...ja to napíšem takto..moja svokra nebola zlá,vlastne ani nie je..moje švagriné- nevesty cez ulicu, prípadne z vedľajšieho dvora, si ju nevedia vynachváliť, takmer už od začiatku "nevestovania"..to ja som bola iná..prišla som na dedinu z mesta,kde je iná mentalita,ľudia si menej vidia do hrnca, menej sa starajú, kto a s kým sa debatuje na ulici a čo kto má na sebe...ja, vyškolená mojím tatíkom v tom smere, že ak si nepomôžem sama, nikto mi nepomôže, som sa tak aj zariadila...nepotrebovala som varovať deti,keď sme s manželom robili na tri smeny a deti si podávali pri bráne závodu, nechcela som, aby mi nakupovala mäso, lebo som mala prehľad, čo je bravčové a čo hovädzie, variť som vedela tuším lepšie,podľa slov môjho chlapa,domáce práce boli hračka,pranie vo vírivej pračke bol pre mňa oddych a dlho som nechcela automatku,ručné práce po nociach boli oddych...a to sa u mojej svokry nenosilo...a čo je dôležité, nevedela som prosiť o pomoc,dokonca ďakovať -za nič mi robí problém dodnes...denné spolužitie so svokrou som obmedzila hneď vtedy, keď povedala môjmu manželovi, že som papuľnatá a nedám si povedať, no a že veru niekedy by sa mi zišlo "po papuli"...dodám k tomu, že môj manžel- a teraz už 10 rokov ex, nepraktizoval silnú ruku v dome, vždy sme sa dohodli,a veru dobre spravil, že ju neposlúchol,síce ku nej denne chodil a nosil mi domov jej názory,ale to tiež prestalo v deň, keď som zavelila, že môže spávať s matkou,pokiaľ žije život s ňou...a bolo upratané...ja som bola tá, čo si nedá a čo nepotrebuje..nikdy nič....na zlo, čo mi nosila do domu, som dávno zabudla,odpustiť nebolo čo, lebo niekedy ľudia nevedia prijať tých, čo majú iné názory a tak som to aj zobrala...a čo sa týka terajšieho spolužitia, rodina exmanžela sa so mnou rozviedla v deň, keď ja s ním...som spokojná,oni nie...ale už to neriešim...uvedomujem si, že som iná ako oni, vždy budem a nemienim s tým nič robiť...a hoci moja svokra už 8 rokov leží na posteli,denne na ňu myslím a posielam jej mojich dobrých anjelov, ale nemám potrebu ju vidieť,hoci býva o ulicu ďalej...