To nie sú merače ako na vodu ale pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov. Tu treba podčiarknúť slovo pomerové. Pred 4 rokmi si bol asi jedným z mála, ktorý vymenil okná a preto si toľko ušetril. Neznížili ti potom aj zálohové platby? Minulý rok šetrili aj ostatní, ktorí vymenili okná a tak sa pomer na celkovej spotrebe zmenil a ty si už nespotreboval napr. x% z celkovej spotreby vchodu ale to percento sa ti zväčšilo.
A ešte k tomu výpočtu, časť sa vypočíta z PRVN a časť z plochy bytu. (tie percentá som zabudol).

My máme pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov SIEMENS MEMOTRON 3 a za štyri predchádzajúce roky sme nemali sťažnosť, že by nabiehali čísla, keď nie je zapnutý radiátor. Vlastníci bytov si to veľmi sledujú, lebo si myslia, že podľa toho budú mať preplatky. Úplne zabúdajú, na pomer (od roku 2010 sa mal zmeniť, ak sa vlastníci dohodli) a potom aj na zdražovanie cien energií.
Mala som tiež reklamáciu, že jeden vlastník platí stále rovnako a každým rokom má menší preplatok.

On môže, ale aj musí! Musí niesť dôsledky rozhodnutia spoluvlastníkov, ak rozhodnú v súlade s 358/2009, §7, odsek 4

(4) Konečnému spotrebiteľovi, ktorý nemá zapojené
pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlo1)
tepla, alebo odmietol umožniť vykonať ich odčítanie,
alebo neoprávnene do nich zasahoval, čím spôsobil ich
nesprávnu funkciu, alebo ich poškodil, sa určí spotrebná
zložka ako súčin 1,5 násobku priemeru spotrebnej
zložky na meter štvorcový vypočítaný z podlahovej
plochy všetkých vykurovaných bytov, nebytových priestorov
a spoločných priestorov a podlahovej plochy
vykurovaného bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných priestoroch konečného
spotrebiteľa


Takže, uhradí 1,5 násobok rozpočítania podľa m2 na jeho byt. A aj elektrinu za klímu.

Vykurovací systém v dome, bytoch je spoločné zariadenie, vykurovanie domu je tiež spoločná záležitosť a odobraté teplo tiež. Preto o tom rozhodujú všetci spoluvlastníci. Či nie ...?

Neviem, som fakt laik, možno sa do mňa mnohí obujú, my bývame na 1. poschodí, nemáme zateplenú bytovku, mám alergiu na chlad, takže teplo potrebujem. Ale...dali sme si nové okná, to úplne stačí, v byte máme aj bez neustáleho kúrenia aj teraz 22 stupňov, takže načo stále kúriť? Veď nato, ja laik, to chápem tak, dali merače a vyregulovanie, aby sme mohli aj ušetriť a ustrážiť si to. My máme digitálne merače nie na radiátoroch, ale vonku na chodbe jeden merač ku každému bytu, v byte taký ovládač na diaľkové ovládanie(ja to tak laicky nazývam), ktorým kúrenie zapnem, vypnem, ako chcem a samozrejme môžem to ešte zapnúť, vypnúť aj na radiátoroch. Myslím, že je to presné a dobré. Ak mám v byte teplo, tak predsa kúrenie vypnem a čo sa už kto má rozčuľovať, že prečo nekúrim. Veď kto by aj kúril, keď má v byte 22 stupňov. To je aj pri mojej alergii na chlad tak akurát.

Kámo, pravda je niekde mimo, je možnosť si ju ešte kúpiť, kúpiť aj pravdu, ale pravdy sa v nej nemusíš dočítať.

Čo sa týka tepla, tak podstatný podvod bol na obyvateľoch v bytových domoch spáchaný v roku 1991, teda na Slovensku. V tej dobe niekto určil, že odberné miesto bude a stale je na päte domu, teda v pivnici, kde vôbec nie je treba kúriť. Dobre vedel niekto, prečo?! Popoluška mala roztriediť šošovicu, hrach a fazuľu. Dá sa. Ty dokážeš, ak ti dá niekto nafúkaný balón, vypustí ti ho a rozkáže ti ten istý vzduch dať znova do toho istého balóna? Ja nie.

