Presne tak, matka chce obabrávať synov ďalej. Keby bola v práve, nebála by sa súdu. Súhlasom s vyplatením ceny by ste nielen uznali prevod, ale aj legalizovali podvod.
Máte šťastie, že ste prípad dali na súd do troch rokov odvtedy, čo sa prevod urobil. Nemusíte rozoznávať absolútnu a relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ale dôvodiť všetkými neprávosťami, čo sa tu stali. Rozdiel medzi neplatnosťou relatívnou a absolútnou je práve ten, že relatívnej sa treba dovolať do troch rokov, inak by bol už právny úkon platný. Prípady relatívnej neplatnosti sú v § 40a občianskeho zákonníka.
Podľa § 37 právny úkon treba urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Myslí sa tým absolútna neplatnosť.
Podľa § 34 je právny úkon prejav vôle; kde vôle niet, niet ani právneho úkonu. Chlapci mali vôľu kúpiť nehnuteľnosť do spoluvlastníctva ich dvoch, nie do spoluvlastníctva s ďalšou osobou. Keďže však plnoletý urobil prejav vôle podpisom zmluvy, treba skúmať, či ten prejav vôle bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Tiež je treba skúmať, či právny úkon kolízneho opatrovníka za neplnoletého bol urobený tak, ako bol schválený súdom.
Slobodne urobený právny úkon je bez vtedy, ak je vylúčené jeho vykonanie pod tlakom násielia alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Vtedy je úkon absolútne neplatný.
Slobodné tvorenie vôle je aj tvorenie vôle konajúceho v tiesni podľa § 49 - uzavretie zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, kedy má právo od zmluvy odstúpiť.
Vôľa nie je vážna, ak nesleduje právne následky. V tomto prípade by museli nevážne uzatvoriť zmluvu obe strany, tu však jedna strana mala vážny úmysel urobiť právny úkon s právnymi následkami. Ide o simuláciu právneho úkonu, keď predstierali darovaciu zmluvu a v skutočnosti bola uzavretá kúpna zmluva alebo naopak. Takáto zmluva môže byť absolútne neplatným právnym úkonom pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi, čo v tomto prípade prichádza do úvahy.
Prejav vôle je neurčitý, ak sa ani výkladom nedá odstrániť neurčitosť. Tu sa teda nedá s určitosťou povedať, či ide o kúpnu zmluvu alebo darovaciu, nakoľko bola nazvaná ako "darovacia s odplatou" - taká darovacia zmluva neexistuje. Výkladom by sa muselo vysvetliť, že malo ísť o kúpnu zmluvu pre dvoch bratov, čo je v rozpore s právnymi následkami (vlastníctvo tretej osoby).
Ak by sa malo tvrdiť, že ide o zmiešanú zmluvu (darovanie 1/3 a kúpa 2/3), mala byť vyjadrená cena predávanej nehnuteľnosti a kúpna cena 2 podielov. To potvrdzuje aj nezrozumiteľnosť právneho úkonu.
Neprichádza do úvahy ani konverzia na platný právny úkon (§ 41 ods. 1), nie je naplnená ani zastretosť iným právnym úkonom (nemá náležitosti darovacej zmluvy).
Neplatnosť právnych úkonov podľa § 37 má povahu absolútnej neplatnosti, ktorá nastáva bez ďalšieho zo zákona. Právny úkon sa za absolútne neplatný nevyhlasuje, pozerá sa naň, ako by nebol vôbec urobený. Taký úkon nespôsobuje právne následky ani keď už bolo rozhodnuté o vklade do katastra.
Absolútne neplatný je aj právny úkon podľa § 39, ktorý obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza lebo sa prieči dobrým mravom. Okradnutie detí (obohatenie sa na ich úkor) nie je určite v súlade s dobrými mravmi.
Určovacou žalobou možno dosiahnuť, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve strýka a ten musí vydať chlapcom bezdôvodné obohatenie, prípadne aj vzniknutú škodu.
Tým nie je vylúčena relatívna neplatnosť zmluvy, ktorej sa možno domáhať v eventuálnom petite.