo a to tak ze nehnutelnost prikaze jednemu z vlastnikov a zaviaze ho aby tento vlastnik (v tomto pripade matka) vyplatila spoluvlastnika podiel ktoreho nadobudne. V pripade ak matka ani druhy syn nemaju na vyplatenie prostriedky, sud prikaze byt predat a vytazok z predaja rozdelit pomerom akym jednotlivi spoluvlastnici nehnutelnost vlastnili do predaja. Takto ten syn ziska 1/3 z hodnoty nehnutelnosti a kazdy si pojde svojou cestou.

Ano, bezdôvodne držal ich peniaze a mal z nich úžitok. Úroky z omeškania tiež - od prvého dňa, čo peniaze dostal. Užívanie bytu nech si on vybaví so setrou, matka má deťom zabezpečiť bývanie a ochranu ich majetku.

Ak aj ten brat vedel o tej dohode, že byt bude prepísaný len na 2 deti, tak potom aj on vedome figuruje v tomto podvode, lebo vedel, na koho prevádza byt. Prečo daroval 1/3 aj matke, keď peniaze dostal od synovcov? Myslím, že hlavný podiel viny nesie práve ten strýko.

Ak chce niečo napraviť, tak nech vráti 1/3 sumy, ktorú dostal za byt tým synovcom a nech si tú 1/3, čo daroval sestre, vysporiada s ňou - buď nech od nej žiada peniaze alebo vrátenie tej 1/3. Alebo nech za tie peniaze odkúpi od sestry tú 1/3 bytu a prevedie ju na synovcov.

Veď dostal peniaze od synovcov, tak z akého dôvodu daroval niekomu inému, kto mu peniaze nedal!!!

Niekedy, keď chceš zmeniť veci, musíš vyjsť s pravdou von. Takže v tom problém nevidím, žeby teraz tvrdili na súde niečo iné. Problém je to dokázať. Pretože ak je pravda, čo napísala judášik, bolo by priveľa tvrdení proti tvrdeniam, zopár písomných dôkazov a celý súdny spis o schválení právneho úkonu za maloletého. Preto som aj v predchádzajúcom príspevku napísala, že tomu veľkú šancu nedávam. Ešte poznámka k tomu zrušeniu darovacej(kúpnej) zmluvy. Súd zmluvu v konaní neruší, len by vyslovil výrokom, či je platná alebo nie, ak by žalobný petit znel na určenie neplatnosti zmluvy, či kúpnej, alebo darovacej.

Súhlasím s Tebou, že elegantne by sa to dalo vyriešiť tak, že matka by prepísala svoju časť na deti. Len to sa mi zdá ešte nereálnejšie, než vyhrať spor o neplatnosť darovania.

A nepatrí mu náhodou polovica? Veď sa byt kúpil so zdedených peňazí 2 synov. A kde je tých 10 000 EUR, čo každý z nich dostal zo životnej poistky? Pekná mater, zasa ho chce........

Tomuto celkom dobre nerozumiem...

Daroval to iba vnukom? Na základe čoho si ich matka dala "napísať " na seba 1/3 bytu?

Matka mala prístup na synov účet, alebo peniaze vybral on sám?
Kto peniaze vybral a kto ich poslal matkinmu bratovi?
Keďže darovacia zmluva je dielom matkiným a jej brata, je na nich, aby vec dali do poriadku. Porozprávaj sa s nevestiným bratom a trvaj na tom, aby deti dostali každý polovicu bytu. Povedz mu, že nechceš použiť iné prostriedky, ale ak budeš musieť použiješ ich.
No ak použiješ súd, alebo iný štátny orgán, rozbiješ nenávrátne rodinu.

Predpokladám, že deti v čase dedenia neboli plnoleté a za zástupcu ich majetku bola stanovená ich matka. Ak deti zdedili, či dostali darom byt, myslím, že matka ho nemôže len tak svojvolne predať, lebo sa jedná o stret záujmov. Potrebuje na to povolenie súdu. ( ak sa mýlim ,opravte ma,prosím)

Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom http://www.vop.gov.sk/dedicstvo-opatrovnik

http://www.porada.sk/1022288-post35.html

Dohodu o odkúpení by mohol urobiť hocikedy. Nemá dôvod rušiť žalobu, nemá čo stratiť, ale vyhrať môže. Poobede napíšem viac, musím odísť.