V roku 1991 bola vydaná vyhláška 206/1991 a povinnosti vyplývajúce z vyhlášky. Dôvod? Cena tepla sa od 1.4. 1991 zvýšlia o 324 percent. Monopol žačal mať požiadavky, ZISK!

Postupne sa začala vyhláška uvoľňovať, no cena tepla nezačala klesať, stúpať, stúplaa, stúpla aj o 3 000 percent oproti cene v rokoch pred rokom 1989.

Dnes už nie je povinnosť mať PRT za odberným miestom, je to len na rozhodnutí vúčšiny vlastníkov, či áno a či nie. Ak áno, áno platí pre všetkých vlastníkov v dome. Je to v zákone 99/2007, zmena č. 22. Zodpovedný je vlastník, vlastníci nehnuteľnosti, vlastníci bytov.

Ak sa predsa len rozhodnú pre čokoľvek mať v dome, aby mohli inak rozpočítať náklady ako podľa m2. Spôsob vyhlášky 358/2009 im doporučuje spôsob rozpočítania, no v konečnom dôsledku odobraté, kúpene teplo ich majetok. Ako sa podelia medzi sebou je už vec vlastníkov. Nič im nebráni predsa požiadať kohokoľvek o názor na ich spôsob, ak sa na nejakom dohodnu, ktorý je iný ako doporučuje výhláška.

Predsa v demokratickej spoločnosti má každý povedať svoj názor. Či nie?

Kámo, ak ty reprezentuješ domokraticku, kapitalisticku inteligenciu. Tak vystihuješ isto určité percento, určite? Ak má niekto iný názor, a je to lajk, a ak nepríspôsobí svoj názor tvojmu názoru, tak je syzofrenik, debil. Hovorí sa aj tak: Zlodej kričí, chyťťe zlodeja. Ľudia čítajú, aj vedia rozmýšľať, nie vždy, ale vedia.

Nie len ja mam PRT, musím! Väčšina rozhodla, že musím, to neurčila trubičkova loby, ani ty, saksafón.

Otázka: Kámo, ty, ak bývaš v bytovom dome na Slovensku, máš čo? PRT, alebo určené meradlo? Ak nebývaš, čo ťa núti presadzovať tvoj názor? ZISK?

Kámo, uviedol som tu na porade reálne veci v konkrétnom dome. Byt s najvyššou uhradou má s bytom pod ním spoločnú plochu 60,63 m2. Obvodovú, ochladzovanú plochu má 135 m2 a vnútorná plocha, schodište je 18 m2. A styčná plocha s vedľajší bytom je 10 m2. Porovnatelný byt má tie isté rozmery, len je na severnej strane domu. Porovnaj si ich. Ako ostatných 41 bytov môže kradnúť teplo z toho bytu? Ten byt jednoducho s teplom plytvá, ale to plytvanie vraj majú, musia uhradiť ostatní vlastníci, nemusia!!!

Získanie iných čísel na rozpočítanie nákladov je jedna vec. Využitie získaných čísel na rozpočítanie dodaného tepla a nákladov za dodané teplo je iná vec. Ale súvisia spolu, pri výsledku rozpočítania. Či nie?Tie čísla, ich súčet nezodpoveda číslu zaznamenanej spotrebe v technických jednotkách na fakturačnom merači. Ani menusí, na tom sa vlastníci predsa nedohodli v súlade so zákonom 99/2007.

Je sice pravda, že PRT zaznamenáva jednotky na kalibrovanom mieste radiátora v každom byte, miestnosti, ale dodávateľ určí každému radiátoru prepočítavaci koeficient. On vie prečo, taký, aký určil. Ale hodnota v technických jednotkách to nie je, ani nemože byť rovnaká hodnota. Predsa ten kto býva na samom vrchu domu, teplo sa dostáva do jeho bytu aj cez byty pod ním, cez stúpačky. Či nie?

