Takmerstarec
Mr. sito,
citujem preto, ze je potrebne to zdoraznit. Patri Vam vdaka za Vase usilie o spravodlivost a objektivitu.
Čo je to spravodlivosť?
V najvšeobecnejšej rovine môžeme spravodlivosť vymedziť ako základný normatívny princíp spolužitia ľudí. V spoločenskom vedomí je zakotvená ako ideál správneho, vyváženého a zdôvodneného rozdeľovania spoločenských hodnôt a bremien, práv, povinností, dobra a zla. Tvorí najvyššie hodnotiace kritérium posudzovania usporiadania spoločenských vzťahov, ľudského konania, spoločenských inštitúcií, jednotlivých právnych noriem i právnych systémov. Považuje sa za spravodlivé, aby to, čo človek od spoločnosti získa, bolo podmienené tým, čo jej sám poskytne. Spravodlivá spoločnosť by mala vytvoriť mechanizmus regulovania proporcií medzi vkladom jednotlivca do spoločnosti a podmieniť k tomu jeho adekvátnu odmenu, ktorú má za to získať.
Rozlišujeme rozličné vymedzenia ako distibutívnu a redistributívnu spravodlivosť, legálnu spravodlivosť etickú spravodlivosť a pod. Aristoteles charakterizuje
rozdeľujúcu spravodlivosť, alebo inak povedané
distribučnú spravodlivosť. Táto spravodlivosť sa uplatňuje vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti. Zaväzuje nadriadenú inštanciu, uskutočniť voči jej podriadeným osobám rozdeľovanie podľa rovnakého meradla, na základe určitého vecného kritéria, prípady. O rovnosti sa dá teda hovoriť vždy len vo vzťahu k niečomu, čo musí byť postavené na jednom základe alebo z jedného hľadiska. Ďalej môžeme hovoriť aj o objektívnej alebo subjektívnej spravodlivosti. Pod objektívnou spravodlivosťou rozumieme spravodlivosť ako základnú vlastnosť právneho poriadku a určitých sociálnych inštitúcií. Pod subjektívnou spravodlivosťou chápeme spravodlivosť ako morálnu činnosť konajúceho človeka.
So spravodlivosťou úzko súvisí rovnosť. Aristoteles považuje rovnosť za jadro spravodlivosti a spravodlivého človeka charakterizuje ako priateľa rovnosti. Rovnosť chápe ako normatív pre rozdeľovanie. Z toho vyplýva, že pre rozdeľovanie pozitívnych a negatív hodnôt spoločnosti musí existovať miera, ktorá má všeobecnú platnosť.
Všeobecným princípom rovnosti je pravidlo: „
Nerob inému to, čo nechceš, aby iní činili tebe!“ Prijíma ho každá kultúra, aj keď formuluje ho rozmanito. Podľa neho človek rovnako dostane toľko, koľko dá, naopak rovnako mu vezmú toľko, koľko zoberie on. Toto pravidlo je zároveň považované za spravodlivé. Rovnako sa dajú posudzovať len rovnaké. Liberáli často používajú a rozoberajú pojem spravodlivosť. Spravodlivosť sa chápe ako určitá vlastnosť spoločenského poriadku a je silne spojená s právom. Právo býva považované za formálne vyjadrenie, symbol spravodlivosti.
V právnom štáte sa má na mysli rovnosť občanov pred zákonom. Sociálny štát, kde sa uznáva štátna ingerencia, nazerá na nerovnosť tak, že ju môže naprávať tým, že dáva privilégiá najchudobnejším, a že môže obmedziť akumulovanú ekonomickú moc v jedných rukách. Rovnako sa dajú posudzovať len rovnaké prípady. O rovnosti sa dá teda hovoriť vždy len vo vzťahu k niečomu, čo musí byť postavené na jednom základe alebo z jedného hľadiska. V právnom štáte sa má na mysli rovnosť občanov pred zákonom. Sociálny štát, kde sa uznáva štátna ingerencia, nazerá na nerovnosť tak, že ju môže naprávať tým, že dáva privilégiá najchudobnejším, a že môže obmedziť akumulovanú ekonomickú moc v jedných rukách.