Veľmi ďakujeme. Teda už sme naisto po vašom príspevku rozhodnutí sa súdiť. Zatiaľ ešte raz veľmi, veľmi ďakujeme. Ozveme sa ako to dopadne. Som rada, že pomôžeme aj druhému vnukovi. Však keď bude tejto veci rozumieť určite nám raz dá za pravdu a zmieri sa aj s bratom.

To býva uvedené v rozsudku. Buď súd zaviaže odporcu zaplatiť napr. do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, alebo môže povoliť splácať dlh, napr. 100 EUR mesačne. Záleží od toho, ako prebehne pojednávanie, svedecké výpovede a preukazovanie majetku. Ak odporca nemá majetok, nemôže ho súd zaviazať splatiť dlh okamžite.

Chcem len dodať, že môj vnuk po rozhovore s darcom sa vzájomne dohodli, že darca buď zmení darovaciu zmluvu a odkáže byt len mojim dvom vnukom, alebo celkom zruší darovaciu zmluvu, nakoľko sa jeho sestre k jednému zo svojich detí nespráva ako matka. Je to možné? Môže darca zrušiť daroaciu zmluvu a peniaze vrátiť deťom ?

TO je síce pravda, ale silno pochybujem, že by súd prikázal nehnuteľnosť predať, keďže v ňom býva matka sa malotetým dieťaťom. Skôr ich zaviaže na splácanie tej 1/3 bytu v splátkach, čo tiež nie je výhra.

Chcem len dodať, že môj vnuk po rozhovore s darcom sa vzájomne dohodli, že darca buď zmení darovaciu zmluvu a odkáže byt len mojim dvom vnukom, alebo celkom zruší darovaciu zmluvu, nakoľko sa jeho sestre k jednému zo svojich detí nespráva ako matka. Je to možné? Môže darca zrušiť daroaciu zmluvu a peniaze vrátiť deťom ?

Sú to 2 rôzne veci:

1. zrušenie darovacej zmluvy

2. žiadať predmet darovania vrátiť

Podrobnejšie o tom bolo popisované tu:

http://www.porada.sk/1130159-post11.html

http://www.porada.sk/t122748-zruseni...ej-zmluvy.html

http://www.porada.sk/t108972-darovacia-zmluva.html


Zrušiť darovaciu zmluvu asi nebude možné, lebo nie sú na to právne dôvody.

Žiadať vrátiť dar by mohol darca len vtedy, keby sa obdarovaná (tá matka) správala voči nemu tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Ale nezhody medzi matkou a jej synom (teda medzi obdarovanými navzájom) mu nedávajú oprávnenie žiadať predmet daru naspäť.

Fakticky ten darca (strýko) je už mimo celej veci, ten už nemá do toho čo zasahovať.

Pises, ze 19 rocny syn je student.
A ksa osamostatni, ma z coho zit?
Ved to nie je len platit byt, to je aj strava, oblecenie, ucebnice a pod.
Naco si potrebuje ponechat zbytok sirotskeho?
Na tieto zakladne potreby?

Nerozumiem dost dobre, co syn chce dosiahnut.
Ak on aj plati cely byt, tak asi matka plati stravu, oblecenie a pod. Takymto sposobom sa asi neriesia siatuacie v roine ,kde treba obracat kazdu korunu. On musi rovnako prispievat podla svojich moznosti na domacnost. ak je jeho prijmom sirotsky dochodok, tak nim musi prispievat.

Nie je tu vela informacii, mozno je polovica mojich slov domnienok, ale cele sa mi to zda cudne.

Deti zdedili jednoizbový byt, auto a peniaze. Na toto dedičstvo nemala ich matka nárok. Kde sú tieto veci?
A aký byt im daroval matkin brat?