Kámo, zatiaľ si trepeš len tu svojú presnosť, ktorá sa vlastne v bytovom dome nedá dosiahmúť. Na dom, byty v bytovom dome pôsobia aj iné energie na teplotu v °C, nie len tá dodaná dodávateľom tepla. Ta sa ako vlastníkom zohľadňuje? Tých treba okradnúť v súlade so zákonom a radami odborníkov. Pomerom 60 : 40 %. prípadne 80 : 20 %. Má potom investícia 140 eur a každo ročný poplatok 10 - 15 eur za spracovanie rozpopčízania nákladov po dobu 10 rokov vlastne návratnosť? Oplatia sa tie PRT?

Zatiaľ si neponúkol vlastníkom bytov na porade žiadnú praktickú radu, ktorou by mohli znížiť svoju POTREBU tepla, nie spotrebu a znížili svojú úhradu nákladov za teplo, ktorá by vlastníkov oslovila a bola pre nich užitočná. Len presnosť, presnosť, spravodlivosť. Nezmysel! V bytovom dome. Dohoda?

Kto je vlastne obeť? Na Slovensku? A či bude mať aj na obed?

Páni,páni, nezdá sa Vám, že táto téma je ako nekonečný príbeh. Tisíckrát to tu bolo omieľané. Šetriť netreba, kto šetrí je proti kapitalizmu a teda triedny nepriateľ! Veď sa pozrite pozorne okolo seba a prídete na to.

Paskov, nebudem citvať tvoje príspevky, iba niektoré časti. Prosím ťa, čítaj pozorne a už neútoč.
Nie je, a nikto to tu ani nikdy netvrdil, nauč sa čítať.

Nie, neprepočítava nijaké dieliky na kWh. Klameš. Nájdi čo len jeden príspevok, kde sito prepočítava údaje PRVN na kWh. Používa tieto údaje výlučne na rozpočítanie nákladov za teplo v súlade s vyhláškou, pričom porovnáva pre rozpočítanie rôzne pomery základnej zložky a spotrebnej zložky. Ale to nie je na chybu veci, ani pri meračoch tepla.

Nikde v žiadnom vyúčtovaní, kde sú PRVN, nefiguruje údaj o fakturovanom teple za byt, je tam len platba za vykurovanie na m2 v byte a celková platba za vykurovanie v byte, no a a samozrejme ešte pár povinných údajov, pozri si to vo vyhláške, aké údaje musí vyúčtovanie nákladov na kúrenie obsahovať.

Odpovede vychádzajú z mylných predpokladov, že PRVN merajú teplo. Jasné, že teplo nemerajú, nikdy nemerali, len zaznamenávajú údaje o teplote a dobe jej pôsobenia v mieste osadenia PRVN na radiátore, pričom sa predpokladá, že zaznamenané údaje vyjadrujú istú závislosť na dodanom teple. Preto sa údaje PRVN (po korekcii o koeficient výkonu radiátora a miesto osadenia) spočítajú pre celý dom a vyjadrí sa podiel spotrebnej zložky tepla pripadajúci na jednu takúto jednotku. Nič lepšie naša legislatíva nevymyslela pre domy, kde sú stúpačky v bytoch, a o možnostiach merania tepla na vstupe a výstupe z radiátora malo vedomosť len pár šikovnejších, ktorí dokázali presvedčiť ostatných vlastníkov na ich kúpu.

Áno, je to trochu komplikované, ale netreba na to nijaké odborné vzdelávanie. Keď som prišla s otázkou na poradu, bolo to preto, že na mojom vyúčtovaní mi niečo nesedelo, postupne som zistila, že medzičasom sa objednané množstvo tepla vyjadruje regulačným príkonom, spôsob jeho výpočtu bol určený legislatívou, jednotky GJ sa zmenili na kWh a pri troche logiky a dobrých rád z porady sa chyba našla. Vďaka sitovi a ďalším, ktorí ma donútili prečítať vyhlášku a vyúčtovanie som si rozpitvala sama.

