jurkomts Aký máte názor na pestovanie hurmikaki (menej odolné odrody - Ragno a Tipo) v nádobách - kontajneroch? Wabi, v sadoch a viniciach si mal článok, kde si hurmikaki odporúčal pre tento spôsob pestovania. Akú úrodu môžem dopestovať, oplatí sa to vôbec.
Najlepšie je pestovať hurmi kaki vo voľnej pôde tam vedia dosiahnuť po pár rokoch i 50 - 100 kg pri dobrých podmienkach a to i na Slovensku.
Ak chceš pestovať vonku vo voľnej pôde môžeš postupovať podľa takejto stupnice, ktorú som zostavil:
chúlostivé kaki (-14-18 stupňov) - 3-4st.C -
odolnejšie kaki (-17-21 stupňov) - 4-5st.C -
lotus (-21-24 stupňov) - 2-4st.C -
Hybridy(-24-28 stupňov) - 4-5st.C -
Virginiany(-28-32 stupňov) - 4-5st.C -
Meader(-31-35 stupňov)
Pričom stupnica začína pri chúlostivých kaki približne na 14-18 stupňoch pod nulou. Najodolnejšia odroda Meader zase vydržala bez akejkoľvek úhony v Kanade -35 a ďalšie leto ešte aj zarodila. Teda medzi najchúlostivejšou a najodolnejšou odrodou Diospyros je približne rozdiel 20 stupňov.
Hurmi kaki síce netreba v našich podmienkach postrekovať, čím ušetríme svoj čas a peniažky za postreky, na druhej strane nesmieme zanedbať strihanie a zateplovanie a najmä výber toho správneho miesta vysadenia. Idealne v blízkosti väčšej nádrže, či rieky. Napríklad Dunaj, Hron, Váh, Nitra a podobne. Alebo veľká priehrada, či štrkovisko. Ak nemáte nič také v blízkosti nezúfajte, aj malé záradné jazierko je lepšie ako nič a ak ani to, tak niekoľko sudov s vodou si môže dovoliť každý. Ak nemáte sklaník, tak zhlobiť si nejaký zo starých vyradených okien zadarmo nie je až tak ťažké. Prípadne fólia nie je tiež tak drahá a ak nie je k dispozícii južná strana domu či múriku najlepšie v uzavretom meste, či aspoň obci, tak aj fólia je lepšie ako nič...
Tiež je tu možnosť vykopať veľkú jamu ako tranžej, do nej vysadiť stromky a na zimu iba prikriť niečim, svetlo nepotrebujú. takže môže byť aj koberec na nejakých oporných latkách na to folia, zapadne snehom a nezamrzne isto, vykurovať netreba. Jediná investícia veľká jama aj to jednorázová...
Nuž a pre tých čo sa nechcú zaťažovať s chúlostivejšími najšpičkovejšími veľkoplodými odrodami.
Alebo sa nachádzajú v horších klimaticky lokalitách, sú k dispozícii aj odrody ktoré sú dostatočne otužilé aby sa dali pestovať aj v horských podmienkach pri vyššej nadmorskej výške a bez zateplovania pretože znesú niektoré až -35.
Plody sú síce o niečo menšie, ale zasa ich je viacej a chuťovo sú trochu iné. Sú však ľudia ktorým chutia viacej ako klasické Kaki. Preto majú veľkú budúcnosť a časom budú určite ako vinikajúce ovocie so zdravotne nenahraditeľnými účinkami veľmi rozšírené najmä v domácich záhradkách ako spestrenie k našim jabĺčkam a hruškám.
Vo voľnej pôde sa jednoznačne oplatia lestovať.
Treba si len vybrať správnu odrodu podľa toho kde budeme pestovať aká je klíma a mikroklíma.
Ďalšia dodatočná ochrana pred mrazmi je:
1. V júny-júly ho pristrihnúť kvôli vyzretiu letorastov prvého rádu.
2. Koncom leta a na jeseň postriekať hoci aj obyčajným malým rozprašovačom hnojivom obsahujúcim mikroelementy najmä K a P ale nie N.
3. Nasunúť po opade listov na konáre kúrenárske sivé izolačné elastické trubky a vyplniť suchou rašelinou. Na jar ju použiješ do kvetináčov, takže ani zrno nazmar. Je to jednoduché a účinné.
4. Na zimu pod kmienok obložiť napríklad slama, seno prekryť vrecovinou, či netkanou textíliou.
5. Na zimu ho oblož napríklad 3 sudmi s vodou a celé prekryť netkanou textíliou.
6. Čerstvý hnoj konský či iný na primeranej kôpke pod stromom pod fóliou - mikróby pracujú a dokážu zohriať na celkom vysokú teplotu.
7. Odporový drôt len v niekoľkých najchladnejších nociach keď teplota klesne pod - 20, takže veľa energie nezožerie.
8. Do suda či večšieho vedra s vodou je možné použiť napríklad akváriový zohrievač vody. Niektoré majú dokonca termostaty ale to je zbytočný luxus. Pomáha dokonca aj obyčajné vzduchovanie a voda nezamrzne tak ľahko.
9. Rekupiračná trubka v pôde končiaca pod stromčekom. Náročnejšie ale urobíš raz a slúži roky.
10. Polistirénový domček - iglú je fakt extrém ale tiež sa poskladá iba raz a môže slúžiť viacero zím.
Možno to znie zložito ale nie potebné všetko toto vykonať. Postačí keď dodržíte zopár najjednoduchších bodov a správne zvolená odroda nezamrzne ani na štrbskom plese.
Ak som ťa nepresvedčil o voľnej pôde, tak pestovanie vo veľkých nádobách prichádza tiež do úvahy.
Veľkosť stromčeka v nádobe vieme regulovať. Čím väčšia nádoba, tým vyrastie aj stromček väčší. Odporúčam však používať naozaj veľké nádoby a najmä zaštipovať a zaštipovať... Takto dopestujeme krásne obrovské "bonzaje". Stromček pestovaný v kontajneri presádzame prvých päť rokov vždy na jar. Použijeme zmes záhradnej pôdy, kompostu a piesku v pomere asi 2:1:0,5, ktorá má mať neutrálnu reakciu. Na liter substrátu pridáme zásobné hnojivo – dva gramy Cereritu, NPK, osmikot alebo podobné hnojivo. V ďalších rokoch presádzame v troch až štvorročných intervaloch. Pritom nemusíme použiť vždy väčší kontajner, ale časť koreňov aj so zeminou po celom obvode odrežeme a do rovnako veľkého kontajneru doplníme čerstvú zeminu. Prihnojujeme každoročne na jeseň zapracovaním do pôdy pod celou korunou päť až desať kilogramov maštaľného hnoja, prípadne pomaly rozpustného granulovaného hnojiva. Rastlinu pestovanú v kontajneri môžeme prihnojovať každé dva týždne až do augusta tekutou hnojivou zálievkou, napríklad 0,2% roztokom Harmavitu. Tiež listové hnojivá sú dôležité. Samozrejme bez hnojenia rastlina nedokáže v nádobách rodiť tak výdatne a nemá toľko možností ako vo voľnej pôde.
O tom, že aj takéto pestovanie sa oplatí netreba pri cenách plodov Hurmi kaki v obchodoch vôbec pochybovať!