Čo sa týka ziskov dodávateľov tepla, tak problém je v doterajšej neúmerne vysokej platbe za fixnú zložku ceny tepla. Fixná zložka tepla je násobkom ceny za 1 kW regulačného príkonu (regulačný príkon vyjadruje vlastne objednané množstvo tepla na rok, počíta sa ako objednané teplo v kWh delené 5300).
V rokoch pred zateplením sme mali objednané množstvo tepla, ktoré vstupovalo do výpočtu fixnej zložky približne rovnaké, ako bolo teplo spotrebované. Potom bol výpočet regulačného príkonu na roky 2009 až 2011 určený ako priemer vypočítaný z rokov, keď ešte nebolo zateplené. Preto nám vyskočili platby za fixnú zložku, nebolo možné dohodnúť nižšiu, iba v niektorých prípadoch. V roku 2012 máme dohodnutý regulačný príkon, vypočítaný zo skutočnej spotreby tepla v rolu 2010. Je rozdiel, ak platíme fixnú zložku z RP 98kW, alebo z RP 64kW. Pri cene napr. 160€ za 1kW je to zisk teplární približne 4800€. To je u nás od 40 do 95€ na jeden byt.

Pred zateplením boli ročné spotreby tepla u nás cca 160 kWh/m2. V roku 2010 bola spotreba už len 100kWh/m2, avšak keby poniektorí vlastníci nedávali maximálne prietoky a nemali pootvárané okná a boli by vymenené všetky okná za plastové, bol by aj lepší údaj, odhadujem tak na 70kWh/m2.
Vzhľadom na hrúbku a materiál zateplenia je to slušná úspora tepla, no a správanie ľudí neviem ovplyvniť.
PRVN ani merače tepla nemajú vplyv na úsporu zo zateplenia, ale všetky tie "merače" majú psychologický efekt, ľudia šetria, keď sa im "niečo" meria. Rada by som ale vedela, aké by sme mali účty za teplo v jednotlivých bytoch, keby sme namiesto PRVN mali skutočné merače tepla, možno by sme boli prekvapení všetci. Jedno je však isté, tiež by tieto účty záviseli od určenia pomeru základne zložky a spotrebnej zložky, od polohy bytu, od zvykov jednotlivých vlastníkov, vždy by sa však náklady domu rozúčtovali na základe hlavného fakturačného merača, tie bytové budú vždy len pomerové. Nie je však pomer ako pomer. To je fakt.

My máme také isté, sú to PRVN, preklikaj sa dozadu a zistíš, kedy ti tie číselká nabehli. Môžeš ísť až 11 mesiacov naspäť. Tu nájdeš návod http://www.vit.sk/pomerove_rozdelovace/eitn302ir.php
Nám sa v lete nezmenili údaje, boli rovnaké, ako po skončení vykurovania v apríli. Teraz máme radiátory zapnuté, číselká pribúdajú pomaly, temperujem na 22°C. Ak by ti v lete na merač pálilo slnko, je možné, že PRVN zaznamenal vo svojom okolí teplotu vyššiu.

Sú! Za určitých podmienok sú ale výhoda pre dom a aj časť vlastníkov, tých ktorí vedia, čo je to termostatická hlavica. No a ak ich potom o to neokradnú tí, čo v dome s teplom plytvajú!

Nooo, ale v tom zákone je aj toto:

§2, písmeno d)

d) dodávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá je držiteľom povolenia na rozvod tepla podľa
tohto zákona a ktorá dodáva teplo odberateľovi alebo
rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému
spotrebiteľovi,

Bytové domy majú správu, buď štatutára, alebo správcu, to sú odberatelia.

e) odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu alebo
na rozvod tepla alebo množstvo dodaného tepla
rozpočítava konečnému spotrebiteľovi,

Každý dom má určené meradlo, ktoré je majetkom dodávateľa.

o) odberným miestom zmluvne dohodnuté miesto, na
ktorom je umiestnené určené meradlo2) na meranie
množstva dodaného tepla pre jedného odberateľa,

Povinnosti dodávateľa.

Zákon 99/2007 upravuje zákon 657/2004

21. V § 18 odsek 1 znie:
„(1) Dodávateľ je povinný
a) meraťmnožstvo dodaného tepla určeným meradlom
spotreby tepla na každom dohodnutom odbernom
mieste; ak dodávateľ rozpočítava teplo konečnému
spotrebiteľovi, merať množstvo dodaného tepla určeným
meradlom na mieste, ktoré pre rozpočítavanie
slúži ako odberné miesto,
b) zabezpečiť overovanie určeného meradla podľa osobitného
predpisu2) a zabezpečiť určené meradlo proti
neoprávnenému zásahu,
c) oznámiť písomne odberateľovi termín výmeny určeného
meradla a zaznamenať údaje o vymieňanom
meradle za účasti zástupcu odberateľa,
d) vykonávať mesačné odpočty určeného meradla,
e) vykonávať mesačné bilancie výroby tepla a dodávky
tepla.“.

Každý dom je objektom spotreby tepla, nie byt.

p) objektom spotreby tepla jedna budova, prípadne
viac budov alebo iná stavba so zariadením na spotrebu
tepla, pričom zariadením na spotrebu tepla sa rozumie
zariadenie na konečné využitie tepla,

Zariadenie sú aj rozvody tepla v dome, no v konečnom dôsledku najviac tepla by malo byť odoberané cez radiátory.


(4) Dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava
množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, je
povinný

22. V § 18 ods. 4 písmeno a) znie:
„a) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie
určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov
tepla u konečného spotrebiteľa najneskôr do
31. decembra 2008 na náklady vlastníka nehnuteľnosti;
ak sa dohodne nadpolovičná väčšina všetkých
konečných spotrebiteľov odoberajúcich teplo za odberným
miestom na inom spôsobe rozpočítavania
množstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia pomerových
rozdeľovačov nevzniká,“.

Teda ak väčšina rozhodne, že sa budú náklady rozpočítavať len podľa m2. Správca má o starosť menej. písmena b), c) a d) sú preňho v tom prípade bezpredmetné.

b) oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní
pred uskutočnením odčítania údajov na určenom
meradle spotreby tepla alebo pomerovom rozdeľovači
tepla termín odčítania spotreby,

c) využívať na rozpočítavanie množstva dodaného tepla
určené meradlá tepla alebo pomerové rozdeľovače
tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa,

d) rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel
rozpočítavania.

Konečný spotrebiteľ je vlastník bytu, tiež mu zo zákona vyplývajú povinnosti.

(6) Konečný spotrebiteľ je povinný

a) umožniť plnenie povinností dodávateľa alebo odberateľa,
ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla
konečnému spotrebiteľovi, uvedených v odseku 4,

b) umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo
dodaného tepla, a odberateľovi, ktorý rozpočítava
množstvo dodaného tepla v čase oznámeného termínu,
odčítanie údajov z určeného meradla alebo z pomerových
rozdeľovačov tepla,

c) chrániť určené meradlo alebo pomerový rozdeľovač
tepla pred neoprávneným zásahom,

d) oznámiť bezodkladne poruchu alebo znehodnotenie
určeného meradla alebo pomerového rozdeľovača
tepla dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného
tepla, a odberateľovi, ktorý rozpočítava
množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi.



Zákon nerieši vykurovanie bytov stúpačkami, nevykurovanie bytov, nedostatočné vykurovanie bytov, prestupy tepla medzi bytmi, plytvanie s teplom a iné veci, ktoré spôsobuje teplo v dome.

Ale, ten kto rozpočítava teplo, náklady za teplo sa musí riadiť d) rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania. Tými sú vyhlášky 630/2005 a 358/2009. Aj pravidla podľa §7, odsek 10 v 358/2009, ak je dodržaný zákon 182/1993, § 14. Ak je, je povinný rešpektovať rozhodnutie, pravidla vlastníkov bytov.

Vieš toto ti nevyriešia ani 10. - 11. v Piešťanoch. Nevedia.

Pozornosť bude už tradične venovaná určeným meradlám a technickým prostriedkom na podporu spravodlivého rozpočítania.

... na podporu spravodlivého rozpočítavania ... existuje ... je možné?

Priestor dostanú prezentácie špičkových výrobcov technických prostriedkov a technológií na monitorovanie spotreby energie a najnovšie trendy v tejto oblasti.

... že nespomínajú meranie, ale monitorovanie ... prečo? Dá sa zmerať to čo robí teplo v bytovom dome za odberným miestom? Ak áno, tak prečo sa to nemeria a faktúruje sa podľa toho, čo sa nameria, tak ako elektrina, alebo plyn?

Vedia? Čo? Nič? Ale bo tvrdia len svoju teóriu, vyšší predaj technických prostriedkov a technológií, vyšší zisk?

Ale, stále to chce len ten dohodnutý spôsob rozpočítania, spravodlivý neexistuje, nie je možný. Objektívny, áno. Ak vyhovuje väčšine. Všetkým, nikdy. Alebo, že by predsa len niekde, áno?

Práve sedím vo svojej pracovni.Teplota 22, vlhkosť 62.Radiátor studený,term.hlavica na II. Stupačka horúca prívod aj spiatočka.Som krajný byt.Ak by vonku mrzlo,tiež by som tu mal cca 22 a hlavicu na II,len radiator by bol teplý.Keď je aj spiatočka na stupačke horúca je jasné,že susedia kúria ako chorí. Ja ich teplo nepotrebujem,ak im ho kradnem,tak len preto,že mne stačí 22 a oni chcú 24.Cez leto je to opačne.Ja mám 22 a oni trpia 27.Nikdy som od nich nič nepýtal za ochladzovanie,pretože ma oň nežiadali.Tak ako ja cez zimu nežiadam nič od nich.Ak sedlákovi uchodí statok,postaví plot.Ak niekomu uchodí teplo,sú spôsoby ako tomu zabrániť.Považujem za nenormálne ak ja v krajnom byte kradnem teplo susedom.
Sú len 2 riešenia.Buď to prehltnúť a kašlať na to,alebo bývať vo vlastnom dome.

Janko, to sa nedá, nedať bod!

Janko a ty už nevieš, že viem, už si zabudol? To nič. Zopakujem Ti. V roku 2001 keď sme dávali pomeráky, správca požadoval 90 % súhlasov vlastníkov, to je u nás 38 bytov. Súhlasilo 40. Ale namontovať si nedalo 7 bytov. V smernici správcu bola pokuta 1,2 násobok priemeru. No však by si užívali, tí siedmi. Poznal som bývalého správcu, teda konkrétnu osobu, ktorá mi poskytla rozsudok súdu, dal mi kópiu, samozrejme bez mena osoby, ktorá nechcela zaplatiť nedoplatok vzniknutý tým, že neumožnil namontovať pomeráky. Správca mu účtoval podľa svojej smernice 1,5 násobok úhrady rovnakého bytu s maximálnou úhradou. Vlastníci si ako obežník mohli rozsudok prečítať a s takým znením úhrady bytom, ktoré pomeráky nemali, súhlasili. Musel aj správca, už sne boli, väčšina, vlastníci bytov. Keby nie, mali by sme smolu. A vysmiateho správcu.

No a za dva roky po ročnom vyúčtovaní už mali všetci, a nebola to povinnosť pre tých siedmich. Ani tej väčšiny, ale tá väčšina by to musela uhradiť. Povedala, nie! Sami išli za správcom, že chcú pomeráky. A nemuseli, ale mohli sa odsťahovať do rodinného domu, neodsťahovali sa.

Chápeš prečo?

Nie, nebolo to kvôli dispozíciám, ani obligáciám ...

Ani povinnosť, ale právo a rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov domu.

Doporučuji do pozornosti:

Ing. Šmelík

Hluk po inštalácii termostatických ventilov

Zdroj: http://www.thermo-eco.sk/publikacie/...20ventilov.pdf

358V Y H L Á Š K AÚradu pre reguláciu sieťových odvetví

z 20. augusta 2009,

ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z.,ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlározpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody

a rozpočítavania množstva dodaného tepla

5. § 7 vrátane nadpisu znie:

㤠7

Rozpočítavanie množstva dodaného tepla navykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov teplaalebo určených meradiel tepla

(1) Ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerovérozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určenémeradlá tepla rovnakej triedy presnosti na meraniemnožstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady namnožstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdeliana základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložkatvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladovna dodané teplo na vykurovanie.

Nikde nie je napísané, že PRT alebo určené meradlá sú fakturačné merače, teda sú len pomerové.

Nemože mať jeden byt, odparovacie, druhý elektornické, tretí určené meradlá. Všetky môžu mať len jeden druh na ziskanie iných čísel na rozpočítanie dodaného tepla do domu na vykurovanie. A podľa tých čísel by sa malo rozpočitať len 40 % nákladov. O teple sa už potom nepíše.

Ale, ešte že je vo vyhláške odsek 10

(10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.“.

Že by to nebola vyhláška 358/2009? Bláboly? Alebo niekoho hlava bolí?

Kto chce, nech si preštuduje.

Ale, no tak, Paskov, to sa tu mudruje len o spôsobe rozpočítania na základe tých údajov PRVN, vyhláška je taká, aká je, určuje len to, aký spôsob rozpočítania si môžeme zvoliť, ak už tie PRVN máme, takže presné výpočty z údajov PRVN. A aké sú údaje na PRVN? No ak máme PRVN všetci rovnaké a rovnako umiestnené a rovnako zapnuté, aj tak budeme mať na nich rôzne čísla, niekto viac vetrá, niekto na radiátoroch suší prádlo, niekto má na radiátore poličku...... Veď my to vieme, ale spotreba tepla je v našom dome výrazne nižšia, poviem ti po máji presne, možno aj skôr, koľko tepla sme minuli, na základe fakturačných meračov, tie ukazujú teplo v kWh. Pomôžeme si inak? Načo to stále píšeš, pre nás je dôležité, aby neboli rozdiely v úhradách medzi bytmi až tak výrazné, aby to niekto nenapadol na súde. Vyhral by. A pre tých, čo tie PRVN nemajú, nech si dajú skutočné merače spotreby tepla v bytoch, moja dcéra taký má na vstupe do bytu, a aj tak ten merač slúži len na pomerové rozdelenie nákladov, síce presnejšie, ako keby mali PRVN. Ja by som navrhovala na ukončenie týchto úvah zabezpečiť súbežné meranie tepla v bytoch a snímanie údajov PRVN, už to niekto skúšal a porovnal?? Ale to by bolo pre dom asi dosť nákladné, skús prehovoriť u vás v dome, kúpte si merače tepla, ponechajte si dočasne PRVN a urob si z toho nejakú dizertačnú prácu, čo ty na to? V novom roku predsavzatie, na úžitok by bolo, netreba stále len rýpať. Inak všetko dobré v novom roku.

Kalorimetrická rovnica je rovnica aplikujúca zákon zachovania energie na procesy výmeny tepla. Na jej základe možno určovať mernú tepelnú kapacitu materiálov.
Množstvo tepla závisí: 1.) od hmotnosti 2.) od mernej tepelnej kapacity 3.) od rozdielu konečnej teploty a začiatočnej

Q = m.c.(t₂ − t₁)

Rovnica, na základe ktorej pracuju elektronické PRVN s 2 snímačmi : D = K x S x ( t str - t ok )


Jedná vec je akademická polemika ( ala Sito) a druhá vec je fyzika. Ešte štastie, že technické a prírodne vedy nepustia .........

Ano, vies ako by sa menili naklady na teplo v ramci rozpocitavania, pri zmene pomerov zakladnej a spotrebnej zlozky, to su predsa logicke matematicke operacie. Nad tym ani netreba hadam diskutovat a nebolo to ani predmetom mojho prispevku. Ale nevies z nich ziadne suvislosti, ktore sa tykaju velkosti spotreby tepla v byte, pretoze o spotrebe tepla v byte nevies vlastne nic, teda zavislosti velkosti spotreby tepla v byte, pri zmene pomerov zakladnej a spotrebnej zlozky, pretoze dieliky PRVN nemaju ziadny priamy vztah k spotrebe tepla v byte. A naklady na teplo, mozes porovnat pri zmene pomerov iba v ramci toho isteho roka, vzajomne porovnania s inymi rokami nie je mozne, pretoze dielik v inom roku nema tu istu vahu, ako mal v danom roku. Takze je porovnanie k nicomu. Ja si myslim, ze som sa snazil vyjadrit dost presne, kde je meritum problemu.

Nepotrebujem školenie, mám pred sebou vyúčtovanie, viem, čo je príkon, aj z čoho je odvedený, viem, čo je teplo. Napísala som, že fixná zložka tepla je násobkom ceny za 1 kW regulačného príkonu.
Pokiaľ viem, tak náklady za teplo pre fixnú zložku sú určené výlučne z RP, ako RP x cena za jednotku kW.
A máš pravdu, URSO si obhájil aj náklady, aj cenu za tieto náklady. Jednoduchšie by bolo počítať rovno iba cenu za kWh, teda za teplo, v ktorej by boli premietnuté všetky náklady.
Teplo je teplo, a jeho predpokladané množstvo pre každého odberateľa bolo prepočítané na rok, a vyjadrené ako príkon, teda RP = objednané teplo v kWh/5300h, výsledná jednotka kW. Aj v elektrine sa to počíta rovnako pre spotrebiče, jeden má taký príkon, jeden onaký, ale ty to vieš.
V skutočnosti sme odobrali menej tepla, keby som z neho spätne vypočítala, aký príkon by bol potrebný na jeho vyprodukovanie, vyšlo by mi iba 64kW. A to je to, o čom som písala, za čo sme preplatili dodávateľovi tepla navyše. Práve určenie RP vychádzalo z vyhlášky, robil sa priemer spotreby tepla za konkrétne roky, aby bol pre odber nášho domu určený príkon, aby tepláreň vedela, koľko tepla nám má dodávať, teda aký máme príkon odberného miesta = predpokladaný odber tepla za rok (5300h). Kto medzitým reguloval a zateplil, nemohol už dohodnúť inak. V tomto roku budeme mať dohodnutý RP na tých 64kW. A keďže zima tuhá nie je, tak by nám to malo stačiť, aby sme zase nepreplatili za nespotrebované teplo cez fixnú zložku.
Musím sa ponáhľať, kým ťa nezrušia.

Myslím, že už toho osočovania sita bolo akurát dosť. Páni, dávam tému za vyriešenú, už len jeden hlas chýba.

Doporučuji rozlišovat mezi PRVN a měřidly i zde na poradě.

Informace od odborné autority:

Jsou indikátory pro rozdělování topných nákladů na vytápění místnosti otopnými tělesy měřidly?

Ve smyslu zákona č. 505/1990 Sb., o metrologii, ve znění pozdějších předpisů (dále zákon o metrologii) nemohou být indikátory pro rozdělování nákladů na vytápění místností otopnými tělesy měřidly.

Toto konstatování se týká jak indikátorů napájených elektrickou energií (ČSN 258521/EN 834), tak i indikátorů bez napájení elektrickou energií, pracujících na principu odparu kapaliny (ČSN 258522/EN 835).
Důvodem je skutečnost, že se jedná pouze o zařízení pro registraci integrované teploty v čase, které neslouží ke zjišťování velikosti hodnoty příslušné fyzikální nebo technické veličiny. S odvoláním na citovaný zákon o metrologii nemohou být tedy předmětné indikátory pracovními měřidly stanovenými a dokonce ani pracovními měřidly nestanovenými (§ 3 odst. 1 zákona o metrologii).


Hlavním důvodem tohoto metrologického přístupu k indikátorům je prioritně to, že nelze zajistit jejich návaznost (§ 5 zákona o metrologii). Pokud se jedná o vztah zákona č. 22/1997 Sb., k indikátorům, nejsou tyto stanovenými výrobky.

Přístup k této problematice ze strany států EU (a ostatně i všech dalších vyspělých států) je s naším shodný. Rovněž tyto státy, pokud je nám známo, nepovažují indikátory za měřidla.
Pro zdůraznění tohoto argumentu považujeme za nutné uvést, že ani Mezinárodní organizace pro legální metrologii (OIML, Paříž) se touto záležitostí nezabývá.

zdroj:

www.unmz.cz

Pozn.

PRVN nemají technickou